SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marián Kechlibar: Americké voľby alebo čo sa do televízie nedostalo (1)

žiadna progresívna revolúcia sa nekonala a Američania dali zase raz najavo, že majú radi svoju politickú scénu dôkladne rozdelenú, bez jasnej prevahy toho či onoho bloku.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Milí čitatelia, píšete mi hojne o nejaký ten komentár k aktuálnemu dianiu v Amerike.

Uvažoval som o tom, ako ho pojať, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Nakoniec mi ako najlepší formát vyšla séria troch článkov.

V prvom z nich by sme sa pozreli na súčasný politický vývoj v americkej spoločnosti, hlavne na tie jeho menej známe aspekty - aby to nebolo len opakovanie informácií bežne dostupných v iných médiách, ale aby ste sa tu dozvedeli aj niečo nové a zaujímavé.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhý by sa venoval len hlasovaniu poštou, ktoré opäť ukázalo ako kontroverzné a problémovú povahu.

A tretí sa bude venovať vyhliadkam na ďalšie štyri roky.

Prvý bod, u ktorého by stálo za to sa zastaviť, je rozpor medzi konceptom "Trumpa-rasistu", poťažmo "republikánov-rasistov" a skutočnými pomery vo voličskej populácii.

Každý republikánsky prezident v posledných desaťročiach dostával v médiách nálepku rasistu a u Trumpa ich bolo toľko, že keby boli z papiera, bol by nimi pokrytý až po temeno hlavy a zrejme aj ďaleko nad neho.

Naopak demokrati sa vidia ako "Big Tent Party" pre ženy, nebielych (People of Color), sexuálne menšiny atď., ktoré sa všetky spoja proti zahorklému starnúcemu bielemu mužovi, typickému voličovi republikánov.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto demokratická partajná predstava je silne ovplyvnená akademickou myšlienkou intersekcionalizmu, značne umelým konceptom vršiacim jednotlivé menšinové identity na seba a dovozujúcim, že takí ľudia budú po určitom politickom zaškolení radi spolupracovať na demontáži opresívneho systému nastoleného onými odpornými starými belochmi.

V americkom vysokom školstve dnes drvivo prevládajú demokrati, takže akademické teórie ľahko presiaknu aj do reálnej politiky celoštátnej strany.

Lenže teoretický intersekcionalizmus má pri svojom praktickom uplatnení jedno slabé miesto. Vôbec nepočíta s tým, že aj menšiny či nebieli (ktorí sú v niektorých častiach USA už väčšinou) môžu mať nejaké rozpory medzi sebou.

A to oni, v miere veľmi hojnej, majú.

Klasickým príkladom sú Hispánci, ľudia napospol s pôvodom na juh od rieky Rio Grande.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to značne rôznorodá zmes Kubáncov, Mexičanov, Portorikáncov, Venezuelčanov, Guatemalčanov a ďalších menších etník, dokonca aj pár starousadlíkov z doby španielskeho impéria by sa našlo.

Niektorí z nich utiekli z komunistických či polokomunistických štátov (Kuba, Venezuela).

Tí sa pozerajú na progresívne krídlo demokratickej strany značne podozrievavo a tiahnu skôr k voľnému trhu, ktorý im v USA umožnil stredostavovskú existenciu.

Iní zasa pochádzajú z "banánových republík", čo boli dlho faktické kolónie americkej United Fruit Company, ktorá tam prostredníctvom rôznych nastrčených figúrok vládla tvrdo a občas aj krvavo.

Tí majú pochopiteľne zase bližšie k tomu ľavicovému videniu sveta, ktoré vidí kapitalizmus ako zlo.

Z pohľadu amerických progresivcov majú Hispánci minimálne dva "problémové" kultúrne atribúty, o ktorých sa v slušných kruhoch radšej veľa nehovorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednak majú niektoré latinskoamerické štáty silnú militaristickú tradíciu a Hispánci tiež ochotne vstupujú do americkej armády, kde ich je už asi jedna šestina.

(Pamätám si na troch amerických vojakov zajatých v Srbsku roku 1999 - Gonzales, Ramirez a Stone. Odvtedy podiel Latinos v armáde výrazne vzrástol; tiež je pre vojakov ľahšie získať americké občianstvo.)

Jednak je veľa Hispáncov silne veriacich a majú problém s potratmi, ktoré sú medzi "bielymi feministkami" jedným zo svätých grálov celého hnutia.

Ani jedno veľmi nekorešponduje s kánonom hodnôt demokratickej strany, ako ho nadekrétovala vrstva pokrokových intelektuálov z oboch pobreží.

