SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Ako vyzerá politika podľa morálky, uvažuje politológ Robejšek

Pred piatimi rokmi Angela Merkelová pustila do krajiny státisíce migrantov v mene ľudskosti. Je však morálne prípustné, aby politik v mene ľudskosti voči tým, ktorí do krajiny prichádzajú, obetoval ľudskú hodnotu tých, ktorí v nej už sú?

Ilustračná snímka.Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)

Za týždeň to bude päť rokov, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová pustila do krajiny státisíce migrantov, najmä z islamského sveta.

Päťročné výročie je dobrá príležitosť hodnotiť použiteľnosť morálky v politickom rozhodovaní, píše Petr Robejšek v článku uverejnenom na serveri idnes.cz.

Pripusťme, že Merkelová otvorila hranice naozaj z humanitárnych dôvodov, nie preto, že sa bála zodpovednosti za prípadné krviprelievania.

Ľudskosť kancelárkinho rozhodnutia možno ľahko obhajovať v televíznom štúdiu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale keď z neho vyjdeme na ulicu do normálneho života, morálka v politike sa dostane do ťažkostí.

Musíme sa totiž pýtať po sociálnych, hospodárskych a bezpečnostných dôsledkoch morálne motivovaného rozhodnutia.

Práve to má na mysli filozof Peter Sloterdijk, ktorý otvorenie hraníc v roku 2015 kritizoval raz pádnou vetou: "Neexistuje morálna povinnosť k sebazničeniu."

Čo tým chcel povedať?

1. Keď otvoríme hranice z humanitárnych dôvodov, tak už ich nikdy nemôžeme zatvoriť. Ľudskosť ako dôvod k otvoreniu hraníc totiž platí buď vždy, alebo nikdy.

2. Prílev migrantov vedie k sebazničeniu hostiteľskej spoločnosti, ktorú státisíce nesúrodých prichádzajúcich a ich potomkov postupne rozpustia ako lúčavka kráľovská zlato.

3. Ale sebazničenie spoločnosti z humanitárnych dôvodov nie je s ľudskosťou zlučiteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

4. Ľudskosť totiž znamená nespochybniteľnú hodnotu každého človeka. Nie je preto morálne prípustné, aby nejaký politik v mene ľudskosti voči tým, ktorí do krajiny prichádzajú, obetoval ľudskú hodnotu tých, ktorí v nej už sú.

Čo stojí morálka?

Rozhodnutie pomôcť utečencom sa zakladá na viere, že hodnoty ľudskosti platia všade a pre všetkých rovnako.

Ale po piatich rokoch vidia aj tí najhlúpejší Vítači, že ľudia, ktorí do Európy utekajú pred brutalitou svoje vlastnej civilizácie, a teda aj pred vlastnými vojnami, nemôžu ľudskosti Európanov porozumieť.

Buď o tom, prečo im vlastne Európania pomáhajú, vôbec nepremýšľajú, alebo si ich súcitnosť vykladajú ako slabosť, hlúposť, zlé svedomie alebo strach.

Nenapadne ich, že by mohli byť "niečo dlžní". Ale v západnej kultúre je pomoc neoddeliteľná od vďačnosti obdarovaného.

Skryť Vypnúť reklamu

Z toho pre Európanov plynie ponaučenie, že súcit a ľudskosť je radno poskytnúť iba tým, ktorí poznajú a uznávajú naše hodnoty.

Vo všetkých ostatných prípadoch funguje morálka v politike buď zle, alebo ešte horšie - a európski intelektuáli klamú, keď sa ľuďom snaží nahovoriť niečo iné.

Nemecké ročné výdavky na migrantov sa pohybujú okolo sto miliárd eur.

Poskytnúť útočisko a živobytie státisícom neproduktívnych ľudí stojí peniaze, ktoré svojou prácou vytvára domácu obyvateľstvo.

Je teda ako nemorálne, tak i riskantné nespýtať sa občanov, či a ako dlho chcú cudzincom pomáhať.

To, že sa ľudia vzdajú vlastného hmotného prospechu a rozdelia sa s výsledkami svojej práce s cudzincami, je úplne mimoriadna veľkomyselnosť.

Keď však obdarovaní neprejaví vďačnosť, alebo niektorí dokonca "uhryznú do ruky, ktorá ich kŕmi", potom klesá ochota pomáhať.

