Prechádzka ružovou záhradou skončila a chudnutie typu, "len som niečo zmenil a pozrite, ako to padá", je preč. Na každé deko sa musím poriadne nadrieť.
Vráťme sa však ešte k poslednej (obrazne, je ich samozrejme omnoho viac) z pivných trás po Brne, ktorú som vám sľúbil.
Začíname tradične na Bláhovke severovýchodne od centra, ktorá je vskutku kultovou hospodou a kde do obedu a poobede miesto nájdete. Večer sa však bez rezervácie nezaobídete.
Ďalej pôjdeme kúsok za roh opačným smerom. Ak je po sedemnástej a radi experimentujete, v Lucky Bastard beerhouse čapujú zvrchu kvasené pivá.
Potom nás čaká dlhšia prechádzka, po Údolnej sa vrátime na Úvoz a ideme dole kopcom až po Sladovú ulicu vľavo, po ktorej vyjdeme do kopca a kocháme sa krásnou architektúrou z jednej strany a parkom z druhej. Kráčame po Pellicovej až vľavo hore vidíme krčmičku U Alberta, štýlovú malú hospodu s rôznymi pivami a drobným zakusnutím k tomu.
Vraciame sa späť na Úvoz a po pár metroch, ak ste sa dostali do tempa, je Krčma na růžku, kde majú Starobrno alebo Březňák a dokonca aj niektoré slovenské jedlá.
Ani sa veľa nenachodíme, mierime totiž do najväčšej starobrnenskej reštaurácie, Pivovarská Starobrno, kde si vychutnajte tankové pivo populárnej domácej značky a dajte si k tomu rebierka.
Vraciame sa späť okolo Krčmy na růžku do centra, pôjdeme na Pekařskú a po nej Ugrilujte si Pinchitasaž na koniec ulice, kde je ďalší Výčep na stojáka, rovnako ako v centre.
Veď už aj sme v centre, pred nami je Šilingrovo náměstí a odtiaľ je len kúsok k Pivnici u Poutníka, kde sa oplatí zastaviť aj druhýkrát, lebo je to proste vono (alebo Bono, kto má rád U2).
Kúsok odtiaľ na Peroutkovej ulici východným smerom je Bratčické pivo, ak chcete znovu ochutnať, v hospode U Třech čertů s dodatkom Starobrněnská.
Kto vydrží, nemal by znovu pohrdnúť návštevou Padowtza a tankovej Plzne (po Zelnom trhu doľava dole k Hlavnímu nádraží po Masarykovej, vchod je tesne pred koncom ulice).
Kto už má pomaly dosť, nech ide po Zelnom trhu smerom na Orlí ulicu a po pretnutí koľají na Masarykovej je vľavo reštaurácia, ktorá varí dlho do noci - U Dřevěného orla. Postřižiny, Svijany, Polička, kto má na čo chuť. Rebro bolo také veľké, že som ho nedojedol, a to už je čo povedať.
Vraciame sa na Svoboďák, kde pred časom pribudla ďalšia plzeňská reštaurácia U Mamlasů, čo môže byť aj záverečná bodka, ale nemusí.
V centre je tých hospod požehnane, ako som už spomínal, Brno je zlatá loď, za pivečkem do Brna choď.
Vráťme sa k chudnutiu.
Ako chudnem
Dátum/Hmotnosť/Rozdiel týždeň/celkovo
1.5. / 133,6 kg
8.5. / 131,1 kg/ - 2,5 kg / - 2,5 kg
15.5. / 129,4 kg/ -1,7 kg / -4,2 kg
22.5. / 127,7 kg/ -1,7 kg/ -5,9 kg
29.5./125,8 kg/ - 1,9 kg/ - 7,8 kg
5.6. / 124,3 kg/ - 1,5 kg / - 9,3 kg
12.6./ 123,1 kg/ -1,2 kg/ -10,5 kg
19.6./ 121,6 kg/-1,5 kg/ - 12 kg
26.6./ 119,9 kg/-1,7 kg/-13,7 kg
3.7. / 118,6 kg/ -1,3 kg/ -15 kg
10.7./117,6 kg/ -1 kg/ - 16 kg
17.7./116,5 kg/- 1,1 kg/- 17,1 kg
Je zvykom, že po drine pred vážením si doprajem. Teraz som to však naozaj prehnal.
