SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: Republika zasiahnutá do srdca

O zlých vzťahoch medzi islamom a sekulárnou časťou Francúzskej republiky sa konečne aspoň oficiálne hovorí. Otázka je, či nie je príliš neskoro.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Séria neblahých až príšerných udalostí, ktoré sa vo Francúzsku odohrali počas posledného mesiaca (jedna, druhá, tretia, štvrtá) pred pár dňami vyvrcholila odrezaním hlavy učiteľovi, ktorý ukazoval žiakom karikatúry Mohameda.

A mne chodí čím ďalej viac žiadostí a dotazov od čitateľov: stávajú sa Krvavé levandule realitou? Čo bude s Francúzskom?

Je ťažké predpovedať, zvlášť potom budúcnosť, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Ale Krvavé levandule sa neodohrávajú vo Francúzsku náhodou, tá krajina došla po svahovitom chodníčku vedúcim do priepasti asi najďalej. (Nie, že by na tom chodníčku bola sama, konkurencia v Európe je v tomto smere silná.)

Skryť Vypnúť reklamu

Čo teda bude s Francúzskom?

Prvá vec k povšimnutiu, ktorá však možno prišla príliš neskoro.

Napokon, KONEČNE, o tom probléme otvorene a opakovane hovoria aj politici, ktorí sú pri moci: prezident Macron, premiér Castex aj minister vnútra Darmanin.

Realita sa presadila sama. Téma vzniku paralelných islamských spoločností a násilného džihádu sa proste už naďalej nedá ignorovať ani prenechávať Marine Le Penovej.

Aj u nás bolo v uplynulých rokoch až deprimujúce, ako rozhovory o tejto téme prebiehali. Koľko sa len našlo ľudí, ktorí boli ochotní tvrdo bojovať proti realite a využiť pritom všetky možné nečisté rétorické prostriedky, aby z protistrany urobili idiota alebo podvodníka. Napríklad tieto:

- Nekonečné ťahanice o to, čo je to vlastne no-go zóna, ako znie jej totálne presná definícia a či vôbec existujú.

Skryť Vypnúť reklamu

- Vyťahovanie všelijakých úchylákov a zločincov európskeho pôvodu, ako by ich náhodná existencia a činnosť mala rovnakú váhu ako organizované podhubie posielajúcich bojovníkov do Islamského štátu po stovkách až tisícoch.

- Pripomienky starých koloniálnych hriechov Francúzska, Británie a ďalších veľmocí, ako by nejako ospravedlňovali dekapitácie ľudí v roku 2020.

(Zaujímavé, že Vietnamci alebo Kambodžania, ktorých krajiny boli súčasťou francúzskej koloniálnej ríše rovnako dlho ako Tunisko alebo Maroko, a ktorých žije vo Francúzsku tiež dosť , nič také nerobia ...)

- Keď ide do tuhého, vždy sa dajú vytiahnuť krížové výpravy, však je to iba deväť stoviek rokov.

- A keď ani to nezaberie, tak "šírenie ruského naratívu", xenofóbie, islamofóbie, rasizmu a tak ďalej.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď už teraz o vážnosti situácie hovorí sám Macron, môžeme aspoň trochu dúfať, že títo bojovníci snažiaci sa o zahmlievanie pojmov konečne zaklapnú.

Nakoniec to asi väčšina z nich robila nie z obdivu k islamu, ale z lojality k Európskej únii; a Macron je dnes tvárou EÚ ďaleko viac než starnúca a odchádzajúca Angela Merkel.

Kiež by. Bolo (je?) naozaj unavujúce neustále sa nechať zaťahovať do debát o tom, či je krajina plochá a mesiac zo žltého syra.

Mimochodom, prvá kniha popisujúca neutešený smer vývoja vo Francúzsku sa volala "Islamské predmestia" (Les banlieues de l'Islam) a vyšla roku 1987.

Jej autor Gilles Kepel, intelektuál českého pôvodu, je dnes poradcom francúzskeho prezidenta. Zhruba o tridsať rokov neskôr, než by bolo bývalo na mieste ...

Skryť Vypnúť reklamu

Tým asi výpočet kladných prvkov celej situácie končí.

Premiér Castex povedal, že vražedný útok na učiteľa "zasiahol Francúzsko do srdca" a Macron, že "celá krajina stojí za svojimi učiteľmi".

Ani jedno nie je pravda, sú to proste rétorické figúry, ktorými práve francúzski politici veľmi radi hýria.

Dokonca aj výrok Marine Le Penovej, že "Islamizmus proti nám vedie vojnu a musíme ho vyhnať z našej krajiny silou" znie trochu duto.

Najpresnejšie prirovnanie stavu vecí nie je rana do srdca, ale rakovina s metastázami rozlezenými po celom organizme, alebo snáď niečo ako malomocenstvo.

