SME
Streda, 30. september, 2020 | Meniny má JarolímKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Britskí akademici musia skrývať svoje politické názory, tvrdí štúdia

Členovia akademickej obce s pravicovými názormi tvrdia, že sa pri zverejnení svojich názorov a úvah stretli s "agresívnym", "otvorene nepriateľským" a "surovým" konaním zo strany ľavicovo orientovaných kolegov.

Oxfordská univerzita, ilustračné foto.Oxfordská univerzita, ilustračné foto. (Zdroj: fotky.sme.sk / Shpg)

LONDÝN - Akademickí pracovníci na britských univerzitách a výskumných inštitútoch radšej nehovoria svoje politické názory, pretože sa obávajú agresívnej reakcie kolegov aj vplyvu, ktoré by to mohlo mať na ich kariéru.

Tvrdí to štúdia pravicového think tanku Policy Exchange.

Podľa nej sa obzvlášť pravicovo orientovaní akademici stretávajú s diskrimináciou, píše server idnes.cz.

Štúdia vychádza z výsledkov prieskumu verejnej mienky spoločnosti YouGov medzi 820 akademikmi.

Viac ako 40% oslovených akademikov bolo v dôchodku, v priemernom veku 70 rokov. Priemerný vek stále pôsobiacich akademikov je 49 rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Think tank poznamenal, že v posledných rokoch je v akademickom prostredí zreteľný posun smerom k ľavicovým politickým názorom.

V roku 1964 35% akademikov volilo konzervatívcov, 47% labouristov.

V roku 2017 už sa k pravicovým stranám prihlásilo 20% akademikov, zatiaľ čo 75% dalo svoje hlasy ľavicovým stranám.

Bádatelia sa obávajú poškodenia svojej povesti a uchyľujú k autocenzúre. Skoro tretina (32%) tých, ktorí tiahnu k pravici, radšej verejne nedávajú najavo svoje politické názory ako pri vyučovaní študentov, tak vo výskume.

K totožnej taktike sa uchyľuje aj 15% akademikov s centrickým politickým svetonázorom a pätnásť percent tých akademikov, ktorí zastávajú veľmi ľavicovú politiku.

"Obavu z následkov" spomína ako dôvod pre neuverejnenie svojich názorov pri debate o brexite 27% priaznivcov odchodu Británie z Európskej únie. V prípade podporovateľov zotrvania Británie v EÚ strach je to 11% akademikov.

Skryť Vypnúť reklamu

Mladí akademici ostrakizujú častejšie ako starší

Členovia akademickej obce s pravicovými názormi tvrdia, že sa pri zverejnení svojich názorov a úvah stretli s "agresívnym", "otvorene nepriateľským" a "surovým" konaním zo strany ľavicovo orientovaných kolegov.

Aj akademici s centrickým alebo ľavicovým politickým názorom sa sťažujú, že k niektorým témam je lepšie sa nevyjadrovať a ísť s davom, napríklad k otázke práv transsexuálov alebo k protiteroristickej iniciatíve Prevent, ktorá požaduje, aby verejnosť úradom hlásila prípady "radikalizmu".

Podľa štúdie akademici z oboch strán politického spektra vykazujú ochotu diskriminovať svojich kolegov z akademickej obce v žiadostiach o pracovné pozície, granty alebo o publikácii odborného článku.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by si mali vybrať medzi úplne rovnocennými kandidátmi, 50% akademikov s pravicovými názormi by dalo prednosť podporovateľom odchodu z EÚ pred voličom bývalého labouristického lídra Jeremy Corbyna, naopak 40% akademikov s ľavicovými názormi by preferovalo Corbynovho voliča.

Štúdia konštatuje, že vôľa k diskriminácii je relatívne porovnateľná naprieč politickým spektrom. Pravicoví voliči sú však medzi vysokoškolskými pedagógmi a vedcami v menšine. Je preto pravdepodobnejšie, že sa ich diskriminácia dotkne.

S ohľadom na značnú konkurenciu a úzky počet pracovných miest v akademickej sfére politická diskriminácia výrazne obmedzuje možnosti pravicovo orientovaných bádateľov získať a udržať si miesto na univerzite alebo vo vedeckom ústave.

Podľa think tanku diskriminácia na základe politických preferencií prispieva k citeľnej strate rozmanitosti názorov vnútri akademického prostredia.

Skryť Vypnúť reklamu

Štúdia dochádza k záveru, že väčšina bádateľov je proti kontroverzným kampaniam, ktorých cieľom je odstavenie akademika s odlišným politickým názorom z pozície na univerzite či vo vedeckom ústave.

Len 6 až 13 percent akademikov by podporilo iniciatívy za prepustenie vedeckých pracovníkov s nepopulárnymi politickými názormi. Ide o skôr mladších akademikov.

Reakcia na štúdiu

Denník The Guardian pripomína niekoľko prípadov v britskom akademickom prostredí, keď sa študentským aktivistom podarilo zabrániť prednáške z ich hľadiska nevítaného hosťa.

Kvôli tlaku študentov došlo napríklad k zrušeniu prednášky bývalej britskej ministerky vnútra Amber Ruddova. Predstavitelia univerzity rozhodnutie neskôr skritizovali.

"Rozsah, v akom dochádza na našich univerzitách k umlčaniu a diskriminácii študentov a akademických pracovníkov s mainstreamovým názormi, je silne znepokojujúci," komentovala štúdiu ministerka pre vysoké školy Michelle Donelanová.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa Donelanovej musia univerzity "urobiť viac" pre obhajobu slobody prejavu.

Think tank navrhuje, aby vláda zriadila novú pozíciu riaditeľa pre akademickú slobodu, ktorý by skúmal obvinenia z porušovania slobody prejavu v univerzitnom prostredí.

Podľa generálnej tajomníčky učiteľských odborov University and College Union Jo Gradyovej odporúčania think tanku nie sú dôveryhodné.

"Myšlienka, že akademická sloboda je pod útokom, je mýtus. Naši členovia sa majú obávať nie strašiakov z think tankov, ale hlavne želania súčasnej vlády kontrolovať, čo sa smie a čo sa nesmie učiť," povedala Gradyová.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Názory

V Grécku zatýkali pracovníkov neziskoviek

Podľa gréckej polície spolupracovali zadržaní pracovníci neziskových organizácií s pašerákmi ľudí.

Ilustračné foto.
Slovensko

Na Slovensku je k dnešnému dňu zatvorených 48 škôl

Doma sa učí viac ako 18 700 žiakov.

Ilustračné foto
Slovensko

V prevádzkach môže byť jeden zákazník na 10 metrov štvorcových, deti sa nerátajú

Hygienici pripomínajú, že všetkým fyzickým aj právnickým osobám sa zakazuje usporadúvať spoločenské podujatia, ako sú svadobné oslavy, oslavy iného charakteru, plesy, kary alebo stužkové slávnosti.

Zákazníci si obedy z reštaurácií od pondelka musia zobrať so sebou.
Slovensko

Na Slovensku bude od štvrtka opäť platiť núdzový stav, zatiaľ na 45 dní

Premiér na sociálnej sieti priblížil, že potom sa uvidí, ako sa prejaví na vývoji situácie cestovanie počas Dušičiek.

Rokovanie vlády v Bratislave 16. septembra 2020.