SME
Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Donald Trump a Nobelova cena mieru: Radšej obchodovať, ako bojovať

Donald Trump by sa mohol stať piatym americkým prezidentom, ktorý by získal Nobelovu cenu. Ale prvým, ktorý by si ju aj naozaj zaslúžil.

Donald Trump.Donald Trump. (Zdroj: TASR/AP)

Majú azda nórski politici predsa len zmysel pre humor?

Alebo len nomináciou prezidenta Trumpa na Nobelovu cenu mieru zámerne provokujú uprostred zúrivej americkej volebnej kampane, keď je Trump dennodenne vystavený bezprecedentným zúrivým osobným útokom?

Na prvý pohľad môže mať Donald Trump na cenu vyhlásenú vynálezcom dynamitu celkom slušný nárok, píše Amir Taheri v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Sprostredkoval normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a dvoma jeho niekdajšími arabskými nepriateľmi, a očakáva sa, že ďalšie arabské krajiny budú nasledovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Je možné, že sa mu tiež podarilo uhasiť posledné ohnisko konfliktu v bývalej Juhoslávii urovnaním sporu medzi Srbskom a Kosovom.

V oboch prípadoch sa mu podarilo prekonať historické, emocionálne a ideologické prekážky, o ktorých boli mnohí, vrátane autora tohto článku, presvedčení, že ich v dohľadnej budúcnosti prekonať nemožno.

Ako to dokázal a aké skryté podporné opatrenia bol nútený ponúknuť, aby uzavrel tieto dohody, je predmetom špekulácií.

To, na čom však skutočne záleží a čo zaujíma členov komisie nórskeho parlamentu, ktorí o udelení Nobelovej ceny mieru rozhodujú, je, že to dokázal a priniesol mier tam, kde bol konflikt.

Trump mierotvorca? Liberálne elity na oboch stranách Atlantiku reagujú na taký Trumpov prídomok srdečným "Cha! Cha! Cha!" alebo rozhnevaným krikom "Škandál !!!!"

Skryť Vypnúť reklamu

Ale podrobnejšia analýza nám ukazuje, ako sa veci majú.

Po prvé, okrem Dwighta Eisenhowera je Donald Trump jediným prezidentom USA od 2. svetovej vojny, ktorý nevtiahol svoj národ do žiadnej vojny.

Prezident Harry Truman zatiahol Ameriku do vojny na Kórejskom polostrove.

Administratíva Johna F. Kennedyho rozpútala vojnu vo Vietname.

Jeho nástupca Lyndon Johnson rozšíril túto vojnu do Laosu.

Richard Nixon a Gerald Ford vojnu vo Vietname predĺžili a rozšírili ju do Kambodže.

Ronald Reagan zatiahol USA do miniválky v Grenade a do proxy konfliktov v Salvádore a Nikarague. Počas vojny o Falklandy pomáhal Reagan svojim britským spojencom.

George H. W. Bush viedol prvý inváziu do Iraku a obmedzený, ale neobyčajne nákladný vpád do Somálska.

Bill Clinton zatiahol USA do juhoslovanského konfliktu.

Skryť Vypnúť reklamu

George W. Bush sa angažoval hneď v dvoch nekonečných vojnách: Najprv napadol Afganistan a potom Irak.

Barack Obama - ťahajúci figúrkami z pozadia - zapojil USA do líbyjskej vojny a zahájil v Afganistane, Pakistane a Jemene najväčšiu vojnu dronov v histórii. Obama tiež podnietil Arabov k vzbure proti ich vládam, ale potom odmietol pohnúť prstom, aby im pomohol, čím zažal oheň mnohých občianskych vojen, z ktorých najhoršia je tá v Sýrii.

Jeho podpora povzbudila iránskych Mulláhov k tomu, aby urýchlili svoje úsilie o budovanie svojho islamského impéria a rozpútali na väčšine územia Stredného východu násilie a vojny.

Naproti tomu obchodník Trump ignoroval rady svojich 'vojnových jastrabov' a odmietol podniknúť vojenské kroky proti Severnej Kórei, a to aj za cenu toho, že sa v očiach mnohých ľudí ponížil, keď rokoval so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom slušne.

Skryť Vypnúť reklamu

Trump tiež zastavil sériu plánovaných vzdušných úderov proti Iránskej islamskej republike.

V neposlednom rade sa Donald Trump pokúsil sprostredkovať dohodu s afganským Talibanom.

Môžeme alebo tiež nemusíme tieto činy schvaľovať a v niektorých prípadoch, najmä v prípade legitimizácie Talibanu, môžeme mať dokonca pocit zrady.

Ale pokiaľ ide o porotcov Nobelovej ceny mieru, tak všetky tieto činy boli skutočne podniknuté v záujme nastolenia mieru.

Pochybujem, že liberálne elity rozhodujúce o Nobelovej cene mieru ju Donaldovi Trumpovi udelia.

Ale ak áno, tak bude piatym americkým prezidentom, ktorý Nobelovu cenu mieru získa. A Trump by si toto ocenenie zaslúžil z nich všetkých najviac.

Ako prvý americký prezident získal Nobelovu cenu mieru Theodore Roosevelt v roku 1906 za sprostredkovanie prímeria v Rusko-japonskej vojne, ktorú Rusko prehralo.

Skryť Vypnúť reklamu

Prímerie neodstránilo príčinu konfliktu - spor o Ochotské more - Rusko získalo stratené územia späť v 2. svetovej vojne a pritom anektovalo japonskej Kurilské ostrovy.

