SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: Premýšľanie nad témou internetových diskusií alebo "nezakladajte fórum"

Šialenstvo tohto roka, so všetkým tým zvrháváním sôch a petíciami požadujúcimi niečiu obradnú likvidáciu, naznačuje, že k veľkým spoločenským otrasom nie je potrebné zasiahnuť 51 percent ľudí.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Unsplash / Glenn Carstens-Peters)

Paul Graham je britský rodák s americkým občianstvom, programátor, ktorý zarobil veľké peniaze a založil startupový inkubátor Y Combinator.

Aj na svojich stránkach občas vydáva eseje, ktoré s veľkým potešením čítam a môžem ich čítanému publiku odporučiť. Je to racionálny a prezieravý človek so širokými obzormi a so schopnosťou písať presne a jasne na aktuálne témy.

Preto ma nedávno zaujalo niečo, čo vyhlásil na svojom Twitteri.

Najväčšie stresy jeho investorského života sa vraj netočili okolo peňazí alebo výberu projektov, ktoré na ne majú dosiahnuť, ale okolo správy diskusného fóra menom Hacker News.

Skryť Vypnúť reklamu

A poslucháčom radí: "Nezakladajte fórum!"

Nuž, neskoro. To som si mal prečítať pred rokom. Teraz už je tam vyše tisíc účtov, rušiť to nebudem. Ale jeho poznámka ma priviedla k napísaniu tohto článku, píše Marian Kechlibar na svojom webe kechlibar.net.

Občas mám pocit, že vynález internetu zasiahol našu spoločnosť podobným spôsobom, ako keď európski námorníci a cestovatelia prvýkrát zoznámili amerických indiánov s alkoholom. Pričom bežný web je v tomto porovnaní niečo ako slabé pivo, kdežto sociálne siete typu Twitter hrajú úlohu vysokopercentnej pálenky.

Práve Aztékovia už vedeli pripravovať alkohol aj pred príchodom Španielov. Chudák tá vyvracajúcich pani vľavo hore, niektoré veci sa nemenia (viď obrázok vyššie).

Hacker News sú vcelku umiernené stránky, ktorých dizajn ako by vypadol z roku 1995. Nepamätám si, že by okolo nich vzniklo niečo ako cancel culture, alebo že by sa cez ne koordinovali treba pouličné nepokoje.

Skryť Vypnúť reklamu

(Ďalšie zaujímavé čítanie: spomienky bývalého islandského premiéra na to, ako sociálne siete prevrátili politiku v jeho rodnej krajine hore nohami.)

Ale aj tak bolo spravovanie ich obsahu pre Grahama ťažkou ​​a nevďačnou drinou, z ktorej si odniesol poznatok "nezakladajte fórum". Dosť negatívne znejúca rada od človeka, ktorý povzbudzuje mladých ľudí, aby zakladali nové firmy, aj keď každá jedna z nich má len malú šancu na úspech.

Jeden z dôvodov, prečo to tak je, vidím sám na sebe a na fóre, ktoré som napriek Grahamovej rade založil. Skoro tam nie som vidieť a nie je to tým, že by som chcel na čitateľa kašľať; proste na to ako priemerne vyťažená osoba tesne po štyridsiatke nemám čas. Požerú ho dôležitejšie aktivity, napríklad príprava novej knihy k tlači. A počítam, že dosť podobne na tom bude aj veľa iných ľudí, ktorí sa tam zaregistrovali.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže to zároveň znamená, že väčšinu toho obsahu vygeneruje relatívne malé percento ľudí, ktorí ten čas a energiu majú, čo to fórum zákonite vedie niekam.

Nie nevyhnutne úplne tam, kam slnko nezasvieti, ale niekam blízko určite.

Typickým sprievodným javom sú nekonečné, tiahnuce sa diskusie medzi dvoma alebo troma subjektmi, ktoré sa navzájom nemajú rady, ale nedokážu sa ignorovať a neustále sa k sebe vracajú.

Myslím, že Nemci tomu hovoria Hassliebe. Lenže tento druh Hassliebe, hlavne keď sa k nemu skĺzava často, zase z fóra trochu odpudzuje triezvejších komentátorov.

