SME
Pondelok, 10. august, 2020 | Meniny má VavrinecKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Ivo Strejček o summite v Bruseli: Ešte vnuci našich vnukov...

Čo zásadné prinieslo stretnutie lídrov? Záväzný princíp vyrovnaného rozpočtového hospodárenia EÚ už neplatí a gigantické zadĺženie, ktoré budú splácať ešte mnohé generácie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová prezentujú výsledky summitu.Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová prezentujú výsledky summitu. (Zdroj: TASR/AP)

V Bruseli, pod taktovkou nemeckého predsedníctva, prebiehal štvordňový summit hláv členských štátov EÚ.

Navonok, "pre publikum", riešil dve otázky: ako bude konštruovaný rozpočet EÚ na budúcich sedem rokov, ako vysoké budú povinné príspevky členských štátov, a ako bude nastavený pomer dotácií a pôžičiek z tzv. fondu New Generation EÚ.

Dohromady sa tak "vyjednávalo" o rozdelení necelých 2 biliónov eur!

Bolo by vážnou chybou nechať sa zmiasť politickými stanoviskami, že podstata bruselskej debaty bola výhradne "technická", že išlo len o to, koľko si ktorá krajina z balíka peňazí "odtrhne" - ako sa chvastá premiér Babiš, že išlo iba o vyjednanie pomere medzi dotáciami (nevratné peniaze) a pôžičkami (ktoré budú musieť členské štáty splatiť).

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledky štvordňového pojednávania potvrdzujú, že tentoraz sa v Bruseli udialo čosi závažnejšieho, čosi, čo sa stalo ďalším z predelov v histórii európskej integrácie, píše Ivo Strejček v komentári uverejnenom na webe Inštitútu Václava Klausa.

Až do tohto summitu bolo totiž nemožné, a táto nemožnosť je zakotvená v zmluvách, aby sa EÚ zadlžovala.

V tejto zmluvnej logike bolo vylúčené, aby členské štáty dokonca za "európske" dlhy ručili.

Od tohto summitu už záväzný princíp vyrovnaného rozpočtového hospodárenia EÚ neplatí.

Merkelovsko-macronovsko-bruselský dlhový diktát - inak sa nedá práve ukončený summit nazvať - ​​je preto v tomto kontexte treba posudzovať ako historický prielom.

Prielom o to významnejší a vážnejší, s akou ľahkosťou, bez problémov, bez reptania ho členské štáty akceptovali.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledky summitu, a je úplne jedno, ako dopadlo rozdeľovanie peňazí, tak posúvajú súčasnú podobu európskej integrácie do ďalšej fázy - do fázy, v ktorej sa bude politická moc rozdeľovať inak.

Strach z koronavírusu a vážne problémy mnohých európskych ekonomík vytvárajú pre nové delenie moci vhodnú atmosféru:

- Európska komisia, "tvorca a správca" európskeho dlhu, si - úspešne - vytesňuje politický priestor s cieľom posunúť sa k výraznejšej podobe "európskej vlády" (k čomu dali členské štáty prevzatím záruk za európsky dlh fakticky zelenú);

- Už tak zjavná dominancia Nemecka a Francúzska bola znova posilnená. Tieto dve krajiny, bez akejkoľvek protiváhy v rámci EÚ, budú ešte viac rozhodovať o ostatných;

- Opäť veľmi skoro budeme počuť, že "pokrok vpred nesmie byť blokovaný jednotlivcami". Táto argumentácia zneužije situáciu k ďalšiemu rozšíreniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou do oblastí, v ktorých ostávali posledné zvyšky práva veta, a v ktorých jednoducho štáty museli nájsť kompromisné zhodu;

Skryť Vypnúť reklamu

- Budú "posilnené vlastné zdroje európskeho rozpočtu" - čo v "bruselštine" znamená uvalení nových celoeurópskych daní (von Leyenová už oznámila, že budú založené na "plánovanom rozšírení obchodu s emisiami a na uhlíkovej hraničnej represii, ktorá bude fungovať ako vyrovnávací mechanizmus pri dovoze lacných zahraničných výrobkov škodlivých pre klímu ").

- Posilňuje sa vedomie, že nie je potrebné šetriť, že peniazmi sa dá plytvať, že sporivosť a hospodárnosť nie sú cnosťami - za to sa viac musí hovoriť o akýchsi "európskych hodnotách", ktoré treba povinne dodržiavať;

Pochvaľovať si, že z tohto "bruselského" dlhu sme si odhryzli "viac" a tváriť sa, že to nie je náš dlh, je nielen výrazom politického cynizmu, je výrazom mimoriadnej nezodpovednosti voči generáciám budúcim. Bezproblémovo sa zmieriť s nemecko-francúzsko-bruselskou realitou, ktorá nám dlh nariaďuje, je výrazom slabošskej rezignácia na osud a záujmy vlastnej krajiny. Česká republika si k ohromnému dlhu "vnútornému" priväzuje dlh ďalší - "vonkajší".

Skryť Vypnúť reklamu

Spôsob, ako sa k celému problému stavia drvivá väčšina domácej politickej scény iba obnažuje jej biedu a ochotu bez odporu prijímať a podliezavo sa podvoľovať diktátu zo zahraničných metropol.

Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že ešte v priebehu mimoriadnej schôdze poslaneckej snemovne pred niekoľkými dňami, ktorá sa témou ohromného európskeho dlhu valiaceho sa na našu zem zaoberala (a nehodnoťme teraz ako vážne a s akým výsledkom), je súbežne zvolaná spoločná tlačová konferencia pirátov, topkárov , ľudovcov a starostov vyzývajúcich premiéra Babiša, aby "podpísal"?

Berlín a Paríž to majú s dnešnou českou politickou scénou jednoduché - s potešením ju nechávajú mlátiť prázdnu antičínsku a antiruskú slamu, aby nám ľahšie vnútili svoju vôľu.

Skryť Vypnúť reklamu

A majú to o to jednoduchšie, že sme to my sami, kto sme už od Topolánkových premiérskych rokov bez problémov prijali jednu z najhlúpejších politických skratiek dneška: "Radšej do Bruselu, než do Moskvy".

Tak teraz tu onen Brusel v realite máme: gigantické zadĺženie, ktoré budú splácať ešte vnuci našich vnukov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu