SME
Štvrtok, 1. október, 2020 | Meniny má ArnoldKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Markéta Šichtařová: Koniec kapitalizmu?

Predstava, že bez rastu bude svet bezpečnejší, nie je len hlúpa; je priamo nebezpečná. Každá civilizácia, ktorá nerástla, bola násilne pohltená inou.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Už ste počuli tú fámu, že kapitalizmus nefunguje a je potrebné ho zmeniť?

Ja ju v posledných týždňoch počujem snáď každý deň, píše Markéta Šichtařová v článku uverejnenom na jej blogu na serveri idnes.cz.

Čo sa stalo, že si zrazu ľudia myslia, že doteraz najvyšší vývojový stupeň spoločnosti prestal fungovať?

Myslím, že takmer nič neprichádza náhodou a z čistého neba. Skoro všetko v spoločnosti zreje. A v posledných mesiacoch a rokoch zreje túžba po zmene spoločenského usporiadania. Niektorí ľudia dokonca hovoria o revolúcii.

Skryť Vypnúť reklamu

Už tento rok v januári sa v Davose hovorilo o tom, ako sú vraj ľudia s kapitalizmom nespokojní. Všetko sa hlavne nieslo na vlne boja za ochranu klímy.

Kapitalizmus bol podľa mnohých ľudí žabou na prameni. Lenže problém je ešte hlbší.

Už predtým vo Francúzsku povstali žltej vesty. A ty prvotne povstali práve kvôli tomu, že im boj proti zmene klímy zdražel pohonné hmoty.

Inými slovami, už dlho existujú akési barikády v spoločnosti a na oboch stranách panuje veľká nespokojnosť.

Jedni chcú radikálne bojovať za klímu všetkými prostriedkami vrátane zdraženia a zákazov dopravy, druhí nechcú.

Jedni kričia "black lives matter" a rovnakým dychom dodávajú "špinaví Židia", druhí nekričia, ale konštatujú "all lives matter".

Skryť Vypnúť reklamu

Jedni boria sochy velikánov, ktorí postavili našu civilizáciu a umožnili tým, ktorí sochy rúbu, aby nemali hlad, zato mali slobodu beztrestne povedať, že sa im sochy nepáčia. Druhí pohoršene mlčia.

Často to je prezentované ako súboj konzervatívcov a liberálov, ktorý nahradil boj ľavice a pravice.

Ale možno to je ešte zložitejšie. Možno to je skôr medzigeneračný súboj tých, ktorí zažili nedostatok, a tých, ktorí o nedostatku len čítali na internete.

Svet bez internetu už nepoznali. Je pre nich samozrejmosťou. Pre staršiu generáciu, ktorá ešte zažila telefónne búdky, samozrejmosť nie je, podobne ako samozrejmosťou nie je mať čo jesť.

Najmä v Amerike sa zrazu objavilo dosť mladých ľudí, ktorí bez väčšieho úsilia vybudovali veľké firmy a zbohatli.

Tridsaťroční dolároví multimilionári začali meniť svet. Bez väčších problémov sú ochotní kývnuť na socialistické nezmysly. Svet korporácií sa tým začal meniť.

Skryť Vypnúť reklamu

Zrazu nie je hlavným cieľom zisk pre akcionárov, ale "celospoločenské blaho".

Tým je pre jedných to, že finančne prispievajú na hnutie Black Lives Matter, pre ďalších zase to, že mažú na svojich sieťach príspevky, v ktorých nie je vzývaný ich svetonázor ako jediný správny.

Z korporácií sa stávajú aktivisti. Pre mnoho korporácií i jednotlivcov sa hospodársky rast prežil.

Zrazu usilujú nie o blahobyt, ale o zastavenie (nezastaviteľných) klimatických zmien.

V Nemecku bol vykonávaný prieskum: 80% Nemcov si myslí, že z hospodárskeho rastu nič nemajú. Nemajú ekonomické vzdelanie ani logické myslenie; nechápu, že bez rastu by nemali ani svoj mobil, ani zdieľanú elektrickú kolobežku.

Nepochopili, že bez rastu nebudú peniaze na lepšie a ekologickejšie technológie.

Skryť Vypnúť reklamu

Nepochopili, že to vďaka rastu a technológiám sa v posledných rokoch zlepšilo životné prostredie.

Nepochopili, že bez rastu a technológií, ktoré rast prináša, by živorili na úrovni strednej Afriky s jej rasizmom naruby, s jej nedostatkom potravín, s jej katastrofálnou ekológiou.

A ich predstava, že bez rastu bude svet bezpečnejší, nie je len hlúpa; je priamo nebezpečná. Každá civilizácia, ktorá nerástla, bola násilne pohltená inou.

