BRATISLAVA - Prepad Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) v prieskume voličských preferencií vidia politológovia v jeho nestabilnom elektoráte, jeho úlohou vo vláde či nízkou prítomnosťou v médiach.
V rozhovore to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov a politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
Mesežnikov vidí pokles vládnej strany OĽaNO v tom, že nemá stabilný elektorát a že je vládnou stranou, ktorá prijíma aj nepopulárne opatrenia.
Podľa neho veľký voličský zástup vznikol aj silným príklonom voličov iných strán, nevoličov a nerozhodnutých voličov k protikorupčnej téme.
Potvrdzuje to aj Štefančík, keď tvrdí, že vládnej strane sa podarilo pozbierať sklamaných a prelietavých voličov, ktorí v straníckom systéme hľadajú novú alternatívu.
Dodáva však, že jedným z dôvodov môže byť aj leto, keď sa strany nedostávajú do politických a názorových konfliktov, a ich prítomnosť v médiach je nízka.
V prípade vzrastu vládnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) zo 7,1 percenta na takmer desať percent sa mohlo podľa Mesežnikova stať, že oslovila niektorých voličov OĽaNO.
No s týmto tvrdením je opatrný, keďže nemá informáciu, ktoré strany si voliči vybrali predtým.
Aj Štefančík hovorí, že pri vzraste SaS chýba údaj, koho volili opýtaní predtým.
Vysvetľuje však, že dôvodom môže byť šéf SaS Richard Sulík, ktorý v čase koronakrízy vedel lepšie a racionálnejšie odprezentovať svoje rozhodnutia či rozhodnutia svojich ministrov.
Vznikajúca strana Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD) získala v poslednom prieskume agentúry Focus 16,2 percenta hlasov, čo je podľa Mesežnikova na Slovensko veľká podpora.
Ohrozovať ho však môže Smer-sociálna demokracia, ktorému namerali 10,9 percentnú podporu, v minulom to bolo 9,6 percenta.
Líder vznikajúcej strany Hlas-SD expremiér Peter Pellegrini podľa Mesežnikova trafil do očakávaní určitej časti voličov, ktorí sú na inej vlnovej dĺžke ako stredopraví voliči.
Podľa Štefančíka Hlas-SD však môže a nemusí rásť, keďže má nižšie preferencie ako skôr avizovaný potenciál, ktorý v májovom prieskume dosahoval 21,4 percenta hlasov.
Dodal, že táto strana má možnosť uspieť, ak sa jasne vymedzí voči strane Smer-SD, z ktorej vzišli.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre televíziu Markíza urobila od 26. augusta do 2. septembra agentúra Focus na vzorke 1 022 respondentov, by v auguste vyhralo voľby OĽaNO so ziskom 18,4 percenta.
Na druhom mieste by sa umiestnila vznikajúca strana Hlas sociálna demokracia (Hlas-SD) expremiéra Petra Pellegriniho, ktorej by svoj hlas odovzdalo 16,2 percenta voličov.
Prvú trojicu uzatvára opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) s 10,9 percentami.
Do NR SR by sa celkovo dostalo sedem politických subjektov. Na ďalších miestach sa umiestnili strana Sloboda a Solidarita (9,9%), Sme rodina (9,1%), Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (8,5%) a Progresívne Slovensko (5,9%).
Brány parlamentu by neprekročilo Kresťanskodemokratické hnutie (4,5%), Za ľudí (3,9%), SMK (3,1%), Slovenská národná strana (3%), Dobrá voľba (1,9%), Most-Híd (1,7%) či strana Vlasť (1,3%).
Názov politického subjektu - Preferencie v percentách
OĽaNO - 18,4%
Hlas-SD - 16,2%
Smer-SD - 10,9%
SaS - 9,9%
Sme rodina - 9,1%
ĽSNS - 8,5%
PS - 5,9%
KDH - 4,5%
Za ľudí - 3,9%
SMK - 3,1%
SNS - 3%
Dobrá voľba - 1,9%
Most-Híd - 1,7%
Vlasť - 1,3%
