SME
Pondelok, 10. august, 2020 | Meniny má VavrinecKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Paul Graham: Štyri kvadranty konformity

Esej zakladateľa startupového inkubátora Y Combinator. Ľudí v nej rozdelil do štyroch skupín podľa stupňa konformity a agresie, ktorú zdieľajú.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

Milý čitateľ, už dlhší čas som zvažoval, že preložím do češtiny niektorú z esejí, ktoré vydáva na svojom blogu Paul Graham (spomínaný v poslednom článku), píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Dobrá príležitosť sa naskytla teraz. Jeho najnovší text "Štyri kvadranty konformity" patrí medzi tie, nad ktorými sa oplatí premýšľať.

(Korektúru vzniknutého prekladu vykonal Jiří Němeček, ktorému týmto ďakujem.)

Tak teda - čítaj a premýšľaj. Svoju kritiku a komentár vydám zajtra; tož uvidíme, v čom sme sa zhodli a v čom nie.

Skryť Vypnúť reklamu

***

Jedným z najviac informatívnych spôsobov klasifikácie ľudí je stupeň a agresivita konformizmu, ktorý prejavujú.

Predstavte si karteziánský systém súradníc, ktorého os x siaha od konvenčných ľudí naľavo až po nezávisle premýšľajúcich ľudí napravo, a ktorého os y siaha od pasívnych ľudí dole až po agresívnych ľudí hore.

Výsledné štyri kvadranty definujú štyri typy ľudí. Ak začneme v ľavom hornom rohu a postupujeme proti smeru hodinových ručičiek, sú to agresívne konvenční ľudia, pasívne konvenční ľudia, pasívne nezávislí ľudia a agresívne nezávislí ľudia.

V každej spoločnosti sú podľa môjho názoru viac či menej zastúpené všetky štyri skupiny, a kvadrant, do ktorého jednotlivci spadajú, je skôr záležitosťou ich osobnosti než hodnôt vyznávaných ich spoločnosťou [1].

Skryť Vypnúť reklamu

Dobre je to vidieť na malých deťoch. Každý, kto kedy navštívil prvý stupeň základnej školy, videl všetky štyri typy. A náhodnosť pravidiel, ktorá tvorí školský poriadok, ukazuje, že rozdelenie ľudí do kvadrantov zodpovedá viacerým typom osobností ako konkrétnej sade pravidiel.

Deti z ľavého horného rohu, tie agresívne konvenčné, to sú žalobníci. Veria nielen tomu, že je potrebné pravidlá rešpektovať, ale aj to, že tí, ktorí tak nerobia, musia byť potrestaní.

Deti z ľavého dolného rohu, tie pasívne konvenčné, sú ovce. Dávajú si pozor na to, aby neprekročili rámec pravidiel, ale keď ich poruší niekto iný, obávajú sa toho, aký trest za to zožne, namiesto toho, aby potrestanie aktívne vynucovali.

Deti z pravého dolného rohu, pasívne nezávislé, sú snílkovia. Pravidlá ich moc nezaujímajú a asi ani moc nevedia, ako presne znejú.

Skryť Vypnúť reklamu

A deti z pravého horného rohu, agresívne nezávislé, sú tie, ktoré hnevajú. Kedykoľvek narazia na nejaké pravidlo, ich prvým inštinktom je pýtať sa "prečo". Ak im nariadite, čo majú robiť, napospol urobia pravý opak.

Ak meriate konformizmus, je samozrejme potrebné povedať voči čomu, a to sa v detstve mení. Z hľadiska malých detí ide o pravidlá určené dospelými.

Ale ako deti rastú, zdrojom pravidiel sa stávajú ich rovesníci. Takže skupina adolescentov, ktorí ignorujú školský poriadok úplne rovnakým spôsobom, neprejavuje nezávislosť svojho myslenia; práve naopak.

V dospelosti dokážeme všetky štyri skupiny rozoznať podľa toho, čo hovoria, asi ako spoznáte štyri druhy vtákov podľa ich spevu.

"Spevom" agresívne konvenčných je "Zničte <vonkajšiu skupinu>!" (Je trochu znepokojujúce vidieť pred výkričníkom premennú, ale to je jadro problému s agresívne konvenčnými ľuďmi.)

