SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Václav Klaus: Americká kultúrna revolúcia nás môže zničiť rovnako ako pred 100 rokmi revolúcia ruská (3)

Dnešné nepokoje v USA nie sú náhodné, nie sú autentickou reakciou na policajnú brutalitu, ale sú dlhodobo pripravované a organizované. Ich cieľom je "vytvorenie chaosu ako predstupnej finálnej osvietenej totality riešiacej všetko".

Václav Klaus.Václav Klaus. (Zdroj: klaus.cz)

V týchto dňoch vyšla v Českej republike kniha Sebedestrukce západu autorov Václava Klausa a kolektívu z Inštitútu Václava Klausa (IVK).

Ponúkame vám tretiu, záverečnú časť zaujímavej kapitoly, ktorú uverejnil IVK na svojej webovej stránke.

4. Dekonštrukcia dnešného sveta

Aleš Valenta vo svojom príspevku do tohto zborníka hovorí o "degenerácii západného liberalizmu" a o "sebadeštrukcii Západu".

Obávam sa, že oba tieto procesy práve teraz vstupujú do svojej ďalšej, kvalitatívne novej fázy, bohužiaľ fázy ešte nie poslednej.

Skryť Vypnúť reklamu

Teraz začína byť cieľom zmeniť samotnú podstatu človeka a útokom na pravdu odmietnuť ako nespornú a rešpektovanou vec aj pravdu samotnú.

Každá "pravda" je podľa dnešných kultúrnych revolucionárov záujmovo, situačne, postavením v spoločnosti, historickým nánosom, atď. utváraná.

Preto žiadna pravda už byť nemôže a vlastne ani byť nesmie.

Vyzerá to tak, že naozaj zvíťazila Foucaltova "dekonštrukcia" všetkého možného i nemožného.

Priznám sa, že som dlho Foucaltovmu pojmu dekonštrukcia dostatočne nerozumel (a divil som sa, prečo sa toľkým ľuďom - najmä na Západe - páči).

Zdal sa mi byť umelý a svojvoľný. Zdal sa mi byť prejavom snahy autora za každú cenu prísť s novou terminológiou.

Teraz mu pomaly rozumieť začínam, aj keď on mal k tomuto svojmu výroku motiváciu úplne inú, než mám ja.

Skryť Vypnúť reklamu

Nestačila relativizácia pravdy. Úplne logicky nastáva aj relativizácia demokracie.

Pekne napísal v júnovej ankete nášho inštitútu Jan Kohout [24], že "USA dnes zažívajú novú fázu marxistickej kultúrnej revolúcie radikálnej ľavice. S využitím všetkých reálnych i vymyslených nedostatkov demokratickej spoločnosti ide o snahu delegitimovať celé demokratické zriadenie ako dedične a nezmeniteľne potlačovatelské, rasistické a nespravodlivé "(s. 6).

To považujem za trefné zhrnutie problému.

Tento náš dlhodobý veľvyslanec a krátke obdobie minister zahraničia dodáva, že sa "marxisti a anarchokomunisti, genderisti a ekofanatici zliali v jeden prúd, ktorý má nastoliť nový spravodlivejší svet" (tamtiež).

Aj to vystihuje ďalší aspekt tohto problému, ďalšiu ťažkosť, ktorú máme.

Skryť Vypnúť reklamu

Stále sa trápime tým, že nemáme jedno sumarizujúce slovo pre všetkých týchto nových revolucionárov.

Termín pokrokári či progresivisti sa nám nezdá byť pre normálneho človeka, neúčastníka všetkých týchto diskusií, úplne zrozumiteľným.

Slovo globalisti tiež zdôrazňuje len jednu - hoci významnú - stránku.

Naši domáci Havlisti, pravdoláskari, pražská kaviareň sem asi tiež patria, ale sú trochu inde (aj keď nie veľmi).

Tieto naše slová sú navyše pre cudzinu málo zrozumiteľné. Kohoutovo vymenovanie - marxisti, anarchokomunisti, genderisti a ekofanatici - je síce pekné, ale určite sa na niekoho zabúda, a hlavne sa tento dlhý zoznam nedá použiť v televíznej debate.

