SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Vedci zisťovali, ktoré opatrenia pomáhajú v boji s koronavírusom

Medzinárodný tím pod vedením vedcov z Oxfordu porovnával údaje nakazených s opatreniami zavedenými v prvej vlne epidémie v 41 krajinách sveta.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: pixabay.com)

Ktoré opatrenia proti šíreniu covidu-19 boli najúčinnejšie? Medzinárodný tím vedcov analyzoval opatrenia z jarnej vlny epidémie v 41 krajinách a porovnával ich s tým, ako sa tam menil počet prípadov.

Obmedzenie zhromažďovania viac ľudí alebo zatvorenie škôl malo najväčší účinok, píše Pavel Kasík z Technet.cz, ktoré je súčasťou servera idnes.cz.

Nie všetky obmedzenia však fungujú rovnako dobre v každej krajine.

Počas marca 2020 sa v Európe začal šíriť covid-19 rýchlejšie ako predtým v Číne. Nejzasiahnutejší bol sever Talianska, a ostatné európske vlády začali hľadať spôsob, ako podobnej tragédii zabrániť vo vlastnej krajine.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako však najlepšie obmedziť šírenie vírusu?

Stačí len obmedziť zhromažďovanie veľkého množstva ľudí (napríklad futbalové zápasy, kde sa schádzajú tisíce ľudí), alebo je potrebné obmedziť aj počet ľudí v reštauráciách?

Zatvoriť školy, alebo ich nechať otvorené?

Rôzne vlády postupovali rôznymi spôsobmi. A práve to umožnilo medzinárodnému tímu pod vedením vedcov z Oxfordskej univerzity, aby podrobne analyzovali vplyvy rôznych opatrení.

Výsledná štúdia (PDF), ktorú teraz publikoval prestížny časopis Science, je kvalifikovaným odhadom vplyvu jednotlivých opatrení.

Vedci analyzovali "Nefarmaceutické opatrenia" zavedené v celkovo 41 krajinách, zväčša európskych.

Závery nemožno dokonale zovšeobecňovať na všetky krajiny:

"Pri každom opatrení záleží na tom, ako je načasované, ako často je opakované a do akej miery je dodržiavané," upozorňujú autori v závere.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomu dúfajú, že ich štúdia umožní vládam rozhodovanie na základe dát:

"Môže byť tiež vhodné, aby krajiny medzi sebou opatrenia zosynchronizovať, nákaza totiž môže byť aj importovaná z iných krajín."

Najväčší vplyv: obmedzenie pod desať ľudí a zatvorenie škôl

Prejdime rovno k tomu, čo všetkých zaujíma najviac, teda k výsledkom.

Nezabúdajme však pri ich interpretácii na obmedzenie použitej metódy, ku ktorým sa dostaneme v ďalšej časti článku.

Ako najúčinnejšie sa ukázali:

- obmedzenie zhromažďovania ľudí na desať a menej osôb

- uzatvorenie škôl a univerzít zároveň

- uzavretie väčšiny prevádzok, kde sa ľudia stretávajú tvárou v tvár

Naopak, niektoré opatrenia nemali až tak veľký efekt. Napríklad zákaz vychádzania (anglicky "stay-at-home order"), ktorý bol v niektorých krajinách zavedený, nemal podľa analýzy veľký účinok nad rámec účinku, ktorý sa už dosiahol inými opatreniami (žiadna krajina nezaviedla zákaz vychádzania bez toho, aby zároveň nezaviedla nejaké iné opatrenia).

Skryť Vypnúť reklamu

"Zákazy vychádzania majú navyše nejaký ďalší účinok, ale možno menší, než si mnoho ľudí myslí," poznamenal k tomu na svojom blogu český na Oxforde pôsobiace výskumník Jan Kulveit, jeden z autorov štúdie.

"Protiepidemický účinok intervencií nemusí nutne súvisieť s tým, ako sú spektakulárne alebo ako sú obťažujúce."

