SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Markéta Šichtařová: Prekvapivým dôsledkom covidu je rast nerovnosti v spoločnosti

Spravodlivosť a rovnosť sú voči sebe v protiklade. Rovnosť nie je spravodlivá a spravodlivosť sa prejavuje nerovnosťou. Zasahovanie vlád do ekonomiky pre koronakrízu nerovnosť v spoločnosti iba zvýši.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SME/Marko Erd)

Až sa raz budeme pozerať späť na korónový rok 2020, budeme dochádzať k prekvapivým záverom.

Zrazu uvidíme súvislosti medzi vecami, ktoré teraz, z vnútra krabice, nie sú tak celkom priamočiaro vidieť, píše Markéta Šichtařová v článku uverejnenom na jej blogu na serveri idnes.cz.

Tak napríklad je tu jeden neuveriteľný paradox. Prečo sa vlády snažia zasahovať do ekonomiky? Pretože väčšinou volajú po nejakej podobe "sociálnej spravodlivosti a väčšej rovnosti".

Ponechajme bokom, že oba výrazy - totiž spravodlivosť a rovnosť - sú voči sebe v protiklade. Rovnosť nie je spravodlivá a spravodlivosť sa prejavuje nerovnosťou.

Skryť Vypnúť reklamu

Zoberme si z toho však onú "rovnosť". Že nevidíte žiadnu súvislosť s koronou? Nuž- vydržte chvíľku.

Ak vlády viac zasahujú do ekonomiky preto, aby riešili rovnosť, dalo by sa očakávať, že teda výsledkom ich snahy bude rovnosť.

Nie je to tak. Je to presne naopak.

Čiže tieto zásahy do ekonomiky dokonca paradoxne vedú k opačnému výsledku, než po akom regulátori túžili. Dá sa to veľmi ľahko dokázať.

Rôzne prieskumy ukazujú, ako sa v čase mení štruktúra príjmov celej spoločnosti naprieč rôznymi krajinami. Kým veľa ľudí sa domnieva, že silnie nižšia trieda, dáta v realite hovoria, že tá viacmenej stagnuje.

Jej príjmy v roku 1970 tvorili 10% príjmov v ekonomike a v roku 2015 to bolo 9%.

Kto chudne, je trieda stredná. Teda práve tá, ktorú by vlády chceli mať najsilnejšiu.

Skryť Vypnúť reklamu

Jej príjmy v roku 1970 tvorili 62% všetkých príjmov v ekonomike, aby v roku 2015 klesli na 43%.

Naopak bohatne vyššia trieda. Jej príjmy vyskočili z 29% celej ekonomiky v roku 1970 na 49% v roku 2015.

A prečo chudobnie stredná trieda?

Je to dané tým, že sa kvôli sypaniu peňazí do ekonomiky - čiže takzvanému kvantitatívnemu uvoľňovaniu - dramaticky zvyšujú ceny nehnuteľností a nájmy.

To roztvára nožnice medzi tými, ktorí bývajú vo svojom, a tými, ktorí bývajú v nájme.

Sociálna nerovnosť v spoločnosti tým rastie. Došlo to tak ďaleko, že to kritizujú dokonca aj pravicoví politici.

No - a ak sa nerovnosť v spoločnosti zvyšuje skrz sypania peňazí do ekonomiky, či už centrálnymi bankami, ktoré ich tlačia, alebo vládami, ktoré si ich požičiavajú, zrazu začína byť súvislosť s koronou viac než zrejmá.

Skryť Vypnúť reklamu

Čím vlády ospravedlňujú, že sa "museli" tento rok toľko zadlžiť? Čím centrálne banky vysvetľujú, že "musia" zvýšiť sypanie peňazí do obehu?

Bingo, koronou.

Lenže rast napätia v spoločnosti, kde sa roztvárajú nožnice medzi chudobnejšími a bohatšími, nie je nijako žiaduci.

Povedie - a už vedie - k rastúcim ľavicovým náladám a nezmyselným nápadom na ďalšie a ďalšie všetko zhoršujúce regulácie.

Od vyvlastňovania neobsadených bytov, cez reguláciu ceny nájmov, boj proti Airb'n'b, až po rastúci boj proti autám. Čo bude nožnice opäť viac roztvárať.

Rovnosť či nerovnosť v spoločnosti meria tzv. Gini koeficient.

Čím viac sa blíži nule, tým je spoločnosť viac rovnostárska.

Teoretická a v praxi nedosiahnuteľná hodnota jedna naopak znamená, že všetko je vlastnené len jediným jedincom a spoločnosť rovnostárska nie je.