Potrebovali by sme jeden súhrnný termín. Nemáme ho. Chýba nielen v televíznej debate, ale aj v bežnej konverzácii. Chýba aj v jednoduchom vymedzení témy.

Skryť Vypnúť reklamu

Zle sa hľadá názov aj pre tých na opačnej strane barikády, teda pre nás. Mne nevadia ani slová demokratickí konzervatívci či demokratickí nacionalisti, aj keď slovo nacionalisti u nás nemá tak neutrálny význam, ako je to v angličtine [25].

Nevadí mi ani pekný termín známej Francúzky Claude Delsol "defenzívni populisti" (čiže populisti, ktorým ide o defenzívu, o obranu niečoho), pretože to naznačuje pozitívny aspekt populizmu.

Ak je obranného typu, ak je to vlastne opretie sa o tie skupiny obyvateľstva, ktoré nie sú zložené len z mestských intelektuálov, ale z normálnych ľudí.

Nič z toho však nie je natoľko zrozumiteľné a zaujímavé, aby to bežného čitateľa či poslucháča zaujalo a mohol si to zapamätať. Nie je to ani plne výstižné.

Skryť Vypnúť reklamu

Jasné je len to, že už sa budeme musieť zaobísť bez slova liberálny (aj keď sme víťazoslávne liberalizovali komunistickú spoločnosť), pretože dnešní liberáli robia pravý opak - deliberalizujú relatívne ešte stále do značnej miery liberálnu spoločnosť Západu.

Slovo liberálne bolo zneužité. Už nám nepatrí. Preto zostávame "len" dôslednými demokratmi (bez adjektív).

Rezolútne odmietame nadvládu príslušníkov "human-rights industry" (priemyslu ľudských práv).

Stále ešte sa hlásime k právam občianskym, k právam, ktoré sú spojené s občianstvom. A občianstvo je definične spojené s národným štátom.

Občianstvo nie je produktom univerzalistickej ideológie.

Preto nechceme nadnárodné štáty, preto nechceme nejasnú lojalitu, ktorej stelesnením je dnešný konštrukt Európskej únie.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevadí nám globalizácia v zmysle narastajúcej internacionalizácie ľudských aktivít, vadí nám transformácia občianskych práv v univerzálne ľudské práva.

Vadí nám premena globalizácie v globalismus.

Sám koncept ľudských práv, tak samozrejme prijímaný, v sebe skrýva zásadný útok na politický národ a národný štát, a tým aj na slobodu a demokraciu, ktoré sú s nimi nerozlučne spojené.

Aj to bolo súčasťou nášho nerozumenia si s Václavom Havlom.

Aj o tom je súboj tohtoročných amerických prezidentských volieb. Aj o tom je násilie, ktoré už v predstihu vyvolávajú.

5. Jadrom všetkého je adorovaný koncept multikulturalizmu, s ním spojená organizovaná migrácia, a od neho odvodená politika identít

V základe deštrukcie dnešnej, stále ešte si rozumejúcej spoločnosti [26] (ešte stále organizovanej v národných štátoch) a v jej premene v izolované, oddelené, fragmentované, vzájomne sa nerešpektujúce (často dokonca vzájomne sa nenávidiace) skupiny ľudí je prechod od národného k nadnárodnému.

Skryť Vypnúť reklamu

Som zdesený, že to ľudia nevedia, že nechápu, že práve o tom je celá Európska únia.

Európska únia nie je o tom, aby sa malý počet "public goods" (verejných statkov existujúcich na celokontinentálnej úrovni) robil efektívnejšie celokontinentálne, z jedného bruselského centra.

Práve na likvidácii národného štátu je založená všetka "identity policy", politika identít, inak povedané politika menšín, a z nej vyrastajúce konflikty dnešnej západnej, najmä americkej spoločnosti [27].

Spojené štáty sú v súčasnosti predvojom, priekopníkom týchto hrozivých zmien. V minulosti to tak nebývalo, aj keď sme si o Amerike niektoré otázky "nesmelo" vždy kládli.