Rozhodne nie je pravda, že celá krajina stojí za svojimi učiteľmi. V niektorých domácnostiach sa skutočnosť, že neveriaci bohorúhač bol skrátený o hlavu, nepochybne slávila.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď pred niekoľkými rokmi v Dánsku pochovávali páchateľa podobného teroristického útoku, dorazilo mu na pohreb niekoľko sto smútiacich.

Koľko by ich bolo vo Francúzsku, ktorá má jedenásťkrát toľko obyvateľov ako Dánsko a podstatne väčšiu islamskú komunitu?

(Z čisto racionálneho hľadiska by bolo pre Francúzov výhodné, aby nechali nejakého radikálneho imáma vystrojiť teroristovi pohreb so všetkou parádou a stotožnili si pritom všetkých, ktorí tam prídu, alebo ktorí sa pripoja na priamy prenos z akcie a budú hlasno smútiť.

Ale z hľadiska PR by to bola katastrofa, ktorú si vláda nemôže dovoliť. Ony by tam tiež mohli doraziť mnohotisícové zástupy.)

Všetci spomenutí používajú výraz islamizmus. Kde začína a kde končí? Teraz sa nechcem ťahať o slovíčka ako tí vyššie spomenutí diskutéri, ktorí chceli popierať existenciu no-go zón.

Skryť Vypnúť reklamu

Z hľadiska praktickej politiky je stanovenie tej medze celkom zásadné, zákon nemôže operovať na príliš vágnom základe.

A tu sa bavíme o niekoľkomiliónovej populácii rozdelené na menšie komunity, ktoré spolu komunikujú Babylonom jazykov a nárečí, pre políciu často nezrozumiteľných.

Navyše aspoň určitá časť tých imámov a kazateľov má nejaký základný pud sebazáchovy a bude sa snažiť navonok tváriť pozitívne, integrovane a proeurópsky - aspoň do chvíle, než prepnú z francúzštiny na jazyk svojej kongregácie.

Keď sa v susednom Nemecku reportér televízie ARD menom Constantin Schreiber rozhodol zmapovať, o čom sa hovorí v tamojších mešitách, zistil, že obsah arabských kázaní, kníh a letákov sa veľmi zásadne líši od toho nemeckého.

(Stereotypný teutonský blondiak Schreiber vyrástol v Sýrii a ovláda arabčinu plynule, ale samozrejme to pri svojom prieskume tajil.)

Skryť Vypnúť reklamu

Takže - máte niekoľko miliónov ľudí, o ktorých postoji k francúzskemu štátu, civilizácii a kultúre nemáte veľmi jasnú predstavu, len podozrenie, že nie je dobrý.

Viete aspoň o niektorých z nich, že sú nebezpeční. To sú tí, ktorí majú dostatočne slabú mentálnu poistkovú skriňu na to, aby sa otvorene dopustili násilných činov a pokrikovali pritom niečo o veľkosti svojho boha.

Tých si systém môže všimnúť a zaradiť si ich do zoznamu k bližšiemu sledovaniu, aj keď samotné sledovanie samo o sebe žiadne zázraky nedokáže. (Na zozname zvanom Fichier S sú desiatky tisíc ľudí, avšak nielen moslimov.)

Ale neviete, koľko ich spolužiakov, príbuzných a susedov im toto správanie toleruje alebo dokonca schvaľuje.

Do hláv sa im nikto nepozrie a pritom práve táto podporná sieť je tým skutočným jadrom problému, pretože je veľký rozdiel medzi ojedinelým magorom, ktorého odsúdi a prenasleduje celá krajina, a medzi niekým, kto má medzi svojimi blízkymi neoficiálne status hrdinu, ktorému je potrebné pomáhať .

Skryť Vypnúť reklamu

Aj v klasickej vojne býva na fronte len malé percento celého národa, ten zvyšok sa im stará o logistiku. V prípade terorizmu platí presne to isté.

Ani Izrael, ktorý má podstatne menej inštitucionálnych zábran a podstatne väčšiu mieru pochopenia svojich protivníkov (pretože znalosť spisovnej arabčiny i miestnych dialektov je u ľudí pracujúcich v izraelských výzvedných a policajných zložkách bežná), nedokázal skrotiť pásmo Gazy.

Nakoniec sa z neho jednoducho stiahli a - rovnako ako Egypťania, na čo sa zabúda - postavili na hraniciach plot.

Na svojom teritóriu ich ten Hamas a jeho spojenci skrátka nie síce priamo porazili, ale uondiali dostatočne na to, aby Izraelčania ten kus zeme radšej vypratali. Proste nestál za všetku tú krv a pot.

