SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Slovensko bude mať z EÚ k dispozícii viac ako 40 miliárd eur

Krajina by tak mala priemerne ročne minúť na projekty rekordných viac ako šesť miliárd eur.

Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie po prílete z Bruselu o dohode dosiahnutej na doposiaľ najdlhšom rokovaní Európskej rady v Bratislave 21. júla 2020.Na snímke predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie po prílete z Bruselu o dohode dosiahnutej na doposiaľ najdlhšom rokovaní Európskej rady v Bratislave 21. júla 2020. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA - Slovensko dostane v nasledujúcich rokoch z Európskej únie (EÚ) 34,1 miliardy eur a spolu so zvýhodnenou pôžičkou z fondu obnovy bude mať k dispozícii viac ako 40 miliárd eur.

Krajina by tak mala priemerne ročne minúť na projekty rekordných viac ako šesť miliárd eur.

Povedal to v utorok po prílete z bruselského samitu lídrov krajín EÚ premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Ako premiér uviedol, na základe slovenskej iniciatívy sa podarilo vyrokovať, že spolufinancovanie bude rovnako ako v predošlom období vo výške 15 percent a nie 25 percent, ako sa navrhovalo.

Skryť Vypnúť reklamu

"Tým sme Slovenskej republike ušetrili zo štátneho rozpočtu vac ako 1,9 mld. eur, ktoré by sme museli použiť na spolufinancovanie," povedal Matovič.

Predseda vlády zároveň konštatoval, že z rozpočtu na roky 2014 - 2020 máme nevyčerpaných 8 mld. eur a pre nasledujúcich sedem rokov máme v rámci rozpočtu EÚ k dispozícii 18,6 mld. eur, pričom v rokoch 2021 až 2023 môžeme čerpať ďalšie európske fondy v sume 7,5 mld. eur.

"To nie je dobrá, ale geniálna správa pre Slovensko," zhodnotil výsledok samitu Matovič, no upozornil, že bude ťažké tieto peniaze vyčerpať.

"Teraz nás všetkých spoločne na Slovensku čaká jedna obrovská úloha, vymyslieť zodpovedným spôsobom a zodpovedné reformy, kam tieto prostriedky investujeme," dodal Matovič.

Skryť Vypnúť reklamu

Na sedemročnom rozpočte EÚ a pláne obnovy v celkovej výške viac ako 1,82 bilióna eur sa v utorok nadránom dohodli lídri európskej dvadsaťsedmičky.

Najväčšie názorové rozpory museli šéfovia štátov prekonávať u fondu obnovy, ktorý má pomôcť naštartovať ekonomiku štátov postihnutých koronakrízou.

Prijatý kompromis v podobe zníženia grantov na 390 miliárd eur z celkového balíka 750 miliárd eur navrhol práve slovenský premiér.

Dohoda o spoločnom rozpočte Únie a o pláne obnovy po kríze spôsobenej novým koronavírusom sa nerodila ľahko. Lídri EÚ sa prvýkrát stretli v piatok (17. 7.) a k spoločnému stanovisku dospeli v utorok ráno. Takmer tak prekonali rekord v dĺžke rokovaní, ktorý doposiaľ drží samit EÚ zo 7. až 10. decembra 2000 v Nice.

Okrem rozdielnych názorov na výšku pôžičiek a grantov z fondu obnovy sa štáty museli dohodnúť aj na podmienkach čerpaní týchto prostriedkov, kde predseda Európskej rady Charles Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ.

Skryť Vypnúť reklamu

Peniaze by totiž mali byť určené najmä na reformy ekonomík a nie na bežnú spotrebu. Zhodu nakoniec našli štáty aj v otázke naviazania vyplácania financií na dodržovanie zásad právneho štátu.

Spokojnosť po samite netajil aj taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý označil dohodu za historický okamih pre Európu. Práve do Talianska má totiž smerovať najväčšia časť z fondu obnovy. Taliansko získa prostredníctvom grantov a lacných pôžičiek 209 miliárd eur, čo je 28 % z celkového balíka.

Opatrnejší vo vyjadreniach bol, naopak, holandský premiér Mark Rutte, ktorý počas samitu presadzoval menšie priame dotácie krajín zo fondu obnovy a vyšší podiel úverov.

Holandsku sa spolu s ďalšími "šetrnými" krajinami Rakúskom, Dánskom a Švédskom podarilo vytrvalým tlakom znížiť pôvodne navrhovaný balík grantov z 500 miliárd eur na 390 miliárd eur a zvýšiť podiel pôžičiek z 200 miliárd na 360 miliárd eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledok samitu je podľa Rutteho v jeho línii a nepredstavuje precedens pre budúce zadlžovanie Európy.

Prezidentka: Bezprecedentná pomoc

Cieľom Slovenska nesmie byť len minutie peňazí z Európskej únie (EÚ), ale ich dobré investovanie do rozvoja krajiny aj pre budúce generácie.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová to považuje za najdôležitejšiu úlohu pre vládu a všetkých ľudí.

Uviedla to na sociálnej sieti v reakcii na schválenú dohodu EÚ o záchrannom balíku pre ekonomiky zasiahnuté pandémiou nového koronavírusu.

"Som rada, že sa nakoniec našla zhoda a EÚ je jednotná. Je to dobrá správa pre udržanie stability celej EÚ a zároveň aj bezprecedentná pomoc pre Slovensko," povedala hlava štátu.

Dodala, že na to, aby SR dokázala zmysluplne finančnú pomoc využiť, musí spojiť "najlepšie hlavy a pripraviť veľmi dobrý plán".

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.
Slovensko

Celoplošné testovanie musí podľa Čaputovej prebehnúť bez toho, aby bolo ohrozené zdravie občanov

Prezidentka taktiež vyzvala k tomu, aby po celoplošnom testovaní nebolo ohrozené fungovanie nemocníc a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Prezidentka po stretnutí s expertmi v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou.
História

Pred 102 rokmi vznikla Československá republika

28. októbra 1918 prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie, Národný výbor v Prahe prevzal moc a vydal zákon o vzniku ČSR.

Príchod vojakov na levickú železničnú stanicu po vyhlásení 1. ČSR.
Slovensko

Plošného testovania sa nemusia zúčastniť deti, onkologickí pacienti či autisti

Výnimka bude platiť aj pre osoby nad 65 rokov, ale len v prípade, ak budú v dobrovoľnej domácej karanténe.

Minister obrany Jaroslav Naď počas návštevy Tvrdošína.