SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: Bitka o osirelý talár

Smrťou sudkyne Ruth Bader Ginsburgovej sa uvoľnilo miesto na Najvyššom súde USA. Proces vymenovania nového sudcu bude... zaujímavý.

Americký najvyšší súd.Americký najvyšší súd. (Zdroj: TASR/AP)

Práve zosnulá Ruth Bader Ginsburgová pôsobila na Najvyššom súde USA od roku 1993.

Na americké pomery bola jednoznačne doľava, hlavne v "kultúrnych vojnách" (diskriminácia, právo na potraty, uplatnenie medzinárodného práva v americkom, držbu zbraní atď.), píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

A keďže americký Najvyšší súd a jeho personálne obsadenie sa dávno stali súčasťou nekonečného zápasu medzi republikánmi a demokratmi, znamená hľadanie nového sudcu, ktorý ju nahradí, ďalšie kolo urputných politických bojov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľavica sa bojí hlavne o budúcnosť práva na potrat, ktoré tam patrí k najväčším idolom feministického hnutia.

Úloha Najvyššieho súdu v americkej politike je vôbec veľmi zaujímavá. Dá sa na nej dobre ukázať, že aj keď sa v ústavných pravidlách nezmení ani bodka, ich skutočná aplikácia môže v priebehu storočí vyzerať úplne inak.

Najvyšší súd má, okrem iného, ​​právomoc rozhodnúť, či je nejaká zákonná norma (štátna, nielen federálna, ide to až po úroveň obcí) v rozpore s americkou ústavou.

Môže rozhodnúť aj o neplatnosti prezidentských nariadení, ak sa týkajú práve tohto prípadu.

To je celkom veľká moc, pretože americká ústava je stará a proces jej úprav (prijímanie dodatkov) sa zadrhol, dosť možno už navždy.

Otcovia zakladatelia, oni starí bieli muži, samozrejme počítali s tým, že text ústavy bude nutné doplňovať, nahrádzať staré ustanovenia novými atď.

Skryť Vypnúť reklamu

K tomu tiež zaviedli záväzný postup - pre prijatie ústavného dodatku s ním musia súhlasiť tri štvrtiny štátov.

Dokonca aj návrh ústavného dodatku podlieha supermajoritám - návrh musia podporiť dve tretiny hlasov v Kongrese (v oboch komorách) alebo dve tretiny štátov, až potom môže začať samotný ratifikačný proces.

Za Georgea Washingtona bolo štátov trinásť, takže potrebnú trojštvrtinovú väčšinu tvorilo desať štátov.

Dnes majú USA štátov päťdesiat, takže na dodatku by sa ich muselo zhodnúť 38. A nájsť netriviálne témy, na ktorých by panovala tak zreteľná zhoda, je dnes viac-menej nemožné.

Ak vynecháme dvadsatysiedmy dodatok, ktorý sa schvaľoval 202 rokov a ktorého konečné schválenie bolo skôr elaborátnym typom srandy, tak za posledné polstoročie žiadny dodatok prijatý nebol.

Skryť Vypnúť reklamu

A v polarizovanej atmosfére dnešnej doby asi ani nebude.

(Je zaujímavé, že toto obdobie intenzívnej polarizácie dobre koreluje s nástupom televízie a neustáleho spravodajského cyklu, teda ešte predtým, než prišli sociálne siete. Ale o tom niekedy inokedy.)

Tým pádom je celá jedna vetva pôvodne zamýšľaného legislatívneho procesu ochromená.

Ústava zostáva vo "zmrznutom" stave, nemožno nájsť potrebné väčšiny na jej aktualizáciu.

V takejto situácii nadobúda právomoc Najvyššieho súdu vyhodnocovať ústavnosť zákonov úplne zásadnú váhu. Ani nie je veľmi veľkou nadsádzkou povedať, že na fungovanie americkej spoločnosti majú sudcovia Najvyššieho súdu väčší vplyv než nejaký úbohý prezident.

Tiež kvôli tomu, že sú menovaní doživotne - a to je ďalšia vec, v ktorej sa reálne pomery od konca 18. storočia zásadne zmenili.

Skryť Vypnúť reklamu

Priemerná doba dožitia koncom osemnásteho storočia, keď ústava USA vznikla, bola oveľa nižšia ako dnes.

Aj keď budeme ignorovať vysokú detskú úmrtnosť a sústredíme sa len na dospelých, dožiť sa osemdesiatich bolo podstatne vzácnejšie ako dnes.

Takýto človek musel mať extra tuhý genetický korienok, pretože od medicíny Washingtonovej éry sa žiadna veľká pomoc nedala čakať.

Pustili vám žilou, priložili pijavice, a buď ste to prežil (a), alebo nie. V prípade sedemdesiatnika skôr nastalo to "nie".

Z toho plynulo, že ak zveríte sudcovi doživotná úrad, zotrvá v ňom dajme tomu do šesťdesiatpäť, možno sedemdesiatich, ale skoro určite v ňom nebude ako osemdesiatnik.

A ak do Najvyššieho súdu typicky prichádzajú tí najuznávanejší a najslávnejší sudcovia z celého početného národa, nedostanú ten talár skôr ako v pokročilom strednom veku.

Skryť Vypnúť reklamu

To znamenalo, že ich kariéra bola obmedzená dajme tomu na 15-20 rokov. Samozrejme sa občas našiel niekto, kto to dotiahol na tridsaťpäť, výnimky sú vždy. Tak to teda platilo v dobe vzniku ústavy.

Zo zoznamu sudcov zoradeného podľa dĺžky ich mandátu je vidieť, ako sa situácia vyvinula.