Skryť Vypnúť reklamu

"Spevom" pasívne konvenčných je "Čo na to povedia susedia?".

Pasívne nezávislí sa ozývajú popevkom "Každému, čo jeho jest" a agresívne nezávislí "A predsa sa točí!"

Tieto štyri typy ľudí nie sú rovnako početné. Pasívnych ľudí je viac ako agresívnych a konvenčných ľudí je viac ako nezávislých.

Pasívne konvenční sú teda najväčšou skupinou a agresívne nezávislí tou najmenšou.

Keďže príslušnosť do kvadrantu záleží viac na vlastnej osobnosti než na aktuálnej sade pravidiel, väčšina ľudí by spadala do toho istého kvadrantu, aj keby vyrástli v úplne inej spoločnosti.

Robert George, profesor z Princeton University, nedávno napísal:

"Občas sa pýtam študentov, aký by bol ich postoj k otrokárstvu, keby vyrástli ako belosi na predvojnovom Juhu. Čo myslíte? Všetci by boli odporcovia otrokárstva! Všetci by sa srdnato hlásili k jeho zrušeniu a neúnavne by na zrušení otrokárstva pracovali."

Skryť Vypnúť reklamu

George je príliš zdvorilý, než aby to povedal naplno, ale samozrejme, že nie. A nielen to. Nielen, že by sa priemerný študent správal rovnako ako vtedajší ľudia, ale tí, ktorí sú agresívne konvenční dnes, by boli agresívne konvenční aj vtedy.

Čo by nielen znamenalo neúčasť v boji proti otroctvu, ale naopak jeho vášnivú obhajobu.

Musím priznať, že v tomto nie som neutrálny, ale zdá sa mi, že agresívne konvenční ľudia nesú zodpovednosť za neúmerne veľa svetových problémov, a nespočet zákonov a zásad, ktoré sme od čias Osvietenstva prijali, má chrániť zvyšok spoločnosti práve pred nimi.

Najmä to, že sme sa vzdali pojmu kacírstva a nahradili ho princípom slobodnej diskusie o rôznych myšlienkach, vrátane tých, ktoré sú momentálne považované za neprijateľné. A bez trestania tých, ktorí ich chcú vyskúšať v praxi. [2]

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo je potrebné chrániť nezávislých mysliteľov? Pretože sú to tí, ktorí prichádzajú s novými myšlienkami. Napríklad na to, byť úspešným vedcom, nestačí mať pravdu. Musíte mať pravdu v okamihu, keď sa všetci ostatní mýlia.

Toto nie je úloha pre konvenčné ľudí.

Podobne bývajú zakladatelia nových technologických firiem nielen nezávislí, ale agresívne nezávislí. Nie je teda náhoda, že spoločnosť prosperuje len do tej miery, kým dokáže udržať konvenčných mysliteľov na uzde. [3]

V posledných rokoch si mnohí z nás všimli, že zásady chrániace slobodu premýšľania a skúmania oslabujú.

Niekto tvrdí, že to preháňame - že ich oslabenie nie je zas tak závažné, alebo boli oslabené v záujme väčšieho dobra.

Tú druhú myšlienku by som chcel odmietnuť hneď. Keď sa konvenční ľudia dostanú k moci, vždy hovoria, že je to v záujme väčšieho dobra. Len to zakaždým bývajú nejaké iné, vzájomne nekompatibilné dobrá.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa tej prvej námietky strán precitlivenosti nezávisle mysliacich ľudí a nevýznamného oklieštenia slobody týka - toto nemôžete posúdiť, pokiaľ sám nepatríte medzi nich.

Nemožno posúdiť, ako veľmi je priestor pre myslenie okrajovaný, ak nemáte nové myšlienky, a to je doména ľudí s nezávislým myslením.

Práve preto sú veľmi citliví na zmeny v slobode premýšľať. Sú to kanáriky v uhoľnej bani.

Typickou námietkou konvenčne mysliacich je, že nechcú zabrániť diskusii o všetkých myšlienkach, len o tých zlých.