Skryť Vypnúť reklamu

A stúpa počet tých, ktorí si uvedomujú, že bez migrácie by bolo menej zabitých, znásilnených, zranených, okradnutých, zneuctených a zastrašených, ale zato by bolo viac bytov, miest v materských školách alebo vyššia minimálna mzda.

Prvý prejav kliatby "dobrého skutku" je teda to, že morálne zdôvodnené otvorenie hraníc vedie k nemorálnemu zaobchádzaniu s vlastným obyvateľstvom.

A tak sa už na začiatku našich úvah ukazuje, že morálne rozhodnutie môže viesť k nemorálnym dôsledkom.

Vynútená a nedostatočne odplácaná solidarita preťažuje každú hostiteľskú spoločnosť. O tom sa presvedčilo ako Nemecko, tak aj Rakúsko, Taliansko a ďalšie krajiny, ktoré migrantov prijali.

Preto je nehanebné a hlúpe zároveň, keď nám naši intelektuáli vyčítajú, že nemáme chuť presvedčiť sa o neintegrovateľnosti cudzincov zo zaostalých civilizácií na vlastnej koži.

Skryť Vypnúť reklamu

"Reálpolitika"

Morálne zdôvodnené prijatie cudzincov z nesúrodých kultúr narobí nielen poriadnu vnútropolitickú paseku, ale rozvráti aj medzinárodné vzťahy.

Čoskoro potom, čo Merkelová pustila do krajiny státisíce migrantov, vznikol v nemeckej spoločnosti odpor proti otvoreným hraniciam.

Kancelárka svoju chybu neuznala, hranice nezatvorila, a tak jej nezostalo než zabrzdiť migráciu inak. Kliatbe dobrého skutku rovnako neunikla. Je fascinujúce sledovať, ako nezadržateľne si morálne rozhodnutia vynucujú nemorálne správanie.

Berlín najprv skúsil prerozdeľovať prichádzajúcich po EÚ. To bolo nielen neúčelné, ale vďaka krajinám Višegrádu tiež neuskutočniteľné opatrenie.

A preto v marci 2016, už pol roka po triumfe ľudskosti na nemeckých hraniciach, nasledovala zmluva s Tureckom.

Skryť Vypnúť reklamu

Už viac ako štyri roky brzdí prezident Erdogan príliv migrantov do Nemecka.

Takže aby Angela Merkelová nemusela nemorálne zatvoriť hranice, kúpila si nemorálne správanie od niekoho iného.

To však nestačilo. Turecký prezident je pragmatický politik, a preto prúd migrantov do Nemecka oslabol príliš málo.

Nepoškvrnená mravnosť nemeckej kancelárky musela byť ešte vystužená zmluvami s niekoľkými africkými potentátmi.

Aj oni sú skôr prívrženci valút než hodnôt.

Od nich si Merkelová kúpila to, že namiesto nej porušujú ľudskú dôstojnosť svojich poddaných a zabraňujú im prekročiť hranice vlastnej krajiny.

A tak kliatba dobrého skutku dostihla Merkelovú druhýkrát. Platí mocipánom za to, že namiesto nej porušujú ľudské práva.

Nie je to morálne, ale ani efektívne. Prílev migrantov veľmi nezmiernila, ale vydala sa na milosť a nemilosť nemorálne konajúcim politikom.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto ju kliatba dobrého skutku z roku 2015 prenasledovala ďalej a dostihla ju do tretice všetkého zlého.

Grécko kontra Turecko

Stredozemné more už niekoľko týždňov brázdi turecká výskumná loď Oruc Reis eskortovaná vojnovými loďami. Turecká flotila hľadá - a práve našla - ložiská plynu a ropy aj vo vodách, na ktoré si nárokuje odveký turecký rival, Grécko.

Turecko porušuje ako suverenitu Grécka a Cypru, tak aj medzinárodné právo.

Grécko sa zatiaľ bráni diplomaticky, a podpísalo preto spoločné vyhlásenie s Egyptom. Z tejto dohody plynie právo Grécka na výhradné používanie vôd, ktoré si nárokuje Turecko.

Grécko je členom EÚ a má nárok na podporu ostatných krajín. Tú mu však Merkelová a s ňou aj celá EÚ nemôžu dať, pretože ich má Erdogan v hrsti.