Spojenie fenoménu multikulturalizmu s "kultúrnou revolúciou" je v tom, že je v dnes adorovanej nehomogénnej, neautenticky vzniknutej (alebo homogenitu odmietajúcej) entite typu impéria a ríše (kam zaraďujem aj špecifický štát, ktorý sa volá "Spojené štáty") odmietaná akákoľvek dominantná kultúra (nemecky Leitkultur).

Skryť Vypnúť reklamu

Je v nej dokonca požadované, aby vznikol (a bol rešpektovaný) multikultúrny svet vo vnútri každej krajiny. A teda nie to, aby bola plne rešpektovaná a pre diverzitu ľudstva za dostačujúca (a ľudstvo obohacujúca) považovaná multikulturalita vo svete (alebo kontinente alebo subkontinente) ako celku.

Zdalo by sa logické, že ju nie je potrebné chcieť všade, v každom najmenšom celku.

To je ale práve to, čo noví "identitári" chcú docieliť. Pochopili, že touto cestou môžu tieto celky ľahko rozbiť a že už nič nebude stáť v ceste ich "novému" planetárnemu ľudstvu.

O tom som hovoril pred niekoľkými rokmi vo Viedni na konferencii s názvom The Second Arab International Public Relations Conference.

Nešlo tam však vlastne skoro vôbec o "public relations", názov bol zavádzajúci.

Skryť Vypnúť reklamu

Išlo tam o konflikt arabského a európskeho sveta, aj keď aj na tomto stretnutí sa niektorí snažili tvrdiť, že je to spôsobené absenciou komunikácie (preto v názve konferencie "public relations").

Som presvedčený, že to nie je problém nedostatku komunikácie.

Vo svojom prejave s názvom "Rastúce ambície ideológie univerzalizmu a jej deštruktívne následky" [28] som hovoril, že sme konfrontovaní so sporom medzi tými, ktorí akcentujú univerzalistickú interpretáciu sveta vytvoriteľnú univerzálnymi ľudskými právami (a prijímajú ju ako normatívny cieľ) a medzi tými, kto ju odmietajú, teda tými, ktorí rešpektujú rozdiely, ktoré svojou autentickou podstatou heterogénne ľudstvo charakterizujú.

Preto odmietajú pokusy urobiť nás uniformnými. (Tak si aj racionalizujem svoj implicitný spor s Ursulou von der Leyen, aj keď si ten spor v duchu skôr predstavujem ako spor s Guyom Verhofstadtom. Ten je v mojich očiach väčšie, kondenzované zlo.)

Skryť Vypnúť reklamu

Povedal som tam, že "aj keď to môže vyzerať kontraintuitívne, ideológia univerzalizmu má ako svoj neoddeliteľný komponent ideológiu multikulturalizmu".

Už vtedy som veľmi silne cítil, že máme usilovať o "homogenitu doma a diverzitu vo svete". Nie naopak, čo chce ideológie univerzalizmu.

Odmietal som, že existuje "jedna svetová komunita, jeden neštruktúrovaný zväzok jedincov patriacich do rodiny Homo sapiens".

Dodával som, že to môže platiť v rovine biologickej (či zoologickej), ale inde nie, "najmä nie v rovine civilizačnej, kultúrnej a náboženskej". [29]

Vychádzam z toho, že doterajším, všeobecne prijímaným modelom usporiadania ľudskej spoločnosti bola multikulturalita vo svete a monokulturalita vnútri jedného štátu (aj keď sa realita od modelu vždy nezanedbateľne líši).

Skryť Vypnúť reklamu

Obhajcovia "nového" multikulturálního poňatie však dnes žiadajú pravý opak - multikulturalitu už aj vo vnútri každého jedného štátneho celku.

To je revolučný zvrat doterajšieho usporiadania sveta, preto snáď pojem "kultúrnej revolúcie", aj keď určite nejde o kultúru.

Preto to napätie, násilie, konflikty súčasného sveta.