Povedali by ste, že už z tejto vety bude zrejmé, na ako tenký ľad sa týmto púšťate.

Existujú dva dôvody, prečo je potrebné mať možnosť sa baviť aj o "zlých" myšlienkach.

Ten prvý spočíva v tom, že procesy, ktorými sa určuje, ktoré myšlienky sa majú zakázať, nebudú neomylné. Tým skôr, že nikto inteligentný sa takou prácou zaoberať nechce, takže ju budú vykonávať hlupáci.

Skryť Vypnúť reklamu

A ak nejaký proces produkuje veľa chýb, je lepšie mať nejaký priestor pre toleranciu. Čo v tomto prípade znamená zakazovať menej myšlienok, než by ste chceli.

Ale to je pre agresívne konvenčných ľudí ťažké. Jednak si užívajú to, keď je niekto potrestaný, rovnako ako keď chodili do školy, jednak medzi sebou súťažia.

Strážcovia dogiem nemôžu tolerovať hraničné myšlienky, pretože tým by ostatným dogmatikom poskytli priestor, ako sa na ne "vytiahnuť" a ukázať, že sú morálne čistejší. A možno by im aj hrozilo, že sa celý mechanizmus obráti proti nim.

Takže miesto udržiavania priestoru pre toleranciu, ktorý je potrebný, by nastal pravý opak - vzájomná súťaž o to, kto bude prísnejší, pri ktorom každá myšlienka, ktorá sa dá zakázať, nakoniec skončí na indexe. [4]

Skryť Vypnúť reklamu

Druhým dôvodom, prečo je nebezpečné zakazovať diskusiu o myšlienkach, je to, že jednotlivé myšlienky sú navzájom ďaleko viac prepojené, než sa na prvý pohľad zdá.

Čo znamená, že ak zakážete debatu na nejakú tému, netýka sa ten zákaz len onej témy samotnej. Obmedzenia sa začnú šíriť do všetkých oblastí, ktoré so zakázanou myšlienkou nejako súvisia.

A nejde pritom o banalitu. Najlepšie myšlienky sú práve tie, ktoré majú dopad aj na zdanlivo nesúvisiace oblasti ľudskej činnosti.

Snažiť sa o premýšľanie vo svete, v ktorom sú niektoré myšlienky zakázané, je ako hrať futbal na ihrisku, ktorého jeden roh je zamínovaný. Nie je to to isté ako hrať futbal na ihrisku trochu iného tvaru; výsledkom je ďaleko opatrnejší hra aj tam, kde míny nie sú.

V minulosti sa nezávisle mysliaci ľudia navzájom chránili tým, že sa zhromažďovali v určitých miestach - najprv na kráľovských dvoroch a neskôr na univerzitách - kde si mohli vytvárať vlastné pravidlá.

Skryť Vypnúť reklamu

Miesta, kde ľudia pracujú s myšlienkami, mávajú postupy, ako chrániť slobodu uvažovania. Má to rovnaký dôvod, ako keď továrne na počítačové čipy používajú poriadne filtre proti nečistotám vo vzduchu alebo nahrávacie štúdiá dôkladnú zvukovú izoláciu.

Po niekoľko posledných storočí platilo, že kedykoľvek začali agresívne konvenční jedinci vyčíňať, najbezpečnejším útočiskom pred nimi boli univerzity.

Tentoraz to tak byť nemusí, pretože posledná vlna netolerancie nanešťastie na univerzitách začala.

Jej začiatok sa datuje do 80. rokov 20. storočia a okolo roku 2000 sa zdalo, že trochu opadla, ale k novému vzplanutiu prispeli sociálne siete.

V tomto si Silicon Valley dalo vlastný gól. Hoci ľudia, ktorí Silicon Valley riadia, sú skoro všetci nezávislí myslitelia, dali agresívne konvenčným do ruky nástroj, o ktorom títo ľudia mohli skôr leda tak snívať.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhú stranu je možné, že úpadok slobodného ducha na univerzitách je symptómom toho, že z nich nezávislí myslitelia odchádzajú.

Ľudia, ktorí by sa pred päťdesiatimi rokmi stali profesormi, majú teraz iné možnosti. Môžu sa stať dobre platenými odborníkmi alebo zakladať firmy. K tomu potrebujete nezávislé myslenie, aby ste uspeli.