Tento jav bol k videniu už na serveri Mageo, prvej väčšej českej diskusnej skupine, kam som sa prihlásil už niekedy v roku 1997. Dokonca som tam bol na chvíľu povýšený na jedného z šiestich čističov, čím som si v praxi otestoval, že moderovanie diskusie je niečo , čo rozhodne robiť nechcem.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre človeka, ktorý vyznáva slobodu slova ako dôležitý princíp, je mazať komentáre iných ľudí celkom veľký morálny problém. Hranicu likvidácie jasne prekračuje spam, doxovanie ostatných užívateľov alebo obsah zjavne zakázaný zákonom.

Ale čo s tým, že niekto je "len" sprostý alebo sa neustále s chuťou pohybuje na hrane provokácie a strháva úroveň debaty do bažín?

Nejde pritom len o princíp slobody slova, ale aj o nebezpečenstvo, že ako administrátor pri mazaní skĺznete k úplne subjektívnemu prístupu "podľa toho, ako som sa dneska vyspal".

Na to majú vonkajší pozorovatelia lepšie tykadlá ako vy sám a čoskoro vás označia za pokrytcov s dvojitými, trojakými či N-násobnými meradlami. Z odstupom sa vidí všetko lepšie, najmä potom chyby iných ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Svedomití a systematickí jedinci ako Paul Graham alebo Scott Alexander sa zrejme pokúšali tento problém riešiť vytrvalou prácou a starostlivým hodnotením každého hraničného príspevku. Ja som to jednoducho nechal byť, všade okolo čaká naliehavejšia a po pravde povedané aj príjemnejšia a zaujímavejšia práca.

Ale mierne deprimujúci záver z týchto úvah znie, že kvalitne moderované diskusné fórum je niečo ako panna so skúsenosťami, nedosiahnuteľný ideál.

Teoreticky by to šlo, ak by panna mala veľmi živú predstavivosť a dostatok "študijného materiálu" v podobe kníh a filmov. Prakticky by ju presne táto duševnej výbava viedla k tomu, že by tou pannou čoskoro prestala byť. Najneskôr na konci tretieho či štvrtého videa, ktoré by videla pre výukové účely ...

Skryť Vypnúť reklamu

A rovnako tak ľudia, ktorí by najlepšie spĺňali podmienky na dobrého moderátora, najskôr trávia svoj život inde, nejakú inou a produktívnejšou činnosťou.

Existuje pár výnimiek, napríklad redditové fórum AskHistorians, ale to sú práve tie výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Na to, že internetové fóra budú svojou estetikou pripomínať prevrátený kontajner s odpadkami, si asi musíme zvyknúť.

No dobrá, to je jedna vec. Diskusné fórum najskôr nikdy nebude vyzerať ako antický Parthenón svietiaci do diaľky belobou svojich mramorových stĺpov.

Ale väčšina diskusných fór, vrátane vyššie zmienených Hacker News, sa zdá byť buď neškodná, alebo aspoň prevažne neškodná.

Málokedy sa okolo nich strhávajú shitstormy, kvôli ktorým by ľudia prichádzali o prácu, leteli zo školy alebo dokonca páchali samovraždy.

Skryť Vypnúť reklamu

Z tohto mora prevažne neškodných, aj keď ľahko zapáchajúcich fór, čnejú ako "dve veže" tie najväčšie systémy, Facebook a Twitter.

Tam sa tá toxicita koncentruje drastickým spôsobom, má čím ďalej horšie následky v reálnom svete a neverím, že je to len otázka prostého počtu užívateľov.

Tam budú v hre mechanizmy, ktoré to vzájomné nepriateľské správanie vyslovene podnecujú.

Jeden z viditeľných rozdielov medzi Facebookom a Twitterom na jednej strane a tými banálnymi diskusiami na strane druhej je, že tie supertoxické servery zarábajú veľa peňazí predajom reklamy.

Čo znamená, že musia svojich užívateľov maximálnym spôsobom zaujať a prinútiť ich, aby tam strávili čo najviac času.

Zároveň majú silnú motiváciu tých užívateľov do detailov poznať, vedieť o nich, čo ich naštve, zaujme alebo poteší. Tým môžu predávanú reklamu čo najpresnejšie zacieliť.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže čím sa najlepšie pripúta užívateľ k obrazovke? Emóciami. Podráždením nejakej časti mozgu, ktorá silne zareaguje.

A keďže silná emócia je zlosť, príslušné algoritmy už sa postarajú o to, aby vám zobrazili niečo, o čom vedia, že to na vás bude pôsobiť.

Pekelná kombinácia, zvlášť ak ste ten typ človeka, ktorý sa zaujíma o politiku.