Prof. Azerrad presvedčivo ukazuje, že dnes presadzovaný model multikultúrnej spoločnosti (ako ju on sám prežíva v súčasnej americkej spoločnosti) "smeruje ku kultúrnemu separatizmu na úkor asimilácie do hlavného prúdu spoločnosti" (pozri 23, str. 11).

(Znovu je potrebné povedať, že slovo kultúrne je v týchto diskusiách myslené veľmi široko, že do neho patria všetky hlavné "rezy spoločnosti" - pozri vyššie - nielen kultúra v úzkom slova zmysle. Znovu sa mi vracia otázka vhodnosti pojmu kultúrnej revolúcie.)

Skryť Vypnúť reklamu

Nová ideológia progresivizmu (alebo ako ju nazvať) vo svojej obhajobe inkluzívnej demokracie (aj keď to tak hocikto nenazýva) v sebe skrýva konštruktivistický prístup akejsi nadpozemskej spravodlivosti, kde majú všetci vo všetkom "spravodlivé", myslené úplne proporcionálne, zastúpenie.

V polovici júla 2020, keď som písal tento text, rozhodla nemecká CDU, že od roku 2025 bude na všetkých úrovniach tejto strany vo všetkých volených funkciách zastúpenie mužov a žien 50:50, čo je perfektný príklad "nadpozemskej spravodlivosti".

To chce robiť údajne pravicová CDU (aj keď už dávno pravicová nie je).

SPD a Zelení by podľa môjho názoru mali v záujme nadpozemskej, minulosť berúcej do úvahy spravodlivosti, usilovať o "spravodlivý", ale neparitný pomer, odčiňujúci staré krivdy.

Skryť Vypnúť reklamu

Prof. Azerrad dáva jednej časti svojho textu názov "Štatistická parita", ktorá vyžaduje, aby naša (myslené USA) "veľmi rôznorodá krajina bola vo všetkých oblastiach života zastúpená presne podľa podielu na celkovom počte obyvateľov" (pozri 23, str. 10).

V Amerike sa tým dnes myslí hlavne zastúpenie z rasového hľadiska.

Aj keď prof. Azerrad, ktorý tento postoj samozrejme rezolútne odmieta, vtipne hovorí, že to bude ťažké docieliť napr. v NBA (v Národnej basketbalovej asociácii), ktorá má medzi svojimi členmi len 20% belochov, hoci je belochov v celej krajine zhruba 60%.

To sa bude ťažko "konštruktivisticky" vyrovnávať. Toľko dobrých bielych basketbalistov jednoducho nie je.

Nesmie sa však pri tom švindlovať. Jeden z hlavných ideológov útoku na bielu Ameriku Ibra X. Kendi žiada založiť ministerstvo antirasizmu, ktoré by zamestnávalo "formálne trénovaných expertov na rasizmus" (a nemali by v ňom hrať žiadnu rolu "political appointees", politicky menovaní experti).

Skryť Vypnúť reklamu

Povedať, že je to viac ako nezmyselné, sa v dnešnej USA skoro nikto neodváži. Najmä po udalostiach v posledných mesiacoch.

Aby bola práve vo veciach, ako je rasa, v USA zaistená proporcionalita, je potrebné vykonať demografickú revolúciu, ale tú nejde docieliť inak ako prostredníctvom migrácie.

Aj o tom je dnešný súboj ľavice s prezidentom Trumpom, aj o tom je súboj o stenu na hraniciach Mexika. Aj o tom je nemilosrdný stret republikánov a demokratov pred voľbami.

John Fonte vo vtipne nazvanom článku "Making Immigration Great Again" (Claremont Review of Books, jar 2019) správne protestuje proti postojom americkej pravice, ktorá ohľadom migrácie hovorí výlučne o ekonomických výhodách a zabúda na všetko ďalšie.

John Fonte zdôrazňuje, že "we are a nation, not only a market" (sme národ, nielen trh) a varuje, že "liberáli považujú masovú migráciu - sprevádzanou slabou integráciou migrantov - za cestu k tomu, aby od základu zmenili Spojené štáty americké "(str. 55).

