SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Guy Millière: Smrť slobody prejavu vo Francúzsku

Zranený alebo zabitý môže byť kedykoľvek a kdekoľvek každý, kto je z kritiky islamu napríklad len podozrivý. Ukazuje tiež, že vrahom sa môže stať aj nenápadný moslim, ktorý nevykazuje žiadne známky radikalizácie.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: SITA/AP)

Paríž, 16. októbra 2020. V malom mestečku Conflans-Sainte-Honorine ležiacom na predmestí Paríža odsekol vrah hlavu učiteľovi dejepisu, ktorý svojim študentom pri výučbe ukázal karikatúry islamského proroka Mohameda a diskutoval s nimi o slobode prejavu.

Vrah pri úteku zaútočil aj na policajtov, ktorí sa ho pokúšali zatknúť, a bol zastrelený s výkrikom "Alláhu Akbar" na perách.

Podľa štátneho prokurátora bol vrah rodinným príslušníkom jedného z učiteľových študentov.

Fakty o prípade ešte len postupne vychádzajú najavo, píše Guy Millière v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Skryť Vypnúť reklamu

O niekoľko týždňov skôr - 25. septembra 2020 - zaútočil sekáčikom na mäso a vážne zranil dvoch ľudí 25-ročný Pakistanec Zaheer Hassan Mehmood.

Pri pokuse o útek z miesta činu bol zatknutý políciou.

Do Francúzska prišiel nelegálne v roku 2018, požiadal o azyl a získal štatút "maloletého bez sprievodu".

Informácie, ktoré vtedy poskytol súdu, boli nepravdivé: Tvrdil, že má 18 rokov. Sudca vtedy jeho žiadosť o azyl prijal a zároveň odmietol využiť akúkoľvek metódu stanovenia jeho skutočného veku.

Odvtedy Mehmooda finančne podporoval francúzsky štát. Poskytol mu ubytovanie, vzdelanie a mesačné vreckové.

Tesne pred útokom umiestnil Mehmood na sociálnej sieti video, v ktorom sa snažil svoj čin ospravedlniť.

Povedal v ňom, že chce zabiť ľudí pracujúcich pre satirický časopis Charlie Hebdo, pretože znovu publikoval karikatúry proroka Mohameda, ktoré v januári 2015 vyvolali vražedný útok na redakciu časopisu.

Skryť Vypnúť reklamu

Povedal, že chcel pomstiť urážku proroka Mohameda. Vo videu tiež vyjadril svoju vernosť Ilyasovi Qadrimu - zakladateľovi súfijského hnutia Dawat-e-Islami, ktoré tvrdí, že odsudzuje násilie, hoci niektorí členovia hnutia zavraždili ľudí, ktorých obvinili z rúhania.

V septembri sa Mehmood vydal na starú adresu Charlie Hebdo, odkiaľ sa časopis už dávno odsťahoval a zranil tam dvoch zamestnancov úplne inej tam sídliacej organizácie.

Obaja majú trvalé následky na celý život.

Tento útok bohužiaľ dokazuje, že kritika islamu je stále extrémne nebezpečná.

Zranený alebo zabitý môže byť kedykoľvek a kdekoľvek každý, kto je z kritiky islamu napríklad len podozrivý.

Ukazuje tiež, že sa nenápadný moslim môže rozhodnúť zaútočiť alebo sa stať vrahom, aj keď nepatrí k džihádistickej organizácii a nevykazuje žiadne známky radikalizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Útok opätovne potvrdzuje existenciu toho, čo Daniel Pipes nazval "syndrómom impulzívneho džihádu".

Tento útok ukazuje, že Francúzsko je rovnako ako ostatné západné krajiny veľmi laxné pri preverovaní tých, ktorí prichádzajú na jej územie a žiadajú o pomoc.

Dospelý muž môže klamať o svojom veku a totožnosti, bez toho by bol odhalený, pretože mu nehrozia žiadne prísne kontroly.

Útok ukazuje, že vyhlásenie seba samého za "maloletého bez sprievodu" vo Francúzsku stačí na to, že dotyčný migrant nebude vôbec sledovaný a dostane plnú podporu od štátu.

Tento útok tiež ukazuje, že ilegálni migranti voči nám necítia žiadnu vďačnosť.

Logicky by sme predpokladali okamžitú a jednomyseľnú obranu slobody prejavu.