Skryť Vypnúť reklamu

Dáta Eurostatu ukazujú, že v ČR sme podľa Gini koeficientu za posledných deväť rokov viac rovnostársky. Len málo krajín má nižší index; pod nami bolo v roku 2018 z európskych krajín iba Slovinsko.

Naopak najvyššia nerovnosť bola v Bulharsku, a to naozaj veľmi veľká. To sú ale z európskeho pohľadu svojou veľkosťou okrajové krajiny.

Iným spôsobom, ako sa môžeme pozrieť na nerovnosť v spoločnosti, je zmerať podiel majetku 10% najbohatších ľudí na ktoromkoľvek majetku spoločnosti.

Podľa dát OECD z roku 2017 v krajinách OECD 10% najbohatších ľudí vlastní 24,6% ekonomiky.

V ČR je tento ukazovateľ na 21,2%. Na Slovensku je to len 19,1%, čím sa dostáva pod slovinských 19,7%.

Slovensko je touto optikou najviac rovnostárskou vyspelou ekonomikou na svete.

Aj na Slovensku je totiž obvyklé bývať vo svojom. To v Nemecku sú na 23,2%.

Skryť Vypnúť reklamu

Mimo EÚ je ale nerovnosť výrazne vyššia. V USA vlastnia najbohatší ľudia 28,5% ekonomiky, v Indii 38,1% a v Južnej Afrike 48,1%.

Veľkú nerovnosť väčšina ľudí nevíta. Málokoho teší, keď stretáva na uliciach žobrákov.

Situácia Českej republiky je teda v medzinárodnom porovnaní celkom dobrá. Naozaj ťažko sa hľadajú dôvody na opustenie tejto krajiny, hoci mnoho vecí môžeme kritizovať.

Máme dokonca nižšiu nerovnosť ako bohaté a naskrz socialistickou mentalitou nasiaknuté Nórsko.

Avšak je dosť možné, že tieto časy skončia. Ceny nehnuteľností a drahé nájmy rozdelia spoločnosť na tých, ktorí bývajú vo svojom, a na tých, ktorí bývajú v cudzom.

Tí, ktorí budú platiť drahé nájmy, budú relatívne k ostatným chudobnieť a nožnice v spoločnosti sa roztvoria.

Sekundárnym problémom vysokého nájomného je, že sa ľudia búria a podporujú extrémne politiky.

Skryť Vypnúť reklamu

Príkladom môže byť Berlín, kde ceny počas posledných rokov prudko skočili nahor. Väčšina Nemcov pritom žije v nájomných bytoch a zrazu nezvyčajne trpí.

Ľavica preto už volá po zastropovaní nájmov, a to dokonca pod úrovňou, ktorá je v Prahe.

Lenže také zastropovanie a ďalšie regulácie nájomného budú situáciu len zhoršovať a byty urobia ešte viac nedostupnými.

Porastie čierny trh s nimi, byty budú chátrať, developerom sa neoplatí stavať nové...

Skrátka čím viac budeme roztáčať kaskádu regulácií, tým horšie bude v realite bývanie dostupné.

Plynie z toho jediné: Centrálne banky a vlády v koronahystérii spôsobili situáciu, keď sú byty stále viac nedostatkovým, respektíve drahým tovarom - a nie je na obzore rýchla zmena.

Tento text cituje pasáže z knihy Šichtařová & Pikora: Ako neprísť o peniaze (2020)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Šíria bludy. Premiér sa pustil do predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory

Jej prezident Kollár sa už nebude zúčastňovať na rokovaní Ústredného krízového štábu. Podľa premiéra sa člen SLK Sivík opieral o štúdiu na internete, ktorá bola označená ako hoax.

Prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Marian Kollár.
Slovensko

Ľudia, ktorí sa zúčastnia na testovaní a budú negatívni, môžu žiť od pondelka relatívne slobodne

Vláda schválila predĺženie zákazu vychádzania od pondelka 2. novembra do nedele 8. novembra, a to od 5:00 do 1:00 nasledujúceho dňa.

Premiér Igor Matovič.
Slovensko

Na testovanie na hraniciach potrebujeme tritisíc policajtov, odkázal Matovič Sulíkovi

Citlivosť antigénových testov je oproti očakávaniam dvojnásobná, povedal premiér. Až 44 percent pacientov, ktorí nemali žiadne príznaky, zachytil aj tento test.

Preedseda vlády Igor Matovič (OĽaNO).
Slovensko

Policajti budú kontrolovať certifikáty a povinnú karanténu náhodne, ale aj cielene

„Stále platí povinnosť, že keď niekto chce ísť do práce po testovaní, bude sa musieť preukázať negatívnym testom,” uviedol Mikulec s tým, že to tak bude aj v prípade obchodov a prevádzok.

Minister vnútra Roman Mikulec.