Skryť Vypnúť reklamu

Kľúčom k tomu je kombinácia masovej migrácie a slabej asimilácie, ak nie neasimilácie.

Podobne argumentuje veľmi zrozumiteľnou formuláciou Thomas Klingenstein (Patriotism vs. Multiculturalism, tamtiež), že "múr na hraniciach s Mexikom nie je ani tak o bránení vstupu Mexičanom do Ameriky, ako o predchádzaní vstupu multikulturalizmu do zeme" (s. 31).

Pokračuje tvrdením, ktoré už dlho považujem za kľúčové, že "multikulturalizmus je centrálnou témou a hlavnou hrozbou, ako boli vo svojej dobe komunizmus a otrokárstvo". (Spojiť komunizmus s pokrokárstvom do jednej vety vyzerá politicky veľmi nekorektne.)

Šéfka Kongresu Nancy Pelosiová nedávno odmietla blokovanie hraníc s Mexikom, pretože stavanie múru považuje za súčasť kampane prezidenta Trumpa "To Make America White Again" (urobiť Ameriku znova bielu).

Človeku sa tomu nechce veriť, ale ona - beloška, ​​desaťročia sa pohybujúca na špičke americkej politiky a Demokratickej strany (aj ja som s ňou opakovane rokoval) - tým nehanebne hovorí, že chce zosilniť mäsovú migráciu do USA hlavne preto, aby touto cestou v USA zriedila (to znamená, znížila) podiel belošského obyvateľstva.

Už citovaný R. Crowcroft hovorí, že sa Demokratická strana v USA rozhodla "považovať podporu politiky identít za kľúčový zmysel svojej strany" (pozri 15, str. 26).

Týmto postojom sa - našťastie veľmi silno a veľmi rezolútne - postavil vo svojom prejave k 244. výročiu Dňa nezávislosti na Mount Rushmore (4. júla 2020) prezident Trump.

Tému nastolil veľmi jasne: "Naša krajina sa stala svedkom nemilosrdnej kampane vymazať našu históriu, očierniť jej hrdinov, poprieť naše hodnoty a indoktrinovať naše deti".

Presne tak to vidíme aj my v IVK. Rovnako ako on sme presvedčení, že ide o "ľavicovú kultúrnu revolúciu, ktorej cieľom je zvrátiť americkú revolúciu".

Jej organizátorom "ide o moc pre seba samých ... Chcú nás umlčať".

Prezident Trump za veľkého potlesku vyhlásil, že "sa umlčať nedáme".

V súlade s týmto mojím textom hovorí, že to, čo sa teraz deje, "je predvídateľným výsledkom dlho rokov trvajúcej extrémnej indoktrinácie, ktorá prebieha vo vzdelaní, žurnalizme a v mnohých kultúrnych inštitúciách".

Prof. Azerrad má vo svojom texte ďalší pekný subnázov "Deconstructing Whiteness", dekonštruovanie belosti (myslené doterajšej prevažujúcej belosti Ameriky).

Takto by bolo možné citovať mnoho autorov a pokračovať v opise podobných výrokov a udalostí, ktoré sa presadzujú v ďalších hlavných deliacich čiarach nielen americkej, ale aj celej západnej spoločnosti.

Snáď niekto podrobnejšie rozoberie tému "rovnakých" práv všetkých sexuálnych menšín vykonštruovaných nie autenticky, ale ideológiou genderizmu.

Ak človek číta desiatky článkov tohto typu, začína dospievať k záveru, že dnešné nepokoje v USA nie sú náhodné, že určite nie sú autentickou reakciou na policajnú brutalitu, ktorá zavinila smrť jedného demonštrujúceho černocha, ale že sú dlhodobo pripravované a organizované.

Už citovaný Jan Kohout uviedol v našom júnovom Newsletteri, že je cieľom "Vytvorenie chaosu ako predstupnej finálnej osvietenej totality riešiacej všetko".

Áno, práve o chaos Gramscimu, Cohn-Benditovi, Dutschkemu, Marcusemu [30], Habermasovi a mnohým ďalším vždy šlo. A novým Marcusom stále ide.