Kritériom pre účinnosť opatrení bolo obmedzenie počtu potvrdených úmrtí súvisiacich s covid-19 a obmedzenie počtu nových prípadov covid-19 v danej krajine.

Toto zjednodušené poňatie umožnilo obísť niektoré lokálne rozdiely týkajúce sa rôzneho správania ľudí v rôznych krajinách.

Rôzne krajiny samozrejme majú odlišné metodiky, ale tým, že vedci analyzovali veľké množstvo krajín s použitím mnohých rôznych hypotéz (modelov) účinnosti, mohli dospieť k relatívne spoľahlivým záverom.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavný cieľ: znížiť reprodukčné číslo pod 1

Všetky dopady sú merané v percentách. Toto percento vyjadruje, ako sa dané opatrenie prejavilo na reprodukčnom čísle R. Teda napríklad 20% účinnosť opatrení značí, že zavedením tohto opatrenia kleslo reprodukčné číslo o 20%.

Teda napríklad ak bolo pred opatrením reprodukčné číslo R = 1,8, po zavedení sa zníži na R = 1,44.

Aj zníženie reprodukčného čísla o "nepatrných" 20% môže mať v skutočnosti znateľný dopad na počet nakazených a teda aj na nápor, ktorý epidémia predstavuje pre zdravotnícky systém.

Nehovoriac o tom, že vyšší počet nakazených znamená aj vyšší počet mŕtvych.

Pre to, aby sa epidémiu podarilo dostať pod kontrolu, je však potrebné, aby sa reprodukčné číslo R dostalo pod hodnotu 1. To sa v praxi darí pomocou kombinácie viacerých opatrení.

Skryť Vypnúť reklamu

Založené na dátach, modeloch a spätnej väzbe

Ako už bolo povedané, analýza využila toho, že rôzne krajiny zaviedli rôzne opatrenia v rôznom poradí a v rôznych fázach pandémie.

"Ak by sa všade robilo to isté, nešlo by podobný výskum vykonať," vysvetľuje Kulveit.

"S tým, koľko dát máme, je možné odhadnúť účinky širokých balíčkov intervencií, typu uzavretie všetkých rizikových podnikov, čo vo všetkých prípadoch zahŕňa krčmy, bary, telocvične, atď."

Hneď však dodáva, že výsledkom stále nie sú presné čísla.

Štúdia pracuje s odhadmi, ktoré vychádzajú z matematických a štatistických modelov, výsledky sú preto zaťažené určitou neistotou.

Preto tiež výsledné grafy štúdie ukazujú nie jednu hodnotu, ale rozpätie hodnôt. Tie vychádzajú s bayesovského hierarchického modelu s viac ako dvoma stovkami parametrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré závislosti opatrenia a počtu prípadov by sme zrejme zachytili voľným okom.

Česká republika napríklad zareagovala veľmi prísne už na samom začiatku marca, a jej čísla nakazených prakticky nedostali šancu vystúpiť (na rozdiel od druhej vlny, keď reakcia prišla neskoro a ČR viedla svetové rebríčky v počte nakazených i úmrtí).

Štúdia však nepracovala s dojmami. Namiesto toho využila veľmi sofistikovaný model (respektíve hneď niekoľko modelov), čo umožnilo posúdenie porovnania rovnakých opatrení v rôznych krajinách.

Štúdia naopak nemerala ekonomické dopady jednotlivých intervencií, ktoré samozrejme musia byť pri ich zavádzaní starostlivo zvažované.

Odborníci totiž zdôrazňujú, že opatrenia obmedzujúce podnikanie a mobilitu obyvateľstva majú neúmerné ekonomické a spoločenské následky a tieto vplyvy je potrebné brať do úvahy a v ideálnom prípade ich finančne aj inak kompenzovať.

Skryť Vypnúť reklamu

A čo rúška? Osvedčili sa? Táto metóda to nespozná

V zozname posudzovaných opatrení úplne chýba nariadenia týkajúce sa toľko diskutovaných rúšok. Vedci