SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
HISTÓRIA

Boj proti nacistickej ideológii sa neskončil, zhodli sa ústavní činitelia pri spomienke na hrdinov SNP

Povstalci boli v boji proti nemeckým okupačným jednotkám najúspešnejší na Liptove, konštatuje historik

Povstaleckí vojaciPovstaleckí vojaci (Zdroj: FOTO: ARCHÍV MÚZEA SNP)

BRATISLAVA – V činoch hrdinov Slovenského národného povstania (SNP) je veľa dôležitých odkazov aj pre našu súčasnosť.

Pri príležitosti osláv 76. výročia SNP v Banskej Bystrici to povedala prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) SNP zaraďuje Slovensko do európskeho a svetového pokrokového civilizačného pohybu.

Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) v prejave pred Pamätníkom SNP poďakoval priamym účastníkom povstania za ich odvahu a ochotu položiť v pokuse o oslobodenie aj svoj život.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetci traja ústavní činitelia pripomenuli, že boj proti nacistickej ideológií sa ani 76 rokov po vypuknutí povstania ešte neskončil.

Čaputová: SNP je pre mňa spájané s hrdinstvom

„Slovenské národné povstanie je pre mňa odjakživa spájané s hrdinstvom. Dnes oveľa lepšie chápem, čo všetko ste museli podstúpiť, aby sa povstanie stalo skutočnosťou.

Sami seba sa pýtajme: Dokázali by sme aj my to, čo povstalecká generácia? Keby sme boli na vašom mieste, konali by sme rovnako odhodlane a statočne? Našli by sme v sebe odvahu postaviť sa na správnu stranu, aj keby sme tým riskovali svoj život? Ako sa nám darí obstáť na našich hodnotových križovatkách?“ uviedla prezidentka v príhovore.

Zuzana Čaputová vyzdvihla odvahu prítomného Vladimíra Strmeňa, ktorý bol priamym účastníkom SNP ako člen partizánskej jednotky v Španej doline.

Skryť Vypnúť reklamu

Kollár: Najvýznamnejšia udalosť novodobých dejín Slovenska

Podľa Borisa Kollára je SNP najvýznamnejšou udalosťou novodobých dejín Slovenska.

"V Slovenských dejinách patrí SNP k najvýznamnejším medzníkom našej novodobej histórie. Doslovne svieti v našej histórii a zaraďuje náš národ do európskeho a svetového pokrokového civilizačného pohybu.

Povstanie bolo slovenské i národné. Bolo vtedajším vyvrcholením viacročného protifašistického a protinacistického odboja proti nemeckému nacizmu, ako aj domácemu kolaborantskému režimu. Slovenský národ sa tak zaradil k tým, ktorí odmietli samotnú podstatu fašistických a nacistických režimov, a to nielen v Európe, ale aj vo svete," povedal Kollár.

Matovič: Dodali ste Slovensku odvahu

Igor Matovič vo svojom prejave poďakoval hrdinom SNP.

Skryť Vypnúť reklamu

"Dodali ste celému Slovensku odvahu a ukázali ste, že sa len tak nepokoríme pred evidentným zlom. Išli ste do toho súboja s vedomím, že možno položíte život a nepriateľ vás pokorí.

Pred tými 76 rokmi ste boli mládenci a dievčatá, 16-, 17-, 18-roční. Mladí ľudia, ktorí mali celý život pred sebou, ale odmietli žiť so sklonenou hlavou.

Veľmi pekne ďakujem za celé Slovensko a pevne verím, že tu budete s nami aj ďalšie roky," oslovil v príhovore priamych účastníkov povstania.

Podľa Matoviča by ľudia na Slovensku nemali zabúdať, že prívrženci režimu sa za Slovenského štátu a Prvej Slovenskej republiky mali dobre, ale veľké množstvo ľudí v ňom trpelo iba pre svoju farbu pleti, vierovyznanie či telesné postihnutie.

"SNP nebolo povstanie iba voči tým zlým zvonka, ale aj tým zlým, ktorí sa stali prisluhovačmi a kolaborantmi, ktorí žili medzi nami. Je o to dôležitejšie, aby sme si pripomínali zlo, ktoré drieme medzi nami a v nás, lebo keď dostane priestor rásť, ono vždy vyrastie. Boj sa neskončil, boj trvá. Začnime s vysťahovaním. Každý jeden deň," dodal Matovič.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes uplynulo 76 rokov

Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky.

Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.

Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR).

Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde.

Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.

Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian.

Skryť Vypnúť reklamu

Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili.

Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.

Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).

Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944.

SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany.

Skryť Vypnúť reklamu

Golian, povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála, velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest.

Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.

Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.

Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Povstalci boli najúspešnejší na Liptove

V bojoch proti nemeckým okupačným vojskám v rámci SNP patril Liptov spolu s obranným podúsekom Kosatec v oblasti Malužinej a Čertovice k najtvrdšie a najúspešnejšie bráneným oblastiam povstaleckého územia.

Ako uviedol historik Stanislav Chytka, toto územie, konkrétne dnešný Ružomberský okres, bol zároveň prvým na Slovensku, v ktorom bol už 27. októbra 1944 zvrhnutý režim Tisovej vlády a vyhlásené obnovenie Československej republiky.

Mimoriadne významným bodom obrany povstaleckého územia sa na dolnom Liptove podľa Chytku stala výšina Ostrô južne od Ružomberka. Wermacht podľa historika zaútočil na mesto 6. septembra 1944.

„Miestnu posádku tvorili do značnej miery tyloví príslušníci armády – Doplňovacie okresné veliteľstvo, vojenská nemocnica, doplňovací útvar delostrelectva,“ uviedol historik s tým, že keď sa čerstvo narukovaní vojaci bez bojových skúseností dostali pod priamu delostreleckú a mínometnú paľbu, boli nútení v chaose opustiť mesto a ustupovať smerom na Banskú Bystricu.

Skryť Vypnúť reklamu

„Na južnom okraji mesta, v oblasti Bieleho Potoka, sa však odohral akoby malý zázrak. Vojakov utekajúcich z pozícií sa podarilo skonsolidovať, utvoriť obrannú líniu a zastaviť postup nemeckých vojsk,“ zdôraznil Chytka

Ťažisko obrany bolo pod velením majora Miloša Vesela na úseku Biely Potok na línii Ostrô – Trlenská dolina – Vlkolínec – Šiprúň.

„Na ľavom krídle ju podporovala partizánska brigáda Stalin. Jadrom obranného podúseku bolo práve Ostrô. Pozorovateľňa na jeho vrchole umožňovala povstalcom dokonalú kontrolu Nemcami obsadeného priestoru vo vyústení Revúckej doliny, včas registrovala každý pokus o prípravu útoku proti povstaleckej obrane, riadila delostreleckú paľbu,“ vysvetlil Chytka.

Vojaci Wermachtu v tomto regióne podľa historika na povstaleckú armádu útočili sústavne od septembra do konca októbra, pričom od 18. októbra nasadili letectvo a jednotky SS.

Skryť Vypnúť reklamu

„Po ťažkom boji, keď už bojoval muž proti mužovi, boli esesáci odrazení. V tom čase už bolo Ostrô legendou v celej povstaleckej armáde,“ uviedol historik.

Dodal, že povstalecká obrana na tomto úseku fronty vydržala viesť ústupové boje až do 28. októbra, keď časť armády prešla na partizánsky spôsob boja v horách.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Šíria bludy. Premiér sa pustil do predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory

Jej prezident Kollár sa už nebude zúčastňovať na rokovaní Ústredného krízového štábu. Podľa premiéra sa člen SLK Sivík opieral o štúdiu na internete, ktorá bola označená ako hoax.

Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár.
Slovensko

Ľudia, ktorí sa zúčastnia na testovaní a budú negatívni, môžu žiť od pondelka relatívne slobodne

Vláda schválila predĺženie zákazu vychádzania od pondelka 2. novembra do nedele 8. novembra, a to od 5:00 do 1:00 nasledujúceho dňa.

Premiér Igor Matovič.
Slovensko

Na testovanie na hraniciach potrebujeme tritisíc policajtov, odkázal Matovič Sulíkovi

Citlivosť antigénových testov je oproti očakávaniam dvojnásobná, povedal premiér. Až 44 percent pacientov, ktorí nemali žiadne príznaky, zachytil aj tento test.

Preedseda vlády Igor Matovič (OĽaNO).
Slovensko

Policajti budú kontrolovať certifikáty a povinnú karanténu náhodne, ale aj cielene

„Stále platí povinnosť, že keď niekto chce ísť do práce po testovaní, bude sa musieť preukázať negatívnym testom,” uviedol Mikulec s tým, že to tak bude aj v prípade obchodov a prevádzok.

Minister vnútra Roman Mikulec.