SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Václav Klaus: Americká kultúrna revolúcia nás môže zničiť rovnako ako pred 100 rokmi revolúcia ruská (1)

Projekt nového ľudstva a jeho šťastnej budúcnosti sa v podstate nelíši od utopických snov komunistov a socialistov. Akurát utláčaných robotníkov vymenili rôzne "utláčané" menšiny.

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: SITA)

V týchto dňoch vyšla v Českej republike kniha Sebedestrukce západu autorov Václava Klausa a kolektívu z Inštitútu Václava Klausa (IVK).

Ponúkame vám z nej prvú časť zaujímavej kapitoly, ktorú uverenil IVK na svojej webovej stránke.

"Počas nedeľnej Partie televízie Prima 5. júla sa ma pýtali, čo si myslím o práve prebiehajúcom - svojím rozsahom a svojou mierou násilia v minulosti neznámom - fenoméne americkej spoločnosti, ktorým je ničenie pomníkov vodcov americkej demokratickej revolúcie.

Skryť Vypnúť reklamu

Bez dlhého premýšľania som odpovedal, že to považujem za radikálny útok na samotnú podstatu americkej spoločnosti a - pri enormnom "kultúrnom" [1] (presnejšie civilizačnom) vplyve Ameriky na nás všetkých - aj za útok na spoločnosť Západu ako celku.

A pretože - mimo akúkoľvek pochybnosť patríme do Západu - aj na spoločnosť našu.

Týka sa to samozrejme nielen nás, ale aj všetkých ostatných krajín, ktoré sa hlásia k európskemu kultúrnemu okruhu.

Nie je žiadnym objavom povedať, že útok na minulosť je aj útokom na prítomnosť, a samozrejme aj na budúcnosť. Povedalo to už veľa, ďaleko významnejších ľudí než som ja. [2]

Veľmi podobné procesy, zatiaľ nie tak násilné, začínajú pri dnešnej prepojenosti sveta prebiehať aj v Európe, našťastie doteraz prevažne len v tej západnej.

Skryť Vypnúť reklamu

Ide o jav vo svojom rozsahu a ambíciách nový. Niečo také tu ešte nebolo. Také rozpoltenie spoločnosti, aké predvádza Amerika, je v modernej histórii výnimočné.

Mnohí si kladú otázku, prečo práve Amerika, resp. Spojené štáty americké.

Myslím, že je to v ich "exceptionalizme", ako oni o sebe radi hovoria (a mnohých z nás to vždy hnevalo).

Spojené štáty vznikli zvláštnym spôsobom (a to nielen s přisťahovalectvom).

Ben Shapiro vo svojej pred niekoľkými týždňami v češtine vydanej knihe "Ako zachrániť západnú civilizáciu" [3] hovorí, že "Spojené štáty americké sa stali prvou krajinou na svete, ktorú vytvárala filozofia" (s. 123).

To sa mnohým dve storočia veľmi páčilo, ale toto víťazstvo "rozumu" má svoje náklady. (Koniec koncov, Masaryk a Havel tiež chceli vytvárať štát na báze ideológie.)

Skryť Vypnúť reklamu

Vo svojom televíznom rozhovore som k svojej pôvodnej odpovedi dodával, že celý dnešný chaos interpretujem ako dlho pripravované pokračovanie, rozvíjanie a tragické vyústenie tzv. "kultúrnej" revolúcie, ktorá v USA a v časti západnej Európy (primárne vo Francúzsku a Nemecku) začala už v 60. rokoch minulého storočia. (O tom veľmi presvedčivo v tomto zborníku píše Ivo Strejček).

Vyzerá to tak, že táto revolúcia práve dnes "dozrieva" a že prináša svoje vysoko "jedovaté" plody.

Ja ich ako jedovaté a zhubné vidím.

Páči sa mi - nielen tento - výrok Američana Rogera Kimballa [4], že je to v skutočnosti "Kulturkampf", teda kultúrna vojna, čo je pojem, ktorý si spájame s Bismarckom a jeho úsilím v poslednej tretine 19. storočia vytvoriť jednotnú nemeckú kultúru.

Skryť Vypnúť reklamu

Tá nemčina je v rade situácií veľmi výstižná. Slovo Kampf na mňa pôsobí silnejšie ako slovo revolúcia. Revolúciu sme u nás v 20. storočí vlastne neprežili (možno zamatovú), ale Kampf áno.