Očakávali by sme, že francúzska vláda bude požadovať najväčšiu ostražitosť tvárou v tvár extrémistickému nebezpečenstvu, ktoré sa zdá byť trvalé, a zavedenie prísnejšej kontroly žiadateľov o azyl.

Skryť Vypnúť reklamu

K ničomu takému však nedošlo.

23. septembra 2020, dva dni pred Mehmoodovým útokom, vydalo vo Francúzsku 90 novín článok zdanlivo obhajujúci slobodu prejavu.

V článku bolo napísané, že "naši spoluobčania sú kvôli svojim názorom vraždení fanatikmi ... musíme spojiť svoje sily, aby sme zahnali strach a aby naše nezničiteľná láska k slobode zvíťazila."

Článok bol napísaný zámerne neurčito. Nezmienil sa ani slovom o tom, kto že sú tí vrahovia, ani čo ich motivuje.

Už deň po útoku začalo niekoľko komentátorov udeľovať svoje kniežacie rady - odporučili Francúzom autocenzúru a dokonca si trúfli "obviňovať obete" - za útok sú vraj zodpovední tí, ktorí sa rozhodli karikatúry znovu publikovať.

"Keď znovu zverejníte karikatúry," povedala v televízii novinárka Anne Giudicelli, "tak týmto organizáciám hráte do kariet. Nebezpečenstvo znížime, keď niektoré veci nebudeme radšej vyslovovať."

Skryť Vypnúť reklamu

Vyzerá to, že láska k slobode nebude vo Francúzsku večná.

Televízny moderátor Cyril Hanoun sa zase nechal počuť: "Keď niekoho šokujete, tak je na mieste prestať. Karikatúry Charlie Hebdo len prilievajú olej do ohňa."

O tom, že islamské nebezpečenstvo stále pretrváva, sa nezmienil nikto okrem novinára Erica Zemmoura.

Je iróniou osudu, že v deň útoku (25. septembra 2020) bol Éric Zemmour odsúdený k vysokej pokute (10 000 eur) za poznámky vyslovené o islame v septembri 2019.

Éric Zemmour vtedy povedal, že vo Francúzsku existujú "cudzie moslimské enklávy".

To, že existujú, je pravda. A je ich najmenej 750. Poznamenal tiež, že útoky v mene islamu nezmizli a zdá sa, že ich počet bude len narastať.

Francúzska justícia tieto jeho slová posúdila ako "podnecovanie k nenávisti".

Skryť Vypnúť reklamu

Po útoku sekáčikom nikto okrem Eric Zemmoura nepožiadal o sprísnenie kontroly žiadateľov o azyl.

Éric Zemmour povedal, že "nekontrolovaná prítomnosť maloletých bez sprievodu na francúzskom území je veľmi vážnym problémom" a že ak nebudú zavedené drastické kontroly, tak "Francúzsko už nemôže prijímať maloletých bez sprievodu.

"Pripomenul tiež, že mnoho takzvaných maloletých bez sprievodu o svojom veku klame, pácha trestné činy a neskôr sa z nich napríklad aj vykľujú" zlodeji a vrahovia ".

Jeho slová opäť vyvolali obrovský škandál. Aj keď nepovedal ani slovo o rase alebo náboženstve, tak na neho "protirasistické asociácie" podali desiatky sťažností a francúzske ministerstvo spravodlivosti proti nemu roboticky začalo ďalšie vyšetrovanie pre "podnecovanie k rasovej nenávisti" a pre "islamofóbne predsudky nenávisti".

Skryť Vypnúť reklamu

Súd ho s najväčšou pravdepodobnosťou znova odsúdi.

Fakty však ukazujú, že Éric Zemmour má úplnú pravdu.

Národné observatórium kriminality a udelených trestov (ONDRP) - organizácia, ktorá analyzuje kriminalitu vo Francúzsku - nedávno publikovala správy, v ktorých uvádza, že 60 percent útokov, vrážd a násilných lúpeží spáchaných vo Francúzsku v roku 2019 bolo skutočne spáchaných "maloletými imigrantmi bez sprievodu" .

Organizácia ONDRP zverejnila ešte ďalšiu štúdiu, ktorá uvádza, že vo Francúzsku dochádza v priemere k 120 útokom nožom denne a že páchateľmi týchto útokov sú jednak "neplnoletí migranti bez sprievodu" a taktiež "utečenci" z moslimského sveta.

Francúzska bezpečnostná agentúra DGSI (Direction générale de la sécurité intérieur, Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť) navyše pred niekoľkými týždňami informovala, že od januára 2015 bolo vo Francúzsku zmarených 59 islamistických útokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Medzi tie, ktoré sa zmariť nepodarilo, patrí:

- útok proti redakcii časopisu Charlie Hebdo;

- vražda 4 rukojemníkov v kóšer supermarkete Hyper cacher;

- masová vražda v klube Bataclan;

- vražda žandára Arnauda Beltrameho, ktorý svoj život vymenil za život rukojemníkov;

- vražda kňaza Jacquesa Hamela;

- zavraždenie troch školákov a učiteľa v židovskej škole v Toulouse,

- vražda niekoľkých senioriek židovského pôvodu v Paríži a

- zavraždenie najmenej 84 divákov slávnostného ohňostroja v Nice.

Všetky tieto útoky spáchali francúzski moslimovia alebo moslimovia zdržujúci sa vo Francúzsku legálne.

Francúzske zákony v súčasnosti umožňujú stíhať takmer čokoľvek, čo môže byť považované za "podnecovanie k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu voči osobe alebo skupine ľudí z dôvodu ich pôvodu alebo príslušnosti k etnickej skupine, národu, rase alebo náboženstva."

Skryť Vypnúť reklamu

Otvorene marxistická odborová organizácia sudcov - Súdna únia (Syndicat de la magistrature) - neustále zvyšuje svoj vplyv a používa platné zákony k tvrdému potlačeniu akejkoľvek kritiky islamu a imigrácie.

Spolupracuje s organizáciami, ako je SOS Rasizmus - organizácia založená v roku 1984 členmi ľavého krídla Socialistickej strany; Hnutie proti rasizmu a za priateľstvo medzi národmi (MRAP) - založené v roku 1949 členmi Francúzskej komunistickej strany (MRAP sa pôvodne volalo Hnutie proti rasizmu, antisemitizmu a za mier, ale v roku 1989, keď sa začalo venovať takmer výhradne boju proti "islamofóbnemu rasizmu ", zo svojho názvu odstránilo "antisemitizmus a mier"); Kolektív proti islamofóbii vo Francúzsku (CCIF) - založený v roku 2003 členmi Únie islamských organizácií vo Francúzsku (UOIF) - je francúzskou pobočkou Moslimského bratstva, a Koordinácia proti rasizmu a islamofóbii (CRI), založená v roku 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo Francúzsku môže mať akákoľvek kritika islamu právne dôsledky.

Francúzske mainstreamové médiá, ktorým hrozilo stíhanie zo strany ich vlastnej vlády, sa zjavne rozhodli, že už do vysielania nebudú pozývať nikoho ideologicky "závadného", kto by mohol predniesť komentár, ktorý by viedol k verejnému odsúdeniu alebo sťažnostiam.

Éric Zemmour sa stále ešte občas v televízii objavuje, ale rastúce pokuty sa ho snažia umlčať a tresty hrozia tiež televíznym staniciam, ktoré ho ešte stále pozývajú.

Žiadny francúzsky politický líder sa neodvažuje povedať to, čo hovorí Éric Zemmour, dokonca ani Marine Le Pen nie.

Francúzsky súdny systém ju už niekoľkokrát odsúdil a po vzore bývalého Sovietskeho zväzu jej nariadil podstúpiť psychiatrické vyšetrenie za to, že ukázala verejnosti, čo ISIS robí "neveriacim".

Skryť Vypnúť reklamu

A Marine Le Pen sa teraz zjavne rozhodla byť "opatrná".

Francúzske štátne orgány väčšinu násilných útokov spáchaných v mene islamu naďalej ignorujú.

Keď k útokom došlo - proti židovskej škole v Toulouse v roku 2012, alebo proti redakcii Charlie Hebdo, v kóšer supermarkete Hyper cacher a v klube Bataclan v roku 2015, alebo k masakru spáchanému kamiónom v Nice v roku 2016 - tak vedúci predstavitelia krajiny vždy sľúbili "rozhodnú odpoveď", ale v skutočnosti neurobili vôbec nič.

Týždeň po útoku 25. septembra predniesol francúzsky prezident Emmanuel Macrona prejav, v ktorom sľúbil "rozhodnú odpoveď".

Odsúdil "islamský separatizmus" a "islamskú indoktrináciu" šírenú radikálnymi imámami.

Skryť Vypnúť reklamu

Povedal, že bude bojovať proti terorizmu a "oslobodí francúzsky islam od cudzích vplyvov" a že na francúzskych školách a univerzitách "posilní výučbu islamskej civilizácie" a "výučbu arabského jazyka".

Nepovedal nič, čo by už nepovedal skôr. Pred siedmimi mesiacmi, 18. februára 2020, predniesol takmer rovnakú reč v Alsasku.

Hovorca Moslimského bratstva v Európe Ibrahim Mounir Macrona však obvinil zo "zraňovania citov viac ako dvoch miliárd moslimov" a z "úmyselného vyzývania moslimov k zrieknutiu sa svojho náboženstva".

Dodal: "Princípy Moslimského bratstva vždy dokázali prekonať chyby režimov snažiacich sa nezákonne a neľudsky narušiť naše náboženstvo."

Skryť Vypnúť reklamu

Manon Aubry, europoslankyňa ľavicovej strany Rebelujúce Francúzsko (Rebellious France), uviedla, že "Macron je posadnutý stigmatizáciou moslimov."

Marine Le Pen - šéfka politické strany Národné združenie - uviedla, že "Macron pravdepodobne zámerne niektoré veci vynechal: nepovedal nič ani o terorizme, ani o imigrácii."

Dodala, že "masová imigrácia je živnou pôdou komunitarizmu (posilňuje komunity menšín skôr ako jednotlivca) a ten je zase živnou pôdou islamistického fundamentalizmu."

Novinárka Celine Pina poznamenala, že Macron vôbec nehovoril o žiadateľoch o azyl.

Napísala: "Macron opäť odmieta riešiť príčiny problémov, ktoré teraz Francúzov sužujú. Vláda bojuje proti terorizmu predstieraním, že nevidí súvislosť medzi propagandou politického islamu a lavínovitým rastom počtu násilných trestných činov."

Skryť Vypnúť reklamu

Komentátor Ivan Rioufol napísal, že "opatrenia, ktoré Macron navrhuje, vôbec nezodpovedajú naliehavosti tejto hrozby."

Jean Messiha, vysoký štátny úradník koptského pôvodu a člen Národného združenia, poznamenal, že "islam sa nesnaží existovať oddelene od zvyšku spoločnosti, ale snaží sa naopak väčšinovú spoločnosť dobyť".

Dodal, že "hovoriť o francúzskom islame nejako oddelenom od skutočného islamu nedáva žiadny zmysel."

Ako správne poznamenal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan: "Neexistuje ani extrémistický islam, ani umiernený islam; islam je islam."

Jean Messiha tiež naznačil, že "posilnenie výučby o islamskej civilizácii nie je prioritou, keď teraz veľa mladých Francúzov už ani poriadne nevie, čo je to francúzska civilizácia," a že "posilnenie výučby arabčiny len podporí" kultúrnu výmenu ".

Skryť Vypnúť reklamu

Francúzsko je teraz európskou krajinou s najväčšou moslimskou populáciou (približne šesť miliónov, t.j. takmer 10 percent z celkovej populácie); každý rok navyše do Francúzska dorazia z moslimského sveta tisíce ďalších ľudí.

Väčšina moslimov žijúcich vo Francúzsku dnes žije v moslimských štvrtiach, z ktorých sa už nemoslimovia dávno vysťahovali.

Štúdia z roku 2016 ukázala, že 29 percent moslimov žijúcich vo Francúzsku je presvedčených, že islamské právo je nadradené francúzskemu právu, a že sa ich život musí riadiť predovšetkým islamskými zákonmi.

Podobná nedávna štúdia ukazuje, že o štyri roky neskôr je situácia ešte horšia. Teraz už vo Francúzsku považuje islamské právo za nadradené francúzskemu právu 40 percent moslimov.

18 percent francúzskych moslimov si tiež zjavne myslí, že vražedný útok na redakciu časopisu Charlie Hebdo v roku 2015 bol oprávnený.

U moslimov vo veku od 18 do 25 rokov toto číslo vzrastie na 26 percent.

Štúdie ukazujú, že ak budú migračné toky pokračovať súčasným tempom, tak sa už za 30 až 40 rokov môže Francúzsko stať krajinou s moslimskou väčšinou.

Rovnakým smerom sa uberajú aj ďalšie európske krajiny; a ich lídri sa nesprávajú odvážnejšie než tí francúzski.

Cenzúra protiislamských výrokov je na celom kontinente na vzostupe.

Abdelaziz Chaambi, riaditeľ organizácie Koordinácia proti rasizmu a islamofóbii, nedávno povedal, že "štatistiky ukazujú, že Francúzsko bude za niekoľko desaťročí moslimská ...

Islam je druhé najpočetnejšie náboženstvo, moslimská komunita je vo Francúzsku druhá najpočetnejšia. Ľudia, ktorí nemajú moslimov radi, budú skrátka musieť Francúzsku opustiť."

Na konci prejavu, za ktorý vyfasoval na súde 25. septembra 2020 pokutu, Éric Zemmour Francúzom povedal: "Bojíte sa oprávnene."

V Paríži teraz prebieha súd s tými, ktorí v roku 2015 zaútočili na redakciu časopisu Charlie Hebdo a kóšer supermarket Hyper cacher.

Proces je však do značnej miery bezvýznamný, pretože všetci teroristi sú mŕtvi a pred súdom stanú len ľudia, ktorí teroristom poskytli zbrane alebo prístrešia.

Títo ľudia nehanebne tvrdí, že nevedeli, koho hostia a že nemali potuchy o tom, k čomu boli zbrane určené. A dokonca povedali, že nevedia nič ani o žiadnom džiháde.

Tento súdny proces vyvolal protesty po celom Francúzsku a tisíce demonštrantov sa postavili proti redakcii Charlie Hebdo a francúzskej vláde.

Reakcia amerického právnika a komentátora Johna Hinderakera na správy o týchto demonštráciách bola lakonická: "Keď tisíce ľudí protestujú proti súdu s údajnými pomocníkmi vrahov, tak viete, že máte problém."

9. októbra 2020 Macron oznámil, že zaistil prepustenie ženy držanej ako rukojemníkov džihádistickou skupinou v Mali.

Prepustenie bolo dosiahnuté výmenou za výkupné vo výške 12 miliónov dolárov a prepustenie 200 zadržiavaných džihádistov, ktorí však budú obratom pripravení k boju proti francúzskej armáde.

Rukojemníčka, 75-ročná humanitárna pracovníčka Sophie Petronin, uviedla, že konvertovala na islam, že sa teraz volá Myriam a že sa chce rýchlo vrátiť späť do Mali, aby ďalej žila medzi džihádistami.

Povedala, že úplne chápe, prečo džihádisti s francúzskou armádou bojujú.

Francúzsko je v Mali s džihádistami oficiálne vo vojne. Zdá sa, že Macron má veľmi zvláštny, svojrázny spôsob vedenia tejto vojny.

Nie je to prvýkrát, čo Francúzsko zaplatila výkupné - takýto postup mnoho krajín dôrazne odmieta, pretože nabáda iba k ďalšiemu braniu rukojemníkov.

V rokoch 2008-2014 zaplatilo Francúzsko za prepustenie rukojemníkov výkupné približne 58 miliónov dolárov, čo je viac než ktorákoľvek iná krajina.

Pre únoscov to nie je vôbec zlý kšeft, čo poviete?

Dr. Guy Millière je profesor Parížskej univerzity a autor 27 kníh o Francúzsku a o Európe.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

V piatok stúpol počet nakazených o 2322 , pribudlo 27 úmrtí

1 527 pozitívne testovaných vyšetrili formou RT-PCR testov a 795 antigénnymi testami. Podiel nakazených sa hýbe iba mierne.

Ilustračné foto.
Slovensko

Väčšina škôl sa zhodla na zavedení školského semafora a testovaní tam, kde vznikne problém

Minister školstva a samosprávy majú do 30. novembra vypracovať plán na otvorenie škôl a zároveň zaistiť ochranu zdravia cez testovanie zamestnancov, žiakov a rodičov.

Niektoré kysucké školy zatvorili už v minulých dňoch.
Európska únia

Talianka, ktorej hral 81-ročný manžel na akordeóne pod oknom nemocnice, zomrela

Hoci Carla Sacchiová nebola infikovaná koronavírusom, nemocničné predpisy nedovoľovali, aby ju manžel navštívil.

Pán Bozzini manželku navštíviť nemohol, tak jej aspoň zahral pod oknami.
Zahraničie

Odvolací súd zamietol Trumpovu námietku proti voľbám v Pensylvánii

Trumpov tím právnikov už oznámil, že sa odvolá na Najvyššom súde USA - napriek tomu, že podľa verdiktu sudcov vo Philadelphii "tvrdenia o neférovosti volieb nemajú žiadne opodstatnenie".

Donald Trump.