Najprv ma z mojej hmotnosti natešená manželka pozvala na obed, kde som si dal k predjedlu terina z kolena aj kúsok suchej hrianky a potom celé druhé jedlo a kúsok z jej teľacieho rezňa.
Na druhý deň sme mali ďalšiu z Maxíkových osláv, kde som k pacovanému mäsu Pinchitas (recept na konci článku) robil gratinované zemiaky (recept v minulej časti), ale najmä som neodolal torte, ktorú robí moja manželka, a ktorú som pomáhal vytvoriť, čo znamená, že som si dovolil "z misy lízat krém" a aby toho nebolo dosť, v nedeľu som dojedol nielen mäso so zemiakmi, ale, čuduj sa svete, aj tortu!
A to nie je všetko - v pondelok som ochutnal burger, kvôli ktorému sme sa na fb doberali s Erikom a sežral som ho celý, takže synovec, ktorému som sľúbil, že sa s ním podelím, sa len spýtal: A burger, čo som mal ochutnať, je kde?
Nie, nestálo to za to, tri dni som potom jedol ovocie a zeleninu, k tomu trochu mäska a pár plátkov syra, dvakrát denne som vykonával aeróbnu činnosť, proste dřel jsem jako mezek (alebo ako Čupi hovorieval ako mozog) a aj tak som bol rád, keď sa ručička dostala pod 117.
Po jedenástich týždňoch chudnutia vážim presne 116,5 kilogramu.
Uplynulý týždeň som schudol kilo a desať deka, celkovo už 17 kíl a jedno deko.
Moje veľké sklamanie z mierneho úbytku (vzhľadom k vynaloženej námahe, kto si už pamätá, čo všetko nezdravé som pojedol, že) som nedokázal zakryť, ale moja manželka mi zlepšila náladu, keď ukázala na nášho krásneho synčeka a povedala: Teš sa, veď si schudol takmer celého Maxíka!
Má pravdu, teším sa a idem si spraviť tekvicovo-zemiakové placky (recept nabudúce).
Zaslúžim si, po tých galejách.
Kuracie Pinchitas
Recept mám v hlave už 25 rokov, keď som v španielskom letovisku Blanés prvýkrát ochutnal kuracie mäsko na ihle zvané Pinchitas. Je to však moja mierne upravená verzia, neberte to ako recept Doni Blanky dedený storočiami.
Potrebujeme: kilo kuracieho mäsa, dve veľké červené kápie, pol väčšej cibule, dve až tri strúčiky cesnaku (podľa chuti), lyžičku soli, lyžičku vrchovatú mletej červenej papriky, lyžičku cukru, lyžičku čierneho korenia, lyžicu worchestrovej omáčky a dve lyžice olivového oleja.
Postup: mäso nakrájame podľa toho, či ho chceme grilovať ako plátky alebo napichávať na ihlicu. V druhom prípade na menšie kocky, respektíve obdĺžničky, aby mäso nebolo veľmi hrubé. Ostatné ingrediencie zmiešame v mixéri a ochutnáme. Ak sa nám zdá pác dobrý, marinujeme, ak nie, pridáme, čo nám chýba. Ak máte radi pikantné, pridajte chili papričku podľa chuti.
Mäso marinujte aspoň cez noc a na druhý deň grilujte, alebo vypekajte v panvici. Má to tendenciu sa ku koncu pripaľovať, tak opatrne. Drobná karamelizácia však dáva jedinečnú chuť.
Dobrú chuť!