Dôsledkom toho všetkého je, že republikáni dokážu pozvoľna preťahovať hispánskeho voliča na svoju stranu a Trumpovi sa to podarilo v celkom významnej miere.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Floride, kde žije veľa emigrantov z komunistickej Kuby, získal 48 percent hispánskych hlasov a úspechy, hoci menšie, slávil aj v Texase, kde značne zredukoval náskok demokratického kandidáta proti roku 2016.

Clintonová mala medzi texaským Hispáncami proti Trumpovi náskok 27 percent, Biden už len 19 percent. (Tamtiež.) A to pri vysokej volebnej účasti.

Štúdiom preferencií menšinového voličstva sa dlhodobo zaoberá výskumník Musa al-Gharbi z Kolumbijskej univerzity, ktorý už pred štyrmi rokmi upozorňoval na to, že demokrati prichádzajú o voliča medzi menšinami už od roku 2008.

V čerstvom článku pre magazín Think píše Gharbi o tom, že akademické predstavy medzi menšinovými voličmi moc nefungujú, že napríklad hispánski voliči reagujú na výzvy k lepšiemu zabezpečeniu hraníc a potlačenie ilegálnej imigrácie lepšie ako belosi a že ich nevnímajú ako skryto rasistické (dog whistles) - k veľkému zdesenie personálu vykonávajúceho samotný prieskum, ktorý si bol istý, že vybral úplne vzorné a jasné príklady skrytého rasizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

"Začali sme tým, že sme sa pýtali oprávnených voličov, nakoľko "presvedčivé" nachádzajú skryto rasistické posolstvá z republikánskych prejavov.

Medzi inými išlo o odmietanie "ilegálnej imigrácie z miest zamorených drogami a zločineckými gangmi" a volanie po "riadnom financovaní polície, aby naše komunity neboli ohrozené ľuďmi, ktorí odmietajú rešpektovať naše zákony".

Takmer traja z piatich bielych respondentov ohodnotili tieto názory ako presvedčivé. Prekvapivejšie bolo, že s nimi súhlasilo to isté percento Afroameričanov a ešte väčšie percento Hispáncov.

Tieto čísla sa nedajú vyložiť priamo ako podpora republikánskej strany, na to je v hre príliš veľa ďalších faktorov. Avšak výsledky nám hovoria niečo dôležité: väčšina ľudí naprieč skupinami, ktoré sme skúmali, neodmietala rétoriku v Trumpovom štýle ako zjavne rasistickú a rozdeľujúcu spoločnosť, ale súhlasila s ňou." New York Times, september 2020.

Skryť Vypnúť reklamu

Verím, že ak čítate len New York Times a žijete v ľavicovej bubline, môže to byť skutočne prekvapivé, ale máloktorý človek bude hlasovať proti vlastnej fyzickej bezpečnosti, či už sa narodil do akéhokoľvek etnika ...

Pre človeka, ktorý by z televíznej obrazovky nadobudol dojem, že černošská časť Ameriky nezmieriteľne nenávidí rasistu menom Trump, bude tiež trochu prekvapivé, že podľa prieskumov spoločnosti Edison Research, ktorá vykonáva tzv. Exit polls pri volebných miestnostiach, podiel černochov hlasujúcich pre Trumpa vzrástol na 11 percent z predošlých 8 percent roku 2016.

Nie je to veľa, ale rovnako zďaleka najviac z republikánskych kandidátov za posledných pätnásť rokov.

Slušivý Mormon Mitt Romney získal len 6 percent, vojnový veterán McCain dokonca len 4 percentá a musíme sa vrátiť do roku 2004, aby sme našli rovnaké percento černošských voličov u Georgea W. Busha, Texasana z povolania.

Skryť Vypnúť reklamu

Update: Upozornil ma čitateľ, že v rámci férovosti by som mal spomenúť, že Romney a McCain kandidovali proti Obamovi, ktorého môžeme počítať za černocha, hoci sa svojím pôvodom aj priebehom svojho života od klasických Afroameričanov zásadne líši (miešanec s bielou matkou a pomerne zámožnými rodičmi, nikdy nežil v gete). Koniec update.

Je dosť možné, že po celkovom vyhodnotení volebného správania jednotlivých etnických skupín sa ukáže, že hlavným Trumpovým problémom bola strata preferencií u belochov, zvlášť v nerozhodných štátoch ako Wisconsin a Pennsylvánia, ktoré sa napospol nachádzajú na severe USA a kde majú belosi v populácii značnú početnú prevahu.

Belosi, zdá sa, sú na nálepku rasizmu vôbec najcitlivejší.