Jeho posolstvo znie: Ste na nás závislí kvôli utečencom, a preto musíte tolerovať našu hegemoniálnu politiku v Egejskom mori, v Sýrii a v Líbyi.

Skryť Vypnúť reklamu

Nedávno to potvrdil hovorca nemeckého ministerstva zahraničia Burger, ktorý odmietol uznať legálnosť grécko-egyptskej dohody.

Ale na otázku, či je expedícia tureckej lode v gréckych vodách v súlade s medzinárodným právom, vyhlásil, že mu chýbajú informácie potrebné na posúdenie problému.

Toto chytráčenie má zakryť nemorálne správanie Berlína v turecko-gréckom konflikte.

A tak kliatba dobrého skutku dostihla Merkelovú štvrtýkrát. Aby nemusela vziať späť chybné (morálne) rozhodnutie otvoriť v roku 2015 hranice, musí sa voči svojim spojencom správať nemorálne.

To je len predbežný koniec línie nemorálnej politiky, ktorú spôsobilo jedno "morálne" rozhodnutie.

Ako von zo slepej uličky?

Kliatba dobrého skutku pôsobí z dvoch dôvodov:

1. Morálka je nadčasové a záväzné pravidlo, ale politika je každodenné a vyžaduje flexibilitu.

Skryť Vypnúť reklamu

2. Väčšina aktérov nezdieľa západnú morálku, a preto je morálna politika slabina, ktorú ostatní využijú.

Keby mala byť morálka meradlom správnej politiky, predpokladalo by to, že sa všetci aktéri podriadia rovnakej autorite, ako je napríklad náboženská viera a trestajúci Boh alebo Charta ľudských práv.

Nefunguje ani jedno, ani druhé. A tak môže byť morálka v politike iba jeden z možných cieľov, ale nikdy meradlo pre politické správanie.

Možno si niekto povie, prečo vôbec dokazujem nepoužiteľnosť morálky, keď predsa každý vie, že sa o ňu politici nestarajú.

Ale tak jednoduché to nie je. Vládnuci totiž morálku používajú ako nástroj na manipuláciu verejnej mienky. Keď sa im to hodí, veľmi radi apelujú na náš súcit a robia národu svedomie.

A tak som túto úvahu napísal nielen preto, aby som dokázal, že morálka nemôže byť majákom pre úspešnú politiku, ale aj preto, aby som ukázal, že morálna politika vždy niekoho znevýhodňuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Ten, kto moje argumenty prevezme, sa už nikdy nenechá citovo vydierať vhodne vybranými fotografiami a požiadavkami sebazničujúcej solidarity.

Až nabudúce uvidí vyčerpané tváre v gumových člnoch a trosky vojen tretieho sveta, bude ich vnímať ako to, čo naozaj sú.

Tragické dokumenty toho, že sa ľudia v zaostalých civilizáciách stále ešte zabíjajú kvôli pravej viere alebo cti svojho kmeňa.

A keď zo svojich krajín odchádzajú, tak utekajú pred brutalitou svojej vlastnej civilizácie a svojich vlastných vojen, aj keď v nich ani nebojovali.

Západný svet nenesie zodpovednosť za všetko utrpenie sveta a zničí sám seba, keď sa bude snažiť napraviť všetko zlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora sú v koalícii „v hre“ dve mená

Generálneho prokurátora by mali zvoliť dnes o 17.00 hod. Vyberať si budú už iba zo šiestich kandidátov. Tajné hlasovanie poslancov vytriedilo dvoch favoritov.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka.
Európska únia

Francúzsky minister vnútra ohlásil kontrolu viac ako 70 mešít v krajine

Francúzsko v posledných mesiacoch zažilo niekoľko teroristických útokov spáchaných islamistami, ktoré si vyžiadali niekoľko obetí na životoch.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (vpravo) a minister vnútra Gérald Darmanin.
Slovensko

Niektoré školy sa otvoria, testovanie preberám do vlastných rúk, vyhlásil premiér

Priznal, že jedna zo škôl, ktorá sa do pilotného testovania zapojí, bude aj súkromná škola, kde chodia jeho dcéry.

Predseda vlády SR Igor Matovič.
Slovensko

Očkovať proti COVID-19 by sa malo v 25 nemocniciach

Denne by mali očkovať stovky ľudí. Na to, aby sa uvoľnili opatrenia, by muselo dôjsť k masívnemu testovaniu antigénovými testami.

Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí.