MINSK - Bielorusi s neutíchajúcim entuziazmom protestujú proti režimu, na scénu ale prichádza ďalší hráč - Kremeľ.
Ten sa po istom váhaní jasne postavil za Lukašenka. Podpora rozhodne nebude zadarmo, píše Tomáš Vlach v článku uverejnenom na serveri lidovky.cz.
V poradí tretia nedeľná demonštrácia v centre bieloruskej metropoly Minska svojou mohutnosťou potvrdila, že ľudia sú ochotní v proteste proti režimu Alexandra Lukašenka pokračovať.
Podľa odhadov prišlo opäť vyše sto tisíc ľudí, tentoraz však opäť boli v akcii dobre známe "avtozaky" a zásahové jednotky, ktoré sporadicky zatýkali hlavne mužských demonštrujúcich. Ženám sa pritom darilo zadržaných od policajtov odtrhnúť a schovať späť do davu.
Podľa mimovládnej organizácie Vjasna monitorujúcej porušovanie ľudských práv bolo zadržaných asi 200 ľudí, polícia nesiahala k viditeľnému násiliu a skôr sa zmietala vo vleku protestujúcich.
Úplne novým javom však bola vojenská technika v uliciach Minsku, konkrétne bojové vozidlá pechoty, pravdepodobne pripravené k zásahu, ak by sa situácia komplikovala.
Utorok ako "Deň solidarity"
Menšie protesty a živé reťaze pokračovali aj počas pondelka. Dvadsiatytretí deň demonštrácií mal v sebe opäť neutíchajúcu energiu, ukazuje sa však, že týmto spôsobom mieria veci do slepej uličky.
Nedarí sa ani štrajkami ochromiť krajinu, aby bolo možné režimu dať jasné ultimátum.
"Nemôžeme štrajkovať, pretože by to malo za následok naše trestné stíhanie za porušenie pravidiel priemyselnej bezpečnosti," objasnila Rádiu Sloboda Olga Britikovová z iniciatívnej skupiny v rafinérii Naftan.
Vedenie podľa nej zamestnancov varovalo, že prevádzky sú klasifikované vysokým stupňom zabezpečenia a z toho vyplývajú aj povinnosti.
Tento spôsob strašeniaje všeobecne rozšírený, navyše Lukašenko pohrozil každému, kto bude štrajkovať, že sa do práce vracať nemusí, preto zamýšľaný štrajk ako možný nátlakový prostriedok nemá požadovaný účinok.
Ďalší pokus bude v utorok. Na kanále NEXT sa už objavujú výzvy pripomenúť si prvého septembra "Deň solidarity," keď sa v pravé poludnie zhromaždia všetci štrajkujúci k spoločnému protestu.
"Tradičná bieloruská opozícia vždy snívala o tom, dostať do ulíc sto tisíc ľudí a dúfala, že režim potom padne. Teraz sa to stalo a nič sa nedeje," píše na stránkach portálu Běloruskij partizan komentátor Alexander Klaskovskij.
Podľa neho je v slepej uličke aj "nová" opozícia reprezentovaná členkou Koordinačnej rady Marijou Kalesnikavovou, ktorá teraz tápe v snahe nájsť účinnú stratégiu.
Rázne sa naopak prejavili Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré zakázali Lukašenkovi a 29 ďalším pohlavárom vstup do Pobaltia.
Lukašenko odvetou hrozí, že prestane využívať pre tranzit litovský prístav v Klajpede.
Osud tohto opatrenia je nejasný, pretože by aj jemu samotnému spôsobilo ekonomické straty.
Proti Lukašenkovi protestujú študenti
Do ulíc dnes vyšli proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi protestovať študenti, ktorí požadujú jeho rezignáciu.
Niekoľko desiatok študentov usporiadalo demonštrácie pred svojimi univerzitami a pochodovalo centrom metropoly.
Podľa bieloruských médií polícia pokračovala so zadržiavaním účastníkov protestov a zaistila prinajmenšom 18 študentov.
V utorok sa tiež začali pri viacerých veľkých bieloruských továrňach schádzať ľudia na podporu štrajkujúcich robotníkov, informuje agentúra AP.
Hokejové priateľstvo
Situáciu naopak využíva ďalší hráč, ruský prezident Vladimir Putin. Ten pozval Lukašenka na rokovania do Moskvy, ktoré budú od začiatku krízy po vzájomných častých telefonátoch (obaja si volali zhruba každý tretí deň) prvou schôdzkou tvárou v tvár.
"Existuje obojstranná vôľa k ďalšiemu posilňovaniu rusko-bieloruského spojenectva a rozšíreniu vzájomnej spolupráce vo všetkých smeroch," komentoval Kremeľ posledný telefónny rozhovor Putina s Lukašenkom.
Schôdzka by sa mala uskutočniť v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov a je predmetom rozsiahlych a rôznorodých špekulácií hlavne medzi komentátormi.
"Ide o to s konečnou platnosťou všetko vyriešiť a dohovoriť sa na podmienkach, za ktorých by Rusko jasne podporilo bieloruské vedenie," uviedol pre portál Nastajačeje Vremja politológ Valerij Karbalevič.
Podľa neho o podpore Lukašenka svedčí kurz ruských štátnych médií, ktoré teraz už prakticky kopírujú oficiálne bieloruské.
"Mám obavy, že Moskva bude požadovať prehĺbenie koalície, hlavne prijatie cestovnej mapy ekonomickej integrácie, čím Minsk stratí časť suverenity," myslí si politológ.
O hlbšiu integráciu licitoval Lukašenko s Putinom už pred prezidentskými voľbami. Obaja sa dôverne poznajú, tykajú si a občas si spolu zahrajú hokej, aj keď sa traduje, že Vladimir Vladimirovič (Putin) Alexandra Grigoriejviča (Lukašenka) veľmi nemusí.
Ruský líder tiež tesne po voľbách nechal svoj bieloruský náprotivok nejakú dobu v štichu. Síce uznal výsledok hlasovania, realite nezodpovedajúcich 80 percent hlasov pre súčasného prezidenta Kremľu, poslušné médiá ako televízia Rossia alebo agentúra Sputnik pritom farbisto informovali o excesoch Lukašenkových jednotiek OMON proti demonštrantom.
Postupne sa však Putin začal stavať za bieloruského "Báťku": upokojil médiá, sľúbil mu záložné policajné jednotky a teraz chce záležitosť konečne vyriešiť.
Okrem užšej ekonomickej integrácie by tak Minsk možno musel ustúpiť aj tlaku Kremľa na zriadenie vojenskej či leteckej základne na území Bieloruska (Báťkove stále omieľané slová o agresii NATO u bieloruských hraníc môžu byť v tomto ohľade signálom a volaním o pomoc).
Na druhej strane podľa Karbaleviča Putin tlačí na isté "scivilizovanie" bieloruského režimu, spočívajúce v ďalšom vyvarovaní sa krvavých zákrokov proti demonštrantom a prijatí novej ústavy.
Tú už "Baťka" v pondelok sľúbil na stretnutí s predsedom najvyššieho súdu.
"Je potrebné u nás vytvoriť systém, ktorý by nebol závislý na nejakej osobnosti, a to ani na Lukašenkovi," vyhlásil sám o sebe prezident.
Lukašenko je v Rusku idolom
Putin nie je v jednoduchej pozícii. Dobre si uvedomuje, že príliš veľká podpora Lukašenkovi obráti súčasné protesty, v ktorých je určitý nacionalistický náboj, na protiruskú strunu, ktorá v nich zatiaľ nie je.
Na druhú stranu môže podpora bieloruskej rebélie zmiesť skôr alebo neskôr aj jeho. Rovnaké heslá ako v Minsku sa totiž objavujú aj v Chabarovsku na Ďalekom Východe, ktorý už bezmála dva mesiace protestuje kvôli zatknutiu populárneho gubernátora Sergeja Furgala.
A dôležitým faktorom je aj popularita, ktorú má Lukašenko v Rusko.
Podľa prieskumu spoločnosti VCIOM je najpopulárnejším zahraničným lídrom, uznáva ho 51 percent Rusov.
Tí si cenia, že je ako jeden z mála k Rusku priateľský a vie sa postaviť tvrdou rukou aj k javom, ako je korupcia.
Podľa riaditeľa VCIOM Valerija Fedorova sa ale tento pohľad netýka mladej generácie:
"Berú ho ako posledného diktátora Európy, smiešneho blázna, ktorý patrí niekam do minulého storočia," povedal Fedorov portálu Gazeta.ru.