Pred pár dňami som narazil na blogový príspevok nejakého programátora.

Autor písal o Twitteri a o tom, ako sa márne snažil prekonať mechanizmy, ktoré mu servírovali na stenu provokatívne statusy. Spomínal pritom jeden tweet, ktorý mu neustále znova a znova vyplával na vŕšok stránky.

Text onoho tweetu bol ľahko zapamätateľný, takže som ho našiel okamžite. Schválne posúďte jeho prínos debate a ľudstvu vôbec:

Potom sa nemáme biť a hádať, že?

Skryť Vypnúť reklamu

Správna apokalypsa má štyroch jazdcov, v klasickom poňatí Mor, Vojnu, Hladomor a Smrť. Pri Twitteri a Facebooku však ide o úplne inú kavalériu skazy.

- Lajk, čiže srdiečko, psychologická droga najmä pre tých užívateľov, ktorí majú vnútornú potrebu byť vidieť, alebo trpia nejakými problémami so sebavedomím. Čím viac lajkov, tým väčšia závislosť. Nie všetci sú na to rovnako citliví, ale úplná imunita je vzácna. Pozorujem to aj sám na sebe, a to na tom Twitteri veľmi nevisím.

- Tlačidlo Zdieľať, základný faktor všetkých shitstormov. Bez neho by dnešný Digitálny Moloch bol tak desatinou toho, čo je. Bez tohto tlačidla je organizácia virtuálneho lynču ďaleko namáhavejšou prácou a väčšina ľudí by sa do toho ani nepúšťala. Schválne skúste poštvať tisíc ľudí na nejaký cieľ pomocou esemesiek.

Skryť Vypnúť reklamu

- Notifikácia o tom, že vám niekto odpovedal, spomenul vás, nazdieľal. Fungujú ako reťaz držiaci vás pri búde v prípade, že by ste od nej chceli odbehnúť. Vracajú vás späť do konverzácie, ktorú by ste inak napríklad opustili alebo na ňu úplne zabudli, a tým zároveň zvyšujú mieru vašej emocionálne investície. Ak sa s nejakými idiotom hádate dve hodiny, začne vám téma debaty pripadať oveľa dôležitejšia, než keby ste nad ňou strávili päť minút.

- A konečne Algoritmus, ktorý vám tak šikovne podstrkáva veci k zaujatiu, prípadne nahnevaniu, ak by ste náhodou boli zrovna duševne nevyťažení.

Hm. Na začiatku tohto článku som prirovnával Twitter a spol. k vysokopercentnej pálenke. Možno je to podcenenie a správnym prirovnaním by bol fentanyl.

Na tomto mieste sa veľa čitateľov usmeje a povie si, že ľudia predsa nemusia byť tak hlúpi, aby na podobné servery vôbec liezli - a keď už sú, tak dobre im tak.

Skryť Vypnúť reklamu

To je však trochu krátkozraké myslenie človeka, ktorý nemá pre tento typ virtuálnej drogy receptory.

Dosť možno je tej citlivej a zaháčkovanej populácie skutočne menšina; ale to neznamená, že sa následky neprelejú von.

Šialenstvo tohtoročnej jari a leta, so všetkým tým zvrháváním sôch, vytĺkaním výkladov a petíciami požadujúcimi niečiu obradnú likvidáciu, naznačuje, že k veľkým spoločenským otrasom nie je potrebné zasiahnuť 51 percent ľudí.

Vopred hovorím, že zatiaľ nemám najmenšie tušenie, čo s tým.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Prípadný lockdown by mohol mať katastrofické následky

Lockdown by podľa premiéra Matoviča trval minimálne tri týždne a denné škody by boli vo výške 80 až 100 miliónov eur.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.
Slovensko

Otestovať sa budete môcť na ľubovoľnom mieste

Preukázať sa bude treba občianskym preukazom i preukazom poistenca.

Slovensko

Na hraniciach sa začne testovať po prvom kole celoplošného testovania

Podľa ministra Naďa začína byť situácia v nemocniciach veľmi zlá.

Na snímke minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO) počas brífingu s novinármi po skončení 45. schôdze vlády SR 21. októbra 2020 v Bratislave.
Slovensko

Na Slovensku v utorok pribudlo 2202 prípadov COVID-19

Otestovali 13.832 ľudí. Takmer polovica nových prípadov je v dvoch krajoch.

Ilustračná fotografia.