V takom prípade môžeme čakať, že sa republikáni začnú do budúcnosti ešte viac orientovať na hispánskeho voliča vo viac obývaných južných štátoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Z doterajších trendov je zrejmé, že to nie je zbytočná práca, navyše je Hispáncov v USA takmer 60 miliónov.

Potom by sme jedného dňa ešte mohli byť svedkami toho, že nie republikáni, ale demokrati začnú volať po zatvorení mexickej hranice.

Mimochodom: len 25% amerických Hispáncov vníma seba samého ako "farebného". To musí byť pre tých rasových teoretikov z katedier sociológie celkom šok.

Realita sa málokedy dá napchať do jasných, čistých a vzájomne oddelených škatuliek.

Ďalším bodom, pri ktorom by sme sa mali zastaviť, je skutočnosť, že v utorok 3. novembra neprebehli v USA zďaleka len prezidentské voľby.

Volilo sa tiež do Snemovne reprezentantov, do jednej tretiny Senátu a tiež do zákonodarných zborov jednotlivých štátov.

A v niektorých štátoch prebehla aj referendá, z ktorých zaujímavé sú hlavne dve.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa výsledkov volieb sa zdá, že demokrati, ktorí si pri pohľade na pouličné nepokoje sľubovali výrazné zisky v Kongrese aj v štátoch, prišli dosť skrátka.

V Senáte asi zostane republikánska väčšina, aj keď tesná; rozhodne sa o tom v dodatočnom druhom kole v januári v Georgii.

V Snemovni reprezentantov demokrati dokonca niekoľko kresiel stratili, aj keď väčšinu, získanú roku 2018, si najskôr podržia.

Predmestské štvrte, ktoré v roku 2018 hlasovali pre demokratov, zmenili tento rok názor a republikánskym kandidátom sa v nich darilo. Veľmi dobré výsledky mali najmä ženy, ktoré za republikánov kandidovali.

V štátoch potom došlo len k trom zmenám rozloženia síl. Všetky boli v prospech republikánov.

V Montane republikáni získali kreslo guvernéra. V New Hampshire potom ovládli miestnu snemovňu reprezentantov aj senát.

Skryť Vypnúť reklamu

Všade inde prežil status quo a demokrati neprevrátili na svoju stranu ani jeden štát, ani jednu guvernérsku pozíciu.

Inými slovami, žiadna progresívna revolúcia sa nekonala a Američania dali zase raz najavo, že majú radi svoju politickú scénu dôkladne rozdelenú, bez jasnej prevahy toho či onoho bloku.

Posledný bod, pri ktorom sa dnes zastavíme, sú ony dve zaujímavé referendá spomínané o pár odsekov vyššie.

V Oregone na tichomorskom pobreží rozhodli voliči o tom, že držanie všetkých typov drog pre vlastnú potrebu bude dekriminalizované a maximálnym trestom bude pokuta 100 dolárov. Výroba a distribúcia tvrdých drog zostávajú naďalej trestnými činmi.

Oregonské referendum sa stalo (zatiaľ) posledným z dlhej série referend, ktorými sa jednotlivé americké štáty postupne odvracajú od dlhej a nie príliš úspešnej vojny proti drogám.

Skryť Vypnúť reklamu

Týka sa to pritom všetkých možných druhov štátov - od tých stereotypne progresívnych až po tie, ktoré patria k baštám republikánov. Zatiaľ ide hlavne o konope.

Referendá legalizujúce predaj konope pre rekreačné účely prebehli už skôr v Colorade (2012), vo Washingtone (2012, štát, nie mesto), na Aljaške (2014), v Oregone (2014) v Kalifornii (2016), v Nevade (2016) , v Massachusetts (2016), v Maine (2016), v Michigane (2018).

Tento rok sa o rekreačnej marihuane hlasovalo v štátoch Arizona, Montana, New Jersey a Južná Dakota.

Vo všetkých štyroch štátoch iniciatíva prešla, čím sa počet jurisdikcií, kde bude možné kúpiť "jointa" v sklepe rovnako ako fľaša vína, značne rozšíril.

Legalizačné ťaženie v USA je zaujímavé sledovať. Napospol dosiahlo svojho úspechu práve skrz referendá, iba jeden jediný štát (Vermont roku 2018) odhlasoval legalizáciu v zákonodarnom zbore.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyzerá to, ako by sa volení politici v tomto prípade báli dotknúť témy, ktorá má pritom v populácii väčšinovú podporu, snáď zo strachu pred očierňovaním v médiách.

Nie je nič príjemné, ak vám opozícia začne lepiť nálepku zapredancov drogových kartelov.

Toto je jeden z prípadov, keď anonymné hlasovanie celého obyvateľstva môže zvrátiť neuspokojivý status quo, ktorý dávno nezodpovedá názorovým pomerom v krajine.

Inými slovami, argument pre to, že prvky priamej demokracie majú svoju hodnotu.

Osobne očakávam, že najneskôr v roku 2030 sa bude v Amerike legálne "húliť" všade, vrátane tých najkonzervatívnejších okresov vidieckeho Texasu alebo Arkansasu.

(Keby to niekto potreboval vedieť: sám som na marihuane nezistil nič extra zaujímavého, mojou závislosťou je skôr čítanie.)

Skryť Vypnúť reklamu

Štáty ako Colorado a Washington poslúžili ako výskumné laboratóriá a občania iných štátov nasledujúce roky sledovali, či sa tam nestane niečo strašné.

Potom, čo sa nestalo viacmenej nič, osmeľuje sa pozvoľna ďalšie a ďalšie. Úplne posledná bude v tomto procese najskôr federálna vláda, ale raz dôjde aj na ňu.

Rovnako tak si však myslím, že tento postup sa nebude rozširovať na tvrdé drogy, aspoň v dohľadnej dobe. Dekriminalizácia držanie v malom množstve - asi áno, ale nič viac.

Druhé dôležité referendum, ktorým dnešný článok zakončíme, bola takzvaná Proposition 16 v Kalifornii.

V Kalifornii je od roku 1996 ústavne zakázané uplatňovať preferencie na základe rasy, pohlavia, farby pleti atď., inými slovami, nesmie sa tam prevádzkovať "pozitívna diskriminácie", aspoň nie vo verejnej sfére. Týka sa to aj verejných obstarávaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Proposition 16 bola akcia progresivcov povzbudených hnutím Black Lives Matter.

Mala tento zákaz zrušiť a umožniť opäť štátu zavádzať rôzne rasové či pohlavné preferencie.

Kalifornskí voliči však odmietli tento návrh pomerom 56:44, takmer presne tým istým, akým o generáciu skôr, práve v roku 1996, zakázali diskrimináciu (55:45).

Významnú úlohu v porážke iniciatívy zohralo aj politické rozštiepenie kalifornských Ázijcov, ktorí sa báli o budúcnosť svojich detí na univerzitách.

V prvom ročníku Kalifornskej univerzity je celých 40,4% študentov ázijského pôvodu, hoci medzi absolventmi stredných škôl je ich len 19,9% (tamtiež), čiže sú na vysokých školách veľmi nadpriemerne zastúpení.

Keby iniciatíva prešla, zrejme by tým vyhliadky mladších generácií kalifornských Ázijcov značne utrpeli - boli by vytlačení v prospech menej zastúpených etník.

Iba medzi Indami mala iniciatíva jednoznačnú podporu, medzi Východoaziatmi sa k nej kladne vyjadrovala len menšina.

Ukázalo sa teda, že tento druh identitárnej politiky zameranej na farbu kože a pohlavia je nepredajný aj v Kalifornii, ktorá je inak baštou progresívnych demokratov.

V tom vidím do budúcna určitú nádej.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Slovensko

Situácia je vážna, nie je priestor na uvoľnenie opatrení, povedal Mikas

"Ak sa epidemiologická situácia sa nebude zlepšovať, nemožno hovoriť o otváraní reštaurácií," dodal hlavný hygienik. Nové opatrenia prijali aj pre pendlerov.

Ján Mikas.
Slovensko

Krajčí vyzval, aby matkám po pôrode nebrali deti pozitívne na COVID-19

Na problém poukázala poslankyňa Marcinková (Za ľudí). Mnohé matky tak podľa nej ostali bez možnosti dojčiť, praktizovať bonding či vôbec vidieť svoje dieťa.

Ilustračné foto.
Kresťanstvo

Pápež podporil Argentínčanky, ktoré bojujú proti legalizácii interrupcií

František sa už v minulosti vyslovil proti legalizácii interrupcií. Povolil však, aby ženám, ktoré takéto zákroky absolvujú a ľutujú ich, mohli udeľovať rozhrešenie aj bežní kňazi, a nielen biskupi.

Pápež František.
Slovensko

Epidemiologická situácia na Slovensku sa otáča

Počty infikovaných by mali v najbližších týždňoch rásť. Reprodukčné číslo stúplo z hodnoty 0,9 na hodnotu 1.

Zľava minister zdravotníctva SR Marek Krajčí a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška počas tlačovej konferencie k aktuálnej pandemickej situácii na Slovensku 27. novembra.