SME
Pondelok, 28. september, 2020 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky
KRESŤANSTVO

Odluka od štátu nemá podporu u katolíckej a ani evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

Podľa analytika Baránka chce SaS odlukou cirkvi od štátu získať politické body. KBS nevidí dôvod nanovo otvárať otázku financovania cirkvi.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA – Katolícka cirkev nevidí dôvod nanovo otvárať otázku financovania cirkví, povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara v súvislosti s iniciatívou vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) otvoriť diskusiu o odluke cirkví od štátu.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku sa vyjadrila, že zatiaľ nevie, akú predstavu o odluke SaS má.

Podľa politického analytika Jána Baránka návrh SaS nemá šancu na úspech, pretože odluke bráni Vatikánska zmluva a v koalícii nevidí vôľu riešiť tento problém, „lebo to problém nie je“.

Riešením odluky cirkví od štátu by bolo podľa SaS ich financovanie prostredníctvom dobrovoľných príspevkov občanov.

Skryť Vypnúť reklamu

„Za najvhodnejší model financovania cirkví považujeme asignačný model v prospech registrovanej cirkvi z dane z príjmov občanov. Ten umožňuje slobodu rozhodovať, koho chce daňovník svojimi daňami podporiť. Na druhej strane to znamená slobodu aj pre tých daňovníkov, ktorí aktivity cirkvi nevyužívajú či odmietajú,“ povedal poslanec SaS Miroslav Žiak.

Podľa neho by sa však nerušila finančná podpora pre sakrálne pamiatky, ktoré sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva.

Hovorca KBS Kramara povedal, že debata okolo modelov, vrátane asignačného, prebiehala na Slovensku tri desaťročia.

Pripomenul, že minulý rok parlament prijal zákon zahŕňajúci model financovania, na ktorom sa štát so všetkými cirkvami dohodol, a tento model sa ešte len zavádza do praxe.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ďalej Kramara uviedol, reštitúcie dodnes neboli na sto percent dokončené a značná časť majetku sa cirkvám vrátila úplne zdevastovaná.

„Zriekli sme sa však nároku túto otázku otvárať. Aj preto nevidíme dôvod nanovo otvárať otázku financovania,“ povedal hovorca KBS.

V súvislosti s koronakrízou Kramara podotkol, že predstavitelia cirkví svojím pôsobením prispeli k dodržiavaniu opatrení zavedených štátom.

„Autoritu štátu sa snažili podporiť všade, kde bolo potrebné. To, že cirkvi nemohli verejne sláviť bohoslužby, znamenalo pre chrámy veľké finančné straty.

Mnohé farnosti sa dostali do vážnych problémov, pretože energie, nájmy, hypotéky museli platiť, aj keď im úplne vypadli príjmy z milodarov. Napriek tomu sme štát nežiadali o žiadnu výpomoc,“ priblížil Kramara.

Skryť Vypnúť reklamu

Pokračoval, že sama cirkev si zabezpečovala aj ochranné pomôcky, aby mohla vykonávať aspoň núdzovú službu v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb a medzi bezdomovcami, čo bolo spojené s ďalšími nákladmi.

„Nechceli sme štát nijako zaťažovať. Pýtali sme sa, čo môžeme urobiť, aby sme pomohli,“ povedal.

Podľa neho preto návrh na odluku cirkvi od štátu „nepokladáme v daných okolnostiach za primeraný“.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku uviedla, že vyjadrenie SaS, že by išlo o asignačný model, je veľmi stručné.

„Takže o ňom zatiaľ nevieme usúdiť skoro vôbec nič,“ konštatovala na svojej internetovej stránke ECAV.

Ak by podľa nej malo dôjsť k úplnej odluke cirkvi od štátu, musela by byť prinajmenšom splnená podmienka, ktorú voči cirkvám splnila Česká republika.

Skryť Vypnúť reklamu

Teda, že ich úplne finančne odškodnil za minulé majetkové krivdy.

„O tejto téme, o úplných a dokončených reštitúciách cirkevného majetku a o odškodnení za majetkové krivdy, na ktoré sa nevzťahuje reštitučný zákon (napr. povojnové znárodnenie cirkevného školstva, ktoré znamenalo zhabanie veľkého množstva škôl, školských bytov, ale aj nehnuteľností, ktoré nemali so školami nič spoločné, alebo odškodnenie za nevýhodné predaje majetku pod tlakom a pod.), sa zatiaľ mlčí. Podľa nás je to ale v slušnej a slobodnej spoločnosti integrálna súčasť akejkoľvek diskusie o odluke cirkvi od štátu,“ napísala ECAV.

Podľa hovorkyne ministerstva kultúry Zuzany Viciaňovej po vyriešení reštitúcií všetkých finančných nárokov cirkví, „budeme môcť pracovať aj s finálnym návrhom na odluku cirkví od štátu“.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nebude to však jednoduchý proces, keďže finančná odluka nie je možná počas platnosti Vatikánskej zmluvy,“ povedala hovorkyňa rezortu kultúry.

Premiér Igor Matovič Matovič (OĽaNO) označil otvorenie diskusie o odluke cirkví od štátu za „nešťastný pokus“. Nevylúčil, že do budúcnosti sa môže diskusia otvoriť „inteligentným spôsobom“.

Premiér v utorok označil návrh SaS za prvoplánový marketing.

Líder SaS Richard Sulík v súvislosti s vyjadreniami Matoviča povedal, že má s ním „kvalitný, pracovný, konštruktívny“ vzťah.

Doplnil, že o odluke sa budú rozprávať na koaličnej rade a keď „dozrie doba“, budú o tom informovať.

Analytik: Chcú získať politické body

Podľa analytika Baránka chce SaS odluku a zároveň hovorí, že sakrálne pamiatky by ďalej financoval štát.

Skryť Vypnúť reklamu

„Vznikol by tým chaos, lebo to nie je celková odluka. Tá by sa mala vzťahovať aj na sakrálne pamiatky, na ktoré cirkev nemá peniaze a začali by preto upadať. SaS chce ísť do čiastočnej odluky, čo vyzerá, ako by to chceli robiť na truc cirkvi,“ mienil Baránek.

Podľa neho chce SaS získať politické body. „Na prvý pohľad je to veľmi populárne, lebo dnes je katolícka cirkev ostrakizovaná z každej strany,“ doplnil analytik.

Príspevok štátu na činnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti je v tomto roku podľa údajov rezortu kultúry 51 697 671 eur.

Napríklad najpočetnejšia rímskokatolícka cirkev dostane 34 538 722 eur.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania získa 5 174 749 eur, gréckokatolícka cirkev 5 106 921 eur.

K

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Kresťanstvo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Najviac ľudí dôveruje Čaputovej, prepadli Matovič s Kollárom

Najviac ľudí nedôveruje Kotlebovi s Dankom, za nimi nasledujú Fico s Matovičom.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, vľavo predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) a vpravo premiér SR Igor Matovič (OĽANO) počas brífingu po spoločných raňajkách v Prezidentskom paláci 4. septembra 2020.
Názory

Markéta Šichtařová: Prekvapivým dôsledkom covidu je rast nerovnosti v spoločnosti

Spravodlivosť a rovnosť sú voči sebe v protiklade. Rovnosť nie je spravodlivá a spravodlivosť sa prejavuje nerovnosťou. Zasahovanie vlád do ekonomiky pre koronakrízu nerovnosť v spoločnosti iba zvýši.

Koronavírus ovplyvňuje aj bývanie na internátoch.
Slovensko

Z opozície sa Pellegrinimu chyby v boji s koronavírusom kritizujú ľahko, hovorí Hrabko

"Keď ľudia vidia v televízii ústavných činiteľov, z ktorých jeden rúško má, druhý nemá a tretí ho má pod nosom, tak si potom povedia, že prečo by opatrenia mali rešpektovať oni," poznamenal publicista.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová, druhý vľavo predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a vpravo premiér SR Igor Matovič (OĽANO) počas brífingu po spoločných raňajkách v Prezidentskom paláci.
Kresťanstvo

V kostoloch v červených okresoch platia obmedzenia pri sedení aj spievaní

Veriaci majú pri bohoslužbách sedieť šachovnicovo, platí zákaz spievania aj používania spoločných modlitebníkov a spevníkov.

ilustračné foto