Roosevelt, nazývaný "Teddy", nebol ani zďaleka ikonou "mieru a lásky". Viedol vojnu, aby dokončil dobytie Filipín, a zaslúžil sa o to, že sa USA angažovali v 1. svetovej vojne.

A čo je ešte horšie, milý "Teddy" propagoval eugeniku a nariadil, aby "zločinci boli sterilizovaní a mentálne retardovaným ľuďom zakázal mať potomkov".

Druhým laureátom bol v roku 1919 prezident Woodrow Wilson, ktorý bol oslavovaný pre svoj "liberálny internacionalizmus".

Wilson viedol USA počas 1. svetovej vojny, na konci ktorej predniesol 14 bodov, v ktorých prisľúbil mnohým "národom" a pidinárodom v Európe a na Strednom východe pomoc USA v ich úsilí za sebaurčenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľká Británia a Francúzsko jeho deklaráciu ignorovali a pokračovali v rozširovaní svojich impérií sériou zmlúv od Versaillskej cez Lausannskú až po Konvenciu z Montreux.

Počas svojho prezidentovania viedol Wilson niekoľko vojen, najmä inváziu do Mexika, aby sa zmocnil mesta Vera Cruz a destabilizoval vládu despotu Victoriana Huerta v prospech "liberála" Venustiano Carranza.

Wilsonov minister zahraničia William Jennings Bryan vedel liberálnym elitám mazať med okolo úst, ale fakticky toho veľa neurobil. Keby prezident Wilson žil dnes, diskvalifikoval by ho jeho nepríliš maskovaný rasizmus.

Tretím laureátom Nobelovej ceny mieru bol Jimmy Carter, ktorý túto cenu dostal za "jeho desaťročia neúnavného úsilia o nájdenie mierového riešenia medzinárodných konfliktov a presadzovanie demokracie".

Skryť Vypnúť reklamu

Vzhľadom k tomu, že Jimmy Carter bol prezidentom iba štyri roky, tak nie je jasné, odkiaľ sa tieto "desaťročia úsilia" vzali.

V každom prípade Carter vyzbrojením, vycvičením a financovaním prvých mudžahedínov začal vojnu, ktorá v Afganistane prebieha dodnes.

Carterova miniinvázia v štýle Keystonských strážnikov do Iránu, ktorej cieľom bolo oslobodiť amerických rukojemníkov zadržiavaných na americkom veľvyslanectve v Teheráne, ukázala, že sa neostýchal použiť vojenskú silu, len to proste zbabral.

Štvrtým laureátom Nobelovej ceny mieru sa stal Barack Obama, ktorý na ňu bol nominovaný ešte predtým, než začalo jeho funkčné obdobie.

Jeho prípad ilustroval to, čo v roku 1817 Coleridge nazval "prerušením nedôvery", keď sa porotcovia Nobelovej ceny mieru rozhodli odmeniť Obamu za to, čo by mohol urobiť v budúcnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

To, že sa Obama - v rozpore s očakávaním porotcov Nobelovej ceny mieru - nestal šampiónom hesla "milovať, nie bojovať" (Make love not war), je vedľajšie.

Jeho obdivovatelia ho majú radi, pretože dokáže vzletne hovoriť bez toho, aby išiel so svojou kožou na trh.

Trumpove posolstvo "radšej obchodovať než bojovať" nie je intelektuálne dostatočne sexy pre liberálne elity, ktoré určujú, čo ocení porota Nobelovej ceny mieru.

Napriek tomu môže Donald Trump Nobelovu cenu mieru stále ešte získať, držme mu palce.

Amir Taheri bol v rokoch 1972 až 1979 výkonným šéfredaktorom iránskeho denníka Kayhan. Publikoval jedenásť kníh a na rade publikácií spolupracoval. Od roku 1987 je stĺpčekárom denníku Asharq Al-Awsat. Amir Taheri je predsedom Gatestone Europe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Gröhling poslal členom krízového štábu plán na návrat žiakov do škôl

Ústredný krízový štáb však zrušili, zasadať bude zajtra. Každým dňom odkladu sa znižuje šanca na návrat detí do škôl do Vianoc, uviedol minister.

Minister školstva Branislav Gröhling.
Zahraničie

Irán tvrdí, že jeho vedca zabil Izrael na diaľku pomocou elektronického zariadenia

Zabitý expert bol považovaný za architekta iránskeho jadrového programu. Západné tajné služby tvrdili, že viedol utajovaný program vývoja jadrových zbraní, ktorý bol zastavený v roku 2003.

Miesto atentátu na jadrového vedca.
Slovensko

Pre rodičov sú zatvorené školy náporom a učivu často nerozumejú

Vyše dve tretiny rodičov musia deťom na druhom stupni základných škôl so vzdelávaním pomáhať. Takmer každý tretí rodič povedal, že učivo, ktoré deti preberajú, je veľmi náročné a nevedia mu s ním pomôcť.

Ilustračné foto.
Slovensko

Joe Biden si pri hre so psom zlomil nohu

Budúci prezident USA bude zrejme niekoľko týždňov potrebovať ortézu. 78-ročný politik je najstarší novozvolený šéf Bieleho domu v histórii USA a počas kampane často odmietal otázky o jeho veku.

Bidena priviezli na vyšetrenie k ortopédovi.