Keď dnes francúzsky minister vnútra hovorí o tom, že oblasti ovládané gangmi dostane zase pod kontrolu, nemohol by pri tej príležitosti aspoň naznačiť, koľko na to bude potrebných prostriedkov? Trebárs konkrétne policajtov a vybavenie?

Skryť Vypnúť reklamu

To nie je práve malá operácia, dokonca je najskôr oveľa väčšia než čokoľvek, čo kedy skúšal napríklad vyššie spomínaný Izrael.

Pravda, Francúzsko je väčšie, ale francúzska polícia už teraz trpí nedostatkom ľudí a tí, ktorí ešte stále slúžia, protestujú proti nebezpečným pracovným podmienkam.

Pokus o znovunastolenia francúzskej moci v stratených územiach republiky určite veľmi bezpečný nebude. A nenachádza sa tam tých gangstrov napríklad viac, než koľko činí kapacita všetkých francúzskych väzníc?

Aj keby sa táto úlohu hodnú Viktora Čističa podarilo dotiahnuť do konca, fyzická kontrola teritória je stále len tá prvá vec v rade.

Čo s tou okupovanú populáciou? Ako z nich urobíte lojálnych Francúzov? A prijmú ich iní Francúzi za Francúzov, po všetkých tých rokoch konfliktov a nedôvery? Alebo sa od nich budú držať pre istotu stranou?

Skryť Vypnúť reklamu

A čo ten deklarovaný plán "očistiť islam vo Francúzsku od cudzích vplyvov"?

Nie sú tam tie vplyvy po desiatkach rokov prítomnosti už náhodou veľmi pevne a hlboko zakorenené? Všetci snívajú o euroisláme, ale nikto ho zatiaľ nevytvoril.

O nejakú formu štátom kontrolovaného a mocensky vyškopeného islamu sa kedysi pokúšal aj turecký reformátor Atatürk, a to v časoch, keď ešte šlo podviazať štátom nechcené komunikačné kanály relatívne ľahko.

Nevyšlo to, kyvadlo dejín sa presadzovala späť a dnes na jeho prezidentskom kresle sedí Erdogan snívajúci o reštaurácii osmanskej ríše.

A to pritom Atatürk v islamskej spoločnosti vyrástol a dôverne poznal všetky jej sily a slabiny. Vedel teda veľmi dobre, s čím bojuje. To o sebe páni Macron, Castex a Darmanin povedať nemôžu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ja viem, ja viem.

Ani ten Macron, papierovo najmocnejší prezident v Európe, nemôže len tak predstúpiť pred svojich voličov a povedať im:

"Máme tu pár sto problémových štvrtí, s ktorými nič neurobíme, ktoré musíme nejako živiť a strážiť pred akútnym výbuchom, ktoré sú Francúzskom len podľa mena , ale ktorých obyvateľstvo sa súčasťou našej krajiny byť necíti."

Síce by to bol opis reality, ale zároveň by to znamenalo priznanie, že piata republika zlyhala a dosť možno je na odpis. Minimálne v tých miestach, o ktorých sa hovorí, a ktorých je veľa.

Ofenzívne plány znejú lepšie a optimistickejšie než povedať "po rokoch zanedbávania situácie máme nábeh na to, stať sa novým Libanonom alebo Irakom, a nevieme, čo s tým pri zachovaní súčasnej právnej štruktúry štátu robiť".

Skryť Vypnúť reklamu

Ale možno by takéto priznanie francúzskeho voliča zase toľko nešokovalo.

Keď začiatkom októbra ohlásil prezident Macrona svoj plán poraziť islamský extrémizmus vo Francúzsku, usporiadal denník Le Figaro prieskum medzi svojimi čitateľmi.

74 percent respondentov povedalo, že v úspech týchto plánov neverí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Konzílium odborníkov neodporúča celoplošné testovanie, podľa Krajčího to treba zobrať do úvahy

Rokovať by o tom mal popoludní Ústredný krízový štáb. Podľa odborníkov je treba hľadať iný spôsob.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí a premiér Igor Matovič pred zasadnutím Ústredného krízového štábu.
Kresťanstvo

Míľnik pre Notre-Dame - požiarom poškodené lešenie odstránili

To teraz umožní vykonať rozhodujúce ochranné a stabilizačné práce.

Horiaca katedrála.
Zahraničie

Ruská vakcína je podľa predbežných dát účinná na viac ako 91 percent

Výpočty sa zakladajú na údajoch od 18 794 dobrovoľníkov, ktorí dostali dve dávky vakcíny alebo placebo.

Ilustračná fotografia.
Zahraničie

Argentínska armáda musí do týždňa naplniť kvóty pre transgender osoby

Podľa vlády kvóta predstavuje "začiatok nápravy porušovania ľudských práv transvestitov, transsexuálov a transgenderových osôb v minulosti".

Ilustračné foto.