Dnešná, ako sa v jednej terminológii hovorí, neomarxistická revolúcia dlhé desaťročia postupovala "inštitúciami" - presne podľa návodu Antonia Gramsciho [5] - postupne, evolučne, až doteraz bez násilia, pre mnohých neviditeľne (a aj tí, ktorí ju videli, ju strašne podceňovali . Mysleli si, že je to len okrajový jav, ktorý ako mnoho iných "vyšumí". Nestalo sa tak.).

Pre zrýchlenie tohto procesu, ktorého sme sa mnohí už dlho obávali, bolo treba nejaký silný exogénny impulz, a tým sa v roku 2020 stala koronavírusová pandémia, resp. formy jej zneužitia politickými elitami súčasného sveta.

Skryť Vypnúť reklamu

1. Cielené hĺbenie nových priekop v spoločnosti

O tomto, už mnoho desaťročí sa prejavujúcom postupnom procese sme hovorili a písali aj my v IVK opakovane, dosť explicitné to bolo napr. v našej nedávnej polemike s tzv. liberálnou demokraciou.

Tej sme venovali publikáciu "Obrana demokracie pred liberálnou demokraciou" [6].

Agresívny a útočný koncept obsiahnutý v ideológii liberálnej, nie už parlamentnej, demokracie (parlament je pre jej exponentov príliš systémovou a štruktúrovanou inštitúciou, čo oni nepotrebujú) sme považovali za ohrozenie samotnej podstaty demokracie [7].

Možnosť uskutočnenia "ideálu" liberálnej demokracie vidíme ako "nerevolučnú" cestu k potlačeniu a obmedzeniu občianskych slobôd a k presadeniu sa novej, evidentne nedemokratickej pokrokárskej ideológie, ktorá v posledných desaťročiach čoraz viac ovláda západnú civilizáciu, jej mocenské centrá a na ne napojený mediálny a intelektuálny svet .

Skryť Vypnúť reklamu

Rozumeli sme tomu tak, že sú v tejto ideológii - cez časté používanie slova demokracia - odmietané osvedčené demokratické inštitúcie (ak sú akokoľvek hierarchizované a ak majú akékoľvek právomoci), že sú popierané všetky autority a v neposlednom rade aj autorita pravdy. Tá je nepretržite relativizovaná.

Pripomínali sme preto aj pápeža Benedikta XVI. A jeho kritiku "diktatúry relativizmu" a upozorňovali na to, že sú týmto prístupom skutočná demokracia a s ňou spojená sloboda čoraz viac vyprázdňované [8].

Túto "totalitou zaváňajúci mutáciu demokracie" (pozri 6, str. 4) sme nepovažovali ani za postoj liberálny, ani za demokraciu. Videli sme v nej "eufemisticky zavádzajúcu zásterku pre veľmi netolerantnú nadvládu ľavicových progresivistov nad celou spoločnosťou "(s. 7) [9].

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto dva roky starom texte sme zdôrazňovali, že sa tento "projekt nového ľudstva a jeho šťastnej budúcnosti v podstate nelíši od utopických snov komunistov a socialistov 19. a 20. storočia" (s. 10).

Len sa tvári novo a moderne, zdanlivo nepoliticky, čo je vyskúšaný úspešný trik.

Tento projekt preberá myšlienku potláčania či vykorisťovania (opresiu) ľudí, tentokrát ale nie robotníkov (a pracujúcich), ako tomu bolo v starom marxizme. To bolo jeho kľúčovou tézou.

Teraz sú do úlohy utláčaných obetí stavané všetky druhy autentických i celkom neautentických menšín, čím bol starý koncept opresie (utláčania) zachovaný. Ľavica ho potrebuje.

Priznajme si, že nám v tejto našej kritike liberálnej demokracie málokto rozumel.

Aj slovo liberálny, aj slovo demokracia sa zdajú byť mnohým ľuďom nedotknuteľné.

Skryť Vypnúť reklamu

Podceňujú však, že niečo úplne iné je ich nová interpretácia a ich špecifické spojenie.

Málokto pozorne sledoval naše myslenie (a naše publikované texty) v priebehu posledných troch desaťročí. Preto náš dnešný postoj môžu interpretovať ako istý posun nášho myslenia, hoci k žiadnemu posunu nedošlo.

