MOSKVA - Popredný ruský odborník pre výskum pľúcnych ochorení profesor Alexander Čučalin opustil etickú radu ministerstva zdravotníctva.
Krátko potom obvinil aj dvoch vedúcich lekárov zapojených do vývoja vakcíny zo zanedbania lekárskej etiky, píše server echo24.cz.
Dôvodom jeho rezignácie je presvedčenie, že vakcína Sputnik V proti koronavírusu, ktorej schválenie oznámil ruský prezident Vladimír Putin, nie je úplne bezpečná.
Lekár je deprimovaný z postoja niektorých ruských vedcov a ich podľa neho nezodpovedných výrokov o pripravenosti vakcíny.
O prípade informoval server Daily Mail.
Profesor Čučalin konkrétne dôvody svojej rezignácii neoznámil, neskôr však povedal, že si nie je istý, či je očkovacia látka bezpečná.
"V prípade liekov a vakcín by sme ako etickí recenzenti v prvom rade radi vedeli, ako bezpečné to pre ľudí je. Bezpečnosť je vždy na prvom mieste," cituje Čučalina ruský vedecký časopis Veda a život.
"Nie je možné garantovať úplnú bezpečnosť, keď sa testovanie skráti na štyri až šesť týždňov," povedal Alexander Čučalin serveru Medvestnik.ru.
Schválenie vakcíny oznámil tento týždeň sám Vladimír Putin s tým, že bola skúšaná aj na jeho dcére.
Čučalin však vidí nebezpečenstvo aj v životnosti vakcín:
"Tie, ktoré teraz vyvíjajú naše centrá, môžu byť bezpečné len krátkodobo, ale vakcíny musia byť bezpečné aj z dlhodobého hľadiska. A to možno dosiahnuť len s dlhodobým, aspoň dvojročným sledovaním."
Osemdesiatročný akademik Alexander Čučalin je známym ruským (a predtým sovietskym) pneumológom, ktorý v minulosti pomáhal napríklad aj s liečbou sovietskych vodcov Leonida Iľjiča Brežneva či Jurija Vladimiroviča Andropova.
Je autorom mnohých kníh, učebníc a odborných publikácií.
Skutočnosť, že ruské ministerstvo zdravotníctva schválilo prvú očkovaciu látku na svete proti ochoreniu covid-19, oznámil ruský prezident Vladimír Putin v utorok.
Látku, ktorá dostala meno Sputnik V podľa slávnej sovietskej družice, vyvinul ústav epidemiologického a mikrobiologického výskumu Nikolaja Gamaleji.
Pred vakcínou, ktorá bola vyrobená v krátkom čase a zrejme zatiaľ nebola testovaná na veľkom množstve dobrovoľníkov, varuje rad odborníkov.
Je medzi nimi aj výkonný riaditeľ českej Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), podľa ktorého je povolenie ruskej vakcíny na území Európskej únie nepravdepodobné.
Vakcína podľa Moskvy vytvára ako protilátku, tak bunkovú imunitu voči koronavírusu SARS-CoV-2, pôvodcovi choroby covid-19.
Imunita jedinca má podľa ruského ministra zdravotníctva Michaila Muraška vydržať dva roky.
Vicepremiérka Taťjana Golikovová oznámila, že vakcinácia novým preparátom by mohla začať koncom augusta alebo začiatkom septembra.
Očkovacia látka bez testovania? Neetické
Ako však pripomína agentúra Reuters, Rusku, ktoré sa usiluje o víťazstvo v pomyselnom svetovom závodu v uvedenia prvej vakcíny proti koronavírusu, stále ostáva urobiť testy na dostatočne reprezentatívnej vzorke ľudí.
V tom vidí kameň úrazu tiež výkonný riaditeľ AIFP Jakub Dvořáček, ktorý sa domnieva, že ústav Nikolaja Gamaleji možno ani nezačal tretiu fázu klinického hodnotenia, kde sa očkovanie testuje na veľkom počte zdravých dobrovoľníkov.
"V Európe a v Spojených štátoch si nedokážeme predstaviť, že by sme túto fázu vynechali," povedal Dvořáček ČTK.
Podľa riaditeľa je najväčší problém v tom, že o ruskom výskumu je doteraz veľmi málo zverejnených informácií.
Nemecký biochemik Klaus Cichutek oznámil agentúre DPA, že riadne schválenie vakcíny bez obsiahlych dát z tretej fázy testovania považuje za riskantné.
V tejto fáze, ktoré sa zvyčajne zúčastňujú niekoľko tisíc až desiatok tisíc pokusných jedincov, je podľa riaditeľa Ústavu Paula Ehrlichom možné zistiť okrem iného to, či nemá vakcína nejaké menej časté nežiaduce účinky.
Aj podľa Ayfer Aliovej, odborníčky na výskum liečiv pôsobiacej na britskej Warwick Business School, by očkovacia látka vyrobená v takto krátkom čase mohla mať neupravené vedľajšie účinky.
Francois Balloux z Inštitútu genetiky na University College London (UGI) sa domnieva, že ruský krok predstavuje "ľahkovážne a nerozumné rozhodnutie".
"Masové očkovanie bez nedostatočne otestované vakcíny je neetické," povedal Balloux agentúre Reuters.
Podľa ruských úradov neboli pri doterajšom klinickom výskume vo vojenskej nemocnici a na lekárskej univerzite v Moskve zaznamenané žiadne vážne vedľajšie účinky.
Ďalších klinických testov sa má zúčastniť 2000 ľudí.
Aktuálne je vo svete hlásených v rôznych stupňoch vývoja viac ako 150 možných vakcín.
Patrí medzi ne napríklad vakcína pripravovaná biotechnologickou skupinou Cansino, sídliaca v Hongkongu, alebo vakcína vyvíjaná nemeckou biotechnologickou firmou BioNTech a americkou farmaceutickou spoločnosťou Pfizer.