Keby sa títo ľudia stali profesormi, bránili by akademickú slobodu. Takže možno je celkový obraz univerzít, z ktorých utekajú nezávisle premýšľajúci ľudia, zbytočne pochmúrny. Možno môže za úpadok univerzít práve skutočnosť, že mnohí z nich už odišli predtým. [5]

Aj keď som o tejto situácii veľa premýšľal, nie som schopný odhadnúť, ako sa vyvinie.

Dokážu niektoré univerzity zvrátiť súčasný trend a zostať miestami, kde sa zhromažďujú nezávisle mysliaci ľudia?

Skryť Vypnúť reklamu

Alebo ich nezávisle mysliaci ľudia úplne opustia? Trápi ma otázka, o čo všetko by sme prišli, ak by sa tak skutočne stalo.

Ale v dlhodobej perspektíve som optimistom. Nezávisle mysliaci ľudia vedia chrániť seba samého. Ak súčasné inštitúcie zlyhajú, vytvoria si nové.

To bude vyžadovať trochu fantázie, ale to je, koniec koncov, ich silná stránka.


Poznámky

[1] Samozrejme si uvedomujem, že osobnosti ľudí sa navzájom môžu líšiť v rôznych parametroch a že z nich vždy môžete urobiť kvadranty a rozdeliť populáciu pomocou osí na štyri rôzne typy. V tomto prípade tvrdím, že tieto parametre sú navzájom nezávislé a existuje v nich značná variabilita. [▲]


[2] Agresívne konvenční ľudia nezodpovedajú za všetky problémy sveta. Ďalším veľkým zdrojom problémov sú charizmatickí lídri, ktorí získajú moc tým, že agresívne konvenčným ľuďom nadbiehajú. Tým sa potom agresívne konvenčnosť stáva ďaleko nebezpečnejšou. [▲]

Skryť Vypnúť reklamu


[3] Keď som riadil Y Combinator, nikdy ma netrápila otázka, či urazím niekoho, kto premýšľa konvenčne. Keby sme ale piekli sušienky, ocitol by som sa na ťažkom morálnom teréne. Konvenčne premýšľajúci ľudia tiež jedia sušienky. Ale nemajú talent zakladať úspešné firmy. Takže ak som ich odpudil od Y Combinatora, ušetrilo nám to prácu s ich projektmi. [▲]


[4] Jeden pokrok sme urobili: tresty za to, že hovoríte o zakázaných myšlienkach, sú menej tvrdé ako predtým. Riziko, že vás zabijú, je v bohatších krajinách menšie. Agresívne konvenční ľudia sa uspokojas tým, že vás vyhodia z práce. [▲]


[5] Rad profesorov je nezávislými mysliteľmi, hlavne v matematike, tvrdých vedách a technických odboroch, kde musíte nezávisle premýšľať, aby ste uspeli. Ale študenti ďaleko viac zodpovedajú profilu všeobecnej populácie, teda medzi nimi bude viac konvenčných mysliteľov. Konflikt medzi profesormi a študentmi tak nie je len generačného rázu, ale ide aj o konflikt medzi odlišnými typmi ľudí. [▲]

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

V nedeľu otestovali 564 ľudí, tri testy boli pozitívne

Nepribudlo žiadne úmrtie, vyliečili sa ďalší dvaja pacienti.

Ilustračná fotografia.
Európska únia

Požiar v bytovom dome si vyžiadal 11 mŕtvych, vrátane troch detí

Päť ľudí zomrelo po skoku z okna. Požiar bol založený úmyselne, páchateľa chytili.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku v sobotu pribudlo 30 prípadov ochorenia COVID-19

Nové prípady sú rozložené v pätnástich okresoch.

Ilustračná fotografia.
Slovensko

Tipos podpísal s Fun rádiom zmluvu za 240-tisíc

Tipos v minulosti nikdy s Fun rádiom zmluvu o vysielaní spotov nemal. Vlastníkom rádia je predseda parlamentu Boris Kollár.

Predseda NR SR Boris Kollár.