SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Markéta Šichtařová: Dlh, ktorý nám vláda vyrobila, zaplatí každý

Keď Európa od zavedenia eura zápasí s dlhom, pomalým rastom a mizerným úročením, asi sa to šmahom nezmení "len" preto, aby sme ďalej neprichádzali skrz nízke alebo záporné úroky o peniaze.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Hovoriť o Grécku sa možno môže zdať vzdialené. Nás predsa zaujíma, ako sa máme my tu a teraz postarať o naše peniaze. Tak prečo do toho ťahať Grécko?

Ale všetko súvisí so všetkým, píše Markéta Šichtařová v článku uverejnenom na jej blogu na serveri idnes.cz.

Grécko by dosť dobre mohlo byť akýmsi predobrazom toho, ako by sme mohli my sami dopadnúť.

Zvlášť potom, čo druhá z oboch obrích hospodárskych kríz, totiž tá aktuálna v roku 2020, drvivo dopadla aj na české verejné financie. A to už by našu kapsu zaujímalo veľmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Grécko malo vždy vysoký dlh a vždy malo problémy s jeho splácaním. Historické korene problému idú niekoľko storočí naspäť.

V novodobej histórii hospodárilo Grécko s permanentným deficitom od roku 1974 a od roku 1981 presahoval ročný deficit 3% HDP.

Zadlžovanie Grécka malo tak veľké rozmery, že sa po jeho vstupe do EÚ ukázalo, že Grécko svoj dlh pred prijatím eura skrývalo a štatisticky fixlovalo.

Keby tak nerobilo, nikdy by sa členom eurozóny nestalo.

Neskôr sa ukázalo, že podvody a manipulácia s oficiálnymi štatistikami boli bežné. Európske úrady Grékom naleteli.

Grécke úrady fixlovali zásadné dáta o verejných financiách dlhé roky. To sa potom odrážalo v umelo vyvolanej dôvere na finančných trhoch, kde je zvykom s dátami pracovať a dôverovať im.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa na podvod prišlo, ukázalo sa, že grécky odhadovaný deficit v roku 2009 nerobil 6 až 8% HDP, ale rovno 12,7% HDP. A po použití metód Eurostatu dokonca 15,1% HDP.

Inými slovami, grécke problémy boli dvakrát horšie, než Gréci svetu tvrdili.

Členstvo v eurozóne otvorilo Grécku stavidlá predlženia, pretože si zrazu mohlo požičiavať lacnejšie.

Banky a investori vnímali Grécko v lepšom svetle, pretože bolo v klube rádobybohatých krajín používajúcich euro.

A Grécko možnosti zadĺžiť sa ešte viac s chuťou využilo.

Veľkú úlohu v tom zohrala aj možnosť čerpať európske dotácie a korupcia s nimi spojená.

Podľa Transparency International vnímali ľudia v Grécku korupcii najhoršie (myslené najviac) z celej EÚ. P

re predstavu - v roku 2018 bola ČR podľa indexu korupcie na 38. mieste, zatiaľ čo Grécko na 67. mieste.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 2018 pritom Grécko malo 45 bodov a v roku 2012 malo bodov len 36, teda menej než napríklad Libéria alebo Zambia.

Európske dotácie urobili z Grécka eldorádo skorumpovaných politikov.

Šedá ekonomika bujnela. Odhaduje sa, že Gréci mali v roku 2012 vo švajčiarskych bankách okolo 20 miliárd eur, z ktorých len percento zdaňovali.

V roku 2015 mali ale údajne Gréci vo Švajčiarsku už 80 miliárd eur. Logicky.

Mnohí ľudia si vedeli náramne dobre predstaviť, že sa im stane to isté, čo sa stalo na Cypre, totiž že ich vklady v bankách budú zmrazené a k svojim peniazom sa minimálne dočasne nedostanú.

V rámci eurozóny však stratilo Grécko možnosť podhodnotenia svojej meny, na čo bolo zvyknuté. Grécko sa tak zrazu stalo drahou krajinou s nízkou produktivitou.

Skryť Vypnúť reklamu

To znamenalo, že bolo v ohromnej ​​nerovnováhe. Malo hlboký obchodný deficit a hlboký deficit verejných financií.

Bez vlastnej meny sa ponúkalo len jedno riešenie, takzvané vnútorné znehodnotenie - teda pokles cien, a to vrátane ceny práce, teda miezd.

My síce zatiaľ neplatíme ako Gréci eurom - zatiaľ - ale to neznamená, že sa nám dlh nevráti v zlom. Len ten spätný bumerang bude mať za pár rokov mierne odlišnú podobu.

Najpravdepodobnejší kanál, skrz ktorý sa dlh u nás v priebehu rokov prevalí, budú enormne nízke úrokové sadzby v kombinácii s infláciou, čo povedie k znehodnocovaniu úspor.

A to aj mnohoročných úspor nedobytne uzamknutých napríklad v penzijných fondoch.

Konkurencieschopnosť a mzdy to najskôr časom s vysokým verejným dlhom odskáču tiež.

Skryť Vypnúť reklamu

Ponaučenie? Je dvojaké.

Po prvé keď niekto nevie šetriť po stáročia, asi sa zo dňa na deň nezmení.

Keď Európa od zavedenia eura zápasí s dlhom, pomalým rastom a mizerným úročením, asi sa to šmahom nezmení "len" preto, aby sme ďalej neprichádzali skrz nízke alebo záporné úroky o peniaze.

Európske investičné podmienky sa veľmi nezlepšia. To my sa musíme naučiť ich prekabátiť.

A po druhé radosť z toho, že vláda dnes pridá napríklad dôchodcom, a tým len tak mimochodom vysekne slušnú sekeru, je naivná.

O čo viac na dlh pridá dneska, o to viac budeme všetci svorne v budúcnosti dlhom potrestaní.

Tento text cituje pasáže z knihy Šichtařová & Pikora: Ako neprísť o peniaze (2020)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Názory

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Argentína začala očkovanie ruskou vakcínou Sputnik V.

Rusko má prvé dodávky vakcíny do Maďarska dopraviť na budúci mesiac.

11 h
Marian Kotleba.

Poslanec Schlosár doplnil, že zmenu stanov, pre ktorú z vedenia odišli Uhrík, Mazurek, Suja a Ďurica, neschvaľuje jeden človek, ale snem strany.

14 h
Minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Vrchol druhej vlny má Slovensko za sebou. Očakáva, že postupne s priaznivejšou situáciou dôjde časom aj k uvoľňovaniu zavedených opatrení. Problematický by ešte stále mohol byť britský variant nového koronavírusu.

15 h
Ilustračné foto

Izraelský koordinátor boja proti koronavírusu Nachman Ash tiež varoval, že vakcína nemusí chrániť ani pred novými mutáciami vírusu.

13 h