Sme smutní hlavne z toho, že sa stále viac ukazuje, že málokto spolu s nami prijal základný koncept nášho ponovembrového transformačného procesu, resp. jeho ideový základ, pomocou ktorého sme sa po novembri 1989 pokúšali tieto myšlienky presadiť v našej spoločnosti.

Na rozdiel od havlovského či skôr havlistického sveta, ktorý ľavicovo a úplne normatívne adoroval univerzálne ľudské práva (ako by samé tieto práva svojim vyhlásením či schválením mohli spasiť svet), sme sa nesústreďovali výlučne na opozíciu k totalitarizmu, pretože ten už skončil (podobne argumentuje D . Mahoney v tohtoročnom jarnom Hungarian Review) [10], ale venovali sme sa aj opozícii k ďalším variantom ideológií neslobodného sveta. (Havlova nepolitická politika bola jednou z nich.)

Skryť Vypnúť reklamu

Boli sme si ich dobre vedomí, aj keď pred tridsiatimi rokmi ešte neboli tak zreteľne vidieť, a aj keď neboli tak agresívne presadzované ako teraz.

Súvisiaci článok Václav Klaus: Americká kultúrna revolúcia nás môže zničiť rovnako ako pred 100 rokmi revolúcia ruská (2) Čítajte 

Náš pohľad bol odmietaný, ak nie karikovaný ako pohľad "len" ekonómov (či - v terminológii niektorých našich odporcov - ako pohľad púhych "ekonomistov"), ktorí slepo veria v trh a širšie okolnosti neberú do úvahy. Tak "zúžene" sme však nikdy neuvažovali. Neboli sme len ekonómami.

Náš nesúhlas nebol explicitne formulovaný len voči liberálnej demokracii. Desaťročia sme bojovali - asi silnejšie ako väčšina iných - s environmentalizmom (touto ideológiou, odsúvajúcou človeka a jeho slobodu na okraj, do podriadeného postavenia), bojovali sme tiež aktívne s multikulturalizmom, hájacim právo na masovú migráciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Nebojovali sme s ďalšou zložkou dnešnej kultúrnej revolúcie s rasizmom či novodobým antirasizmom, pretože to u nás nebolo autentickou témou.

Zo všetkých ďalších politík "identít" sa nás najviac dotýkala ideológia feminizmu, ale aj tá u nás donedávna takmer neexistovala.

V mnohých svojich článkoch a prejavoch som kriticky a nesúhlasne hovoril o všetkých týchto ideológiách a súhrnne ich nazýval "izmy".

Ani teraz pre nich nemám súhrnný názov. Asi nie je a ide o to, či vôbec môže byť.

Tento chýbajúci názov - bohužiaľ - túto novú makroideológiu implicitne ochraňuje.

Výpočet všetkých týchto izmov je síce varovný, ale každý jednotlivý z nich vyzerá ako parciálny, a preto zvládnuteľný problém.

(pokračovanie zajtra)

Vysvetlivky:

Skryť Vypnúť reklamu

[1] Opakovane riešim problém, či prijať slovo kultúrny pre opis tohto fenoménu. Trochu rezignovane hovorím, že už sa to tak hovorí, nech chcem alebo nechcem. Je prijatie amerických jeans kultúrnym alebo civilizačným krokom? Je zaburinenie našich televízií hollywoodskymi filmami a seriálmi len kultúrnou expanziou? Sú McDonalds a Kentucky Fried Chicken kultúrou?

[2] Benjamin Kuras vo svojom rozhovore "Kto nekleká, je rasista" (Učiteľské listy, 30. júna 2020) nie náhodou cituje Solženicyna a jeho výrok "Ak chcete zničiť národ, zbavte ho historickej pamäti". Dodáva k tomu: "Riadi sa tým každá totalita. Sochy historických postáv sú zhmotnením národnej histórie. "

Skryť Vypnúť reklamu

[3] Shapiro, B., Ako zachrániť západnú civilizáciu, nakl. LEDA, Voznice, 2020.

[4] Kimball, R. Pictures from an Institution, Quadrant, december 2015. upozorňujem na jeho časopis The New Criterion.

