SME
Piatok, 3. február, 2023 | Meniny má Blažej

Poslanci chcú zakázať pamätníky oslavujúce komunistický a fašistický režim

Vojnoví zločinci a ľudia odsúdení za účasť na monsterprocesoch by podľa podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) nemali mať verejné pamätníky.

Členovia autonómnej vlády - v strede predseda vlády Jozef Tiso, vedľa neho veliteľ Hlinkovej gardy Karol Sidor, za nimi Ferdinand Ďurčanský.Členovia autonómnej vlády - v strede predseda vlády Jozef Tiso, vedľa neho veliteľ Hlinkovej gardy Karol Sidor, za nimi Ferdinand Ďurčanský. (Zdroj: VOJENSKÝ HISTORICKÝ ÚSTAV)

BRATISLAVA – Umiestňovanie pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ oslavujúcich komunistický, fašistický a nacistický režim by malo byť zakázané zákonom.

Rovnako aj pomenovanie ulíc a priestranstiev po predstaviteľoch týchto režimov. Kto zákaz poruší, môže čeliť sankciám až do výšky 2 000 eur.

Vyplýva to z návrhu novely zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ktorú do parlamentu predložili poslanci koaličných klubov.

„Sú ľudia, ktorí boli uznaní za vojnových zločincov a ľudia odsúdení za účasť na monsterprocesoch. Takí ľudia by nemali mať verejné pamätníky,“ povedal podpredseda parlamentu a jeden zo spolupredkladateľov novely Juraj Šeliga (Za ľudí).

Zákonodarci tvrdia, že je neprípustné určiť názov ulice alebo verejného priestranstva po predstaviteľoch fašistického, nacistického alebo komunistického režimu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takýto zákaz ale platiť nebude, ak pôjde o predstaviteľov zločineckých režimov, ktorí sa aktívne zapojili do odporu proti týmto režimom.

Za porušenie zákona bude možné udeliť pokuty vo výške od 500 až do 2 000 eur. Ak napriek výzve nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad k odstráneniu tabule či pamätníka v určenej lehote, pokutu bude možné udeliť aj opakovane.

Čo však s problematickými pamätníkmi či tabuľami, ktoré vyvolávajú vášne?

Príkladom bolo pred pár rokmi umiestnenie busty Ferdinanda Ďurčanského v Rajci. Bol ministrom vojnového slovenského štátu a bol diež odsúdeným vojnovým zločincom. Busta je dodnes na rajeckom námestí.

Poslanecký návrh počíta s tým, že nedôjde k premenovávaniu už existujúcich pomníkov či pamätných tabúľ, ako aj názvov ulíc a verejných priestranstiev.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa Šeligu podstata poslaneckého návrhu spočíva v tom, že názvy ulíc si určuje obec, ktorá musí o súhlas požiadať rezort vnútra.

„Aj tento zákon prikazuje, aby to riešila obec a komunikovala so svojimi občanmi a sami sa rozhodli. Zákon neprikazuje, ako sa má alebo nemá nejaká ulica volať," povedal Šeliga.

Novela by mala podľa predkladateľov nadobudnúť účinnosť 16. novembra 2020.

Pôjde o symbolický dátum, pretože 16. novembra 1989 sa v Bratislave uskutočnil pochod, na ktorom študenti žiadali okrem iného aj slobodu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu