SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky
EURÓPSKA ÚNIA

Rozdeľme EÚ. Portugalsko a Francúzsko chcú presadiť "dvojrýchlostnú Európu"

Nie je to len otázka právneho štátu a teda nesúhlasu Maďarska a Poľska. Iný pohľad, najmä ekonomický, má aj šetrná štvorka.

Portugalský premiér Antonio Costa.Portugalský premiér Antonio Costa. (Zdroj: TASR/AP)

Poľsko a Maďarsko blokujú finančnú pomoc európskym krajinám aj rozpočet EÚ.

Vadí im podmienka, že by sa peniaze vyplácali len krajinám, ktoré dodržiavajú princípy právneho štátu.

Aby sa podobným krízam v budúcnosti zabránilo, navrhuje portugalský premiér António Costa rozdelenie EÚ na "vzorných žiakov" a "problémových".

Rozdelenie podporuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, píše server echo24.cz.

Stámiliardy eur pokrízovej ​​pomoci európskym ekonomikám sú zatiaľ zablokované. Rovnako tak budúci európsky rozpočet.

Skryť Vypnúť reklamu

Poľsko aj Maďarsko odmietajú podmienku, aby bol prístup k týmto peniazom spájaný so stavom právneho štátu v krajine, ktorá ich prijíma.

Balík v celkovej výške 1,8 bilióna eur teda hneď tak nepoputuje k potrebným krajinám ako Španielsko či Taliansko.

Poliaci i Maďari trvajú na svojom a podmienku o právnom štáte, ako ju navrhuje Brusel, označujú za porušenie únijných zmlúv.

Majú pocit, že im niekto chce otvárať peňazovod s únijnými príspevkami iba odmenou za dobré správanie.

Len málo ich upokojilo uistenie šéfky Komisie Ursula von der Leyenovej, že spomenutá podmienka nemieri proti žiadnej členskej krajine.

Napriek tomu zostala snaha prelomiť patovú situáciu.

"Nakoniec dospejeme k dohode," naznačil maďarský premiér Viktor Orbán, že sa stále intenzívne hľadá kompromis.

Skryť Vypnúť reklamu

Kríza už však stihla napáchať veľké škody. Zdržanie finančnej pomoci je samo o sebe vážne. Ešte dramatickejšie však vyzerajú náznaky, že by to všetko mohlo vyústiť vo vážnejšiu krízu.

Už sa objavili hlasy, že ak Varšava a Budapešť neustúpia, môže sa hľadať nejaké európske riešenie, ktoré ich úplne obíde.

A portugalský socialistický premiér António Costa tento týždeň ponúkol jeden plán, ako by to mohlo vyzerať.

Európsku dvadsaťsedmičku by jednoducho rozdelil na "vzorných žiakov" a "problémových".

Prv menovaní by sa ďalej úzko integrovali, tí druhí by stáli bokom. Nezúčastnili by sa na užšej spolupráci ani na prijímaní európskych dotácií.

"V zásade ide o to, či je EÚ spoločenstvom hodnôt, či len obyčajným nástrojom na vytváranie ekonomických statkov," spresnil Costa.

Skryť Vypnúť reklamu

Užšia Únia by teda zo svojho gravitačného poľa vylúčila krajiny, ktoré nezdieľajú spoločné zdieľanie dlhov či trebárs imigračné kvóty.

Nie je to obyčajný názor premiéra menšej únijnej krajiny. Portugalsko má v za sebou Francúzsko aj ďalších veľkých hráčov.

Konať chcú na túto tému na jarnom summite v Lisabone. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podporuje dvojrýchlostnú Európu už dlhší čas, od svojho nástupu.

Prvýkrát myšlienku načrtol už pred tromi rokmi v prejave na parížskej Sorbonne, keď navrhoval budúcu podobu európskej dvadsaťsedmičky po odchode Veľkej Británie.

Európa je podľa neho "príliš slabá a príliš pomalá", takže by sa malo zomknúť užšie jadro krajín - pod vedením Paríža a Berlína - a smerovať k užšej integrácii.

Stranou by podľa jeho vtedajších predstáv zostali najmä štáty, ktoré nemajú veľkú chuť na prijatie eura. Vtedy išlo ešte skôr o ekonomiku.

Skryť Vypnúť reklamu

Tentoraz vedú tektonické línie inokade. Stranou majú zostať krajiny, ktoré nezdieľajú "spoločné hodnoty", "právny štát" a ďalšie všeobecné pojmy, o ktorých obsahu sa vedie prudká debata.

Stranou únijnej integrácie by zostali predovšetkým dve skupiny krajín.

Odmietanie spoločných dlhov spája "šetrnú štvorku", štáty, ktoré odmietajú ručiť za nezodpovednú fiškálnu politiku južného krídla eurozóny. Tvoria ju Holandsko, Švédsko, Dánsko a Rakúsko.

Všetky štyri krajiny sa bránili obriemu dlhu, ktorý priniesol júlový summit. Snažili sa, aby čo najviac peňazí pre postkoronavirovú obnovu bolo poskytnutých formou úverov, nie nenávratných finančných transferov.

Podľa premiéra Costu sa stali tieto krajiny "viditeľnejšie a hlasnejšie", pretože sa už neschovávajú za názory Veľkej Británie, ktorá bola zvyčajne na čele odporu proti rozpočtovej nezodpovednosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhú skupinu tvoria odporcovia migračných kvót, teda stredoeurópske štáty višegrádskej štvorky, Slovinsko a opäť Rakúsko.

V ich strede sú i obe krajiny, ktoré podľa mienky Bruselu porušujú pravidlá "právneho štátu", teda Maďarsko a Poľsko.

Ich "svojhlavá" politika sa nepáči politikom v Bruseli, ale často ani domácej opozícii v týchto krajinách.

Trebárs bývalý šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg pred pár týždňami kritizoval stredoeurópske štáty za ich prístup k migrácii a odsúdil tiež postoj Rakúska.

Chýbajúcu solidaritu so stredomorskými štátmi označil za "zahanbujúcu".

Niektorí európski politici naopak naznačujú, že Brusel, Berlín i Paríž by mali postupovať citlivejšie, aby vnucovanie migračných kvót a "európskych hodnôt" nepôsobilo na stredoeurópske krajiny ako neprípustný diktát.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Európska únia

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Európska únia

Členské štáty budú na summite diskutovať o výhodách po zaočkovaní

Certifikáty pre zaočkovaných, ktoré garantujú privilégiá ako napríklad návštevy kina, reštaurácií alebo možnosť cestovať, sú v krajinách ako Nemecko kontroverzné. Grécko navrhlo s cieľom uľahčiť cestovanie zavedenie európskeho očkovacieho pasu.

Ilustračné foto.
Slovensko

Budú MS v hokeji na Slovensku? Podľa legendárneho Tretiaka je to jedna z možností

Medzinárodná hokejová federácia odobrala Bielorusku právo spoluorganizovať tohtoročné majstrovstvá sveta pre obavy o bezpečnosť účastníkov vzhľadom na súčasnú politickú a epidemiologickú situáciu v krajine.

Slovensko a základné skupiny na MS v hokeji do 20 rokov 2022.
Slovensko

Premiér sa vyhrážal pádom vlády, ak neschválime zavedenie pokút, tvrdí poslanec SaS

Poslanec Cmorej kritizuje schválené zmeny, označil to za demotivujúce a dehonestujúce pre každého zdravotníka, "ktorý robí čo môže".

Peter Cmorej (SaS)
Kresťanstvo

ECAV na Slovensku oslavuje 100 rokov svojich moderných dejín

Evanjelická cirkev augsburského vyznania je druhá najväčšia cirkev na území Slovenska. Vyznáva Ježiša Krista ako hlavu všeobecnej kresťanskej cirkvi.

Biskupi ECAV Ján Hroboň, Ivan Eľko a Peter Mihoč a dozorkyňa Západného dištriktu Renáta Vinczeová.