V hornej polovici tabuľky sú výrazne nadpriemerne zastúpení sudcovia menovaní v 20. storočí, kdežto v dolnej polovici je ich len málo - a keď si ich rozkliknite, zistíte často, že tí, ktorí v 20. storočí slúžili krátko, odišli často z úradu dobrovoľnou rezignáciou a nie smrťou.

Priemerný vek dožitia skrátka vzrástol, najmä vďaka pokrokom v medicíne, a tým vzrástla aj dĺžka pravdepodobnej kariéry takého sudcu.

Práve zosnulá Ruth Bader Ginsburgová je napokon príkladom toho istého javu.

Skryť Vypnúť reklamu

Sudkyňou Najvyššieho súdu sa stala roku 1993 a v roku 1999 jej prvýkrát zistili rakovinu. Ešte o dvadsať či tridsať rokov skôr by to najskôr bol koniec, nie však so súčasnou medicínou, ktorá jej opakovane zachránila život.

Rozdiel v dĺžke mandátu proti skorším časom: 6 vs. 27 rokov.

Z toho však vyplýva, že ak dosadíte dnes sudcu vo veku 45 rokov, dosť možno bude súdiť ešte vo svojich deväťdesiatich rokoch, alebo dokonca v stovke.

Ona sa koniec koncov tá veda nezastavila a v polovici 21. storočia bude mať ešte celkom iné liečebné možnosti ako dnes.

A tak vysoko postavení členovia spoločnosti, ako sú členovia Najvyššieho súdu, budú mať určite prístup ku všetkému, čo súčasná medicína vie, bez ohľadu na cenu takejto terapie.

Tým pádom človek, ktorý teraz príde na miesto Ruth Bader Ginsburgovej, na ňom pokojne môže sedieť ešte niekedy v roku 2070.

Skryť Vypnúť reklamu

Niet divu, že pri menovaní následníka "tečú nervy".

Z politického hľadiska je situácia explozívna hlavne preto, že prezidentské a senátne voľby sú za mesiac a pol, pričom súčasný prezident ich môže úplne dobre prehrať.

Keby sa proces nominácie schvaľovania pregúlil cez začiatok novembra, mohli by o ňom rozhodovať úplne iní ľudia v iných podmienkach.

Prezident Trump a predseda Senátu Mitch McConnell sa už nechali počuť (odkaz, odkaz), že pri náhrade Ginsburgovej budú postupovať rýchlo, k predstaveniu kandidátky by mohlo dôjsť ešte v septembri.

Demokratom sa to pochopiteľne kruto nepáči, takisto preto, že svojho času, ešte za neskorej Obamovej éry, sa náhrada zosnulého sudcu Antonina Scalia pretiahla a Obamov kandidát skrze republikánmi ovládaný Senát neprešiel.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasný prezident už mal príležitosť vymenovať dvoch sudcov (Kavanaugha a Gorsucha), toto by bol tretí, čím by sa rovnováha medzi "pravicovými" a "ľavicovými" sudcami vychýlila na 6: 3.

Republikáni majú v Senáte väčšinu, ale senátori fungujú pomerne nezávisle od vedenia strany a rozhodne nepočúvajú prezidenta na slovo.

Nie je teda isté, že jeho kandidátku schvália, zvlášť takto narýchlo.

Pokiaľ by však Trumpova kandidátka Senátom predsa len prešla a voľby vzápätí vyhrali demokrati, mohli by sa teoreticky pomstiť niečím, čomu sa hovorí "packing the court".

To, že sudcov Najvyššieho súdu je deväť, totiž nie je zakotvené priamo v ústave.

Ich počet by sa dal zmeniť bežným zákonom, bez nutnosti prijímať (nepriechodný) ústavný dodatok. Trebárs na pätnásť alebo na sto jedna ... podľa ľubovôle.

Skryť Vypnúť reklamu

Vypchať Najvyšší súd ďalšími sudcami sa zatiaľ nikto neodvážil.

Najbližšie sa k tomu dostal Franklin Delano Roosevelt, ktorý chcel cez znepriatelený Najvyšší súd presadiť svoj "Nový údel".

Ten si po víťazstve vo voľbách roku 1936 pripravil zákon, ktorý by mu to umožnil, ale jeho návrh neprešiel Kongresom. (Zato "Nový údel" bol úspešne pretlačení.)

Odvtedy je to len občasná teoretická úvaha. Skoro sa nechce veriť, že by to niekto skutočne vážne chcel urobiť.

Ale všetko je raz prvýkrát, že?

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Zahraničie

Komplikácie pre Bidena. Kandidát na prezidenta mal pomáhať synovi v podnikaní

Uniknuté maily ukazujú, ako potomkovia politikov predávajú meno a vplyv otcov a hovoria tomu podnikanie. Keby niečo podobné uniklo na Trumpa, médiá by kričali i jeho vine aj bez dôkazov. Keďže však ide o Bidena, mlčia a sociálni giganti sťahujú túto informáciu ako hoax. A vraj rovný súboj...

Viceprezident Biden a jeho syn Hunter.
Slovensko

Projekt celoplošného testovania ešte nie je istý, v hre je aj lockdown, upozorňuje Matovič

Premiér tento týždeň očakáva, že počet nových pozitívne testovaných prekoná hranicu tritisíc, budúci týždeň štyritisíc a ďalší päťtisíc.

Premiér Igor Matovič.
Slovensko

Prípadný lockdown by mohol mať katastrofické následky

Lockdown by podľa premiéra Matoviča trval minimálne tri týždne a denné škody by boli vo výške 80 až 100 miliónov eur.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.
Slovensko

Otestovať sa budete môcť na ľubovoľnom mieste

Preukázať sa bude treba občianskym preukazom i preukazom poistenca.