Tou, ktorá rástla, teda bola silnejšia. Tou, ktorá vzývala iné ideály. A rozhodne to neboli ideály zákazu dopravy, regulácie množenia sa a opovrhovania peniazmi.

A eko-hipsteri už dorazili aj do centrálnych bánk a svojou radikalizáciou nás ženú niekam, kde svetová ekonomika ani samotný kapitalizmus nikdy neboli.

Už pred korónou predstierala Európa rast tým, že nastavila ECB záporné úrokové sadzby, čo je pre kapitalizmus asi také prirodzené ako záporná gravitácia.

Skryť Vypnúť reklamu

A s príchodom korony začalo šialené pumpovanie peňazí do ekonomiky. K škode planéty ide na rozdiel od záporných úrokových sadzieb už o globálny jav, lebo ľavica sa v poslednom období pomiatla celosvetovo.

Aktíva hlavných centrálnych bánk sveta v pomere k HDP dosiahli nové rekordy.

Podľa dát agentúry Bloomberg dosahovala bilancia ECB v roku 2014 približne 20% HDP eurozóny, dnes je to 50%.

Japonská centrálna banka bola okolo 50%, teraz je už skoro na 120%. V Británii to bolo okolo 17%, dnes sú u 30%.

Eko-hipsteri v centrálnych bankách, ktorí skoro nezavadili o ekonómiu, sa tvária, že tlač peňazí nepozná limity.

S dlhmi to je rovnaké. Sú na nových rekordoch nielen u vlád, ale aj u korporácií, a aktivisti v korporáciách aj centrálnych bankách sa tvária, že to nevadí. Že vraj novú prírodu si nevytlačia, ale peniaze áno.

Skryť Vypnúť reklamu

Krachujúcim podnikom je pomáhané za každú cenu. Bankrot je zakázaný, a tak sa niektoré podniky znárodňujú.

To je však moc okaté, a tak sa politicky korektne hovorí o vstupe štátu do podniku.

Keď nie je vstup štátu možný, pomôže centrálna banka výkupom dlhopisov, ktoré by nikto triezvy nechcel. Výkup dlhu štátom je len iná forma nenásilného znárodnenia.

V ekonomike tak rastie počet firiem, ktoré prežívajú len vďaka ultra lacnému financovaniu. S normálnymi úrokovými sadzbami by neprežili.

Všetky problémy sú opticky skryté a pozametané pod koberec. Rozhodne ale nie sú vyriešené a rastú.

To následne podkopáva dlhodobý rast. Ekonomika stráca hnací motor ako za socializmu, pretože sa nevyrába to, čo chce trh, ale to, čo chcú aktivisti.

Normálny trh už dávno neexistuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Strach euroatlantickej civilizácie z bankrotov a ich odsúvanie a maskovanie raz vybuble v obrí problém - v problém totálneho kolapsu konkurencieschopnosti.

Po roku 1948 bol u nás socializmus nastolený sprudka, teraz prichádza plazivo - ale jeho podstata je rovnaká.

A tak ako socialistická ekonomika dýchala na chrbát západnému kapitalizmu, tak budúci socialistický západ bude jedného dňa tiež funieť na chrbát krajinám, ktorými dnes opovrhuje: napríklad Číne s jej a nám toľko cudzími hodnotami.

Progresivisti na to vždy reagujú slovami, že to je len strašenie.

Nie je. Európa bývala veľmocou a kvôli rozmaznaným ľavicovým aktivistom, ktorí si nevážia peniaze a rast, sa stále viac prepadá.

Len málo regiónov planéty rastie dlhodobo pomalšie. Európsky zostup bol už zahájený. Teraz už si len môžeme hodiť eurom, ktorá civilizácie západnú Európu zhltne ako prvá.

Skryť Vypnúť reklamu

Zachránime sa my, Európa stredná?

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

V Grécku zatýkali pracovníkov neziskoviek

Podľa gréckej polície spolupracovali zadržaní pracovníci neziskových organizácií s pašerákmi ľudí.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku je k dnešnému dňu zatvorených 48 škôl

Doma sa učí viac ako 18 700 žiakov.

Ilustračné foto
Slovensko

V prevádzkach môže byť jeden zákazník na 10 metrov štvorcových, deti sa nerátajú

Hygienici pripomínajú, že všetkým fyzickým aj právnickým osobám sa zakazuje usporadúvať spoločenské podujatia, ako sú svadobné oslavy, oslavy iného charakteru, plesy, kary alebo stužkové slávnosti.

Zákazníci si obedy z reštaurácií od pondelka musia zobrať so sebou.
Slovensko

Na Slovensku bude od štvrtka opäť platiť núdzový stav, zatiaľ na 45 dní

Premiér na sociálnej sieti priblížil, že potom sa uvidí, ako sa prejaví na vývoji situácie cestovanie počas Dušičiek.

Rokovanie vlády v Bratislave 16. septembra 2020.