Mlčiaca väčšina musí povedať svoje rezolútne NIE.

Vysvetlivky:

[24] Otázka IVK v júni 2020: Čo sa deje s USA ?, Newsletter IVK, jún 2020.

[25] Stále si pripomínam, že som sa v roku 1969 v Amerike hneval, keď mi opakovane hovorili, že naše správanie v roku 1968 bolo "nationalistic". Bol to pre nich neutrálny pojem, možno zrozumiteľný opak internacionalizmu, pre mňa to však znelo vtedy - najmä v češtine - úplne neprijateľne.

[26] Po prečítaní pekného článku Jiřího Penasa (Echo, č. 28, 2020), v ktorom nám - ktorí sme zásadnú knihu Raya Bradburyho "451 stupňov Fahrenheita" čítali už pred šesťdesiatimi rokmi a trochu na ňu zabudli - pripomenul jej nesmierne aktuálne posolstvo , som si túto knihu znova prečítal a ako vedľajšiu vec (vedľajšiu k desivému spaľovaniu kníh) som si všimol veľmi raného popisu totálnej absencie komunikácie v modernom svete. Bolo to pri úplnej nemožnosti, aby hlavný hrdina hasič Montag vôbec mohol hovoriť so svojou manželkou Mildred, ktorá žila "v rauši" telestien a nič iné nevnímala. Televízia bežala nepretržite na stenách troch zo štyroch stien izby, už pred sedemdesiatimi rokmi.

[27] Ray Bradbury síce v roku 1951 nepoznal dnešné americké búranie sôch, ale predvídal spaľovanie kníh, čo patrí do rovnakého súdka. Bradburyho knihu som si znovu prečítal a je úžasné, že si jej autor vo svojom sci-fi svete ako dôvod spaľovania kníh zvolil to, že ich obsahy môžu urážať jednotlivé menšiny, čo si štát nemôže dovoliť. My sme si v súlade s Orwellom mysleli, že nenávisť ku knihám bude vyplývať zo snahy potláčať slobodu, ale ono to bolo u Bradburyho preto, aby bol spoločnosti násilím nanútený pokoj, jednota, harmónia. Presne to si vo svojom úvodníku všimol Jiří Penas.

[28] Prejav na The Second Arab International Public Relations Conference, Trend Parkhotel Schönbrunn, Viedeň, 3. novembra 2014. V angličtine s názvom "The Growing Ambitions of the ideológ of Universalis and Their Destructive Consequences" k dispozícii na https: // www .klaus.cz / clanky / 3651.

[29] Ako vedľajšiu poznámku som v tomto prejave uvádzal, že "táto Univerzalistická doktrína sa stala základom vysoko problematického, ľahko dezinterpretovaného a často zneužívaného konceptu ľudských práv a celej neliberálnej ideológie human-rightismu".

[30] Ben Shapiro (pozri 3) presne hovorí, že to bol práve Herbert Marcuse, kto "položil základy politickej korektnosti, cenzúry verejného prejavu v mene permanentného oslobodzovania utláčaných menšín, údajných obetí inštitucionálneho sexuálneho a rasového násilia" (s. 239).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.
Slovensko

Celoplošné testovanie musí podľa Čaputovej prebehnúť bez toho, aby bolo ohrozené zdravie občanov

Prezidentka taktiež vyzvala k tomu, aby po celoplošnom testovaní nebolo ohrozené fungovanie nemocníc a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Prezidentka po stretnutí s expertmi v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou.
História

Pred 102 rokmi vznikla Československá republika

28. októbra 1918 prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie, Národný výbor v Prahe prevzal moc a vydal zákon o vzniku ČSR.

Príchod vojakov na levickú železničnú stanicu po vyhlásení 1. ČSR.
Slovensko

Plošného testovania sa nemusia zúčastniť deti, onkologickí pacienti či autisti

Výnimka bude platiť aj pre osoby nad 65 rokov, ale len v prípade, ak budú v dobrovoľnej domácej karanténe.

Minister obrany Jaroslav Naď počas návštevy Tvrdošína.