[5] Nikdy nezabudnem, ako mi pri seminári marxistickej filozofie na pražskej VŠE priniesla jedna mladá asistentka (či odborná asistentka) - keď som protestoval proti niektorým jej výrokom - Gramsciho knihu Zošity z väzenia, aby ma presvedčila. Vtedy som asi ešte málo chápal, že to od nej bol v roku 1959 (alebo 1960) odvážny čin. Gramsci na zozname povinnej literatúry v päťdesiatych rokoch určite nebol.

[6] Obrana demokracie pred liberálnou demokraciou, Newsletter Plus, IVK, Praha, jún 2018.

Skryť Vypnúť reklamu

[7] Nie sme v tom sami. Článkov a publikácií tohto typu pribúda geometrickým radom. Úplne presvedčivo podobné veci opísal Aleš Valenta v texte "Nemecko: Plazivý nástup novej totality", IVK, Newsletter Plus, Praha, február 2020. Z nášho okruhu autorov prinieslo Právo (9. júla 2020) zásadný článok J. Weigla, ktorý je súčasťou tohto zborníku. Veľmi podobným spôsobom argumentuje v článku s názvom "Prečo sa búrajú sochy?" (tamtiež) Jan Keller. Podobne píše rovnaký deň v rovnakom denníku náš ombudsman Stanislav Křeček. Sem patrí aj rozhovor Milana Knížáka "Prečo staviame a búrame pomníky", Lidové noviny, príloha, 10. júla 2020. V našom mesačníku Newsletter sme v novembri 2018 vytlačili článok známeho indického ekonóma a mysliteľa Deepaka Lala (ktorý v apríli 2020 bohužial Londýne zomrel na koronavírus) s názvom "Americké kultúrne vojny". V rovnakom Newsletteri bola rozsiahla diskusia Istanbulského dohovoru, ktorý je "plodom genderovského feminizmu a prostriedkom jeho presadzovania" (ako uviedol vo svojom článku Tomáš Břicháček).

Skryť Vypnúť reklamu

[8] Pri predstavení tohto nášho manifestu v Obecnom dome v Prahe (26. júna 2018) som povedal, že v pojme (a v realite realizovanom systéme) liberálnej demokracie vidím "radikálne a veľmi nebezpečné zúženie, ak nie úplnou devalváciu a degradáciu pojmu demokracia. Vidím ju ako novú verziu nadvlády politických, mediálnych, akademických, kultúrnych elít nad občanmi ".

[9] Teraz som prvýkrát použil slovo ľavicový. Áno, celý tento myšlienkový prúd považujeme za jeden z výhonkov ľavicového utopizmu, ktorý sa v priebehu času znova a znova zjavoval v najrôznejších prevlekoch. Jednou z jeho "najúspešnejších" kamufláží bolo presadzovanie názoru, že žiadna pravica a ľavica už dávno neexistujú, že je to pohľad minulosti, ktorý by mal byť zabudnutý. Koncept liberálnej demokracie je prototypom presne tohto spôsobu uvažovania.

Skryť Vypnúť reklamu

[10] Mahoney, D. J., Reflections on the Counter-Revolution in France, Hungarian Review, sv. 11, marec 2020.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Macron si uctil pamiatku zavraždeného učiteľa

Francúzsky prezident odsúdil zbabelcov, ktorí ho "vydali barbarom".

Macron pri rakve zavraždeného učiteľa.
Zahraničie

Komplikácie pre Bidena. Kandidát na prezidenta mal pomáhať synovi v podnikaní

Uniknuté maily ukazujú, ako potomkovia politikov predávajú meno a vplyv otcov a hovoria tomu podnikanie. Keby niečo podobné uniklo na Trumpa, médiá by kričali i jeho vine aj bez dôkazov. Keďže však ide o Bidena, mlčia a sociálni giganti sťahujú túto informáciu ako hoax. A vraj rovný súboj...

Viceprezident Biden a jeho syn Hunter.
Slovensko

Projekt celoplošného testovania ešte nie je istý, v hre je aj lockdown, upozorňuje Matovič

Premiér tento týždeň očakáva, že počet nových pozitívne testovaných prekoná hranicu tritisíc, budúci týždeň štyritisíc a ďalší päťtisíc.

Premiér Igor Matovič.
Slovensko

Prípadný lockdown by mohol mať katastrofické následky

Lockdown by podľa premiéra Matoviča trval minimálne tri týždne a denné škody by boli vo výške 80 až 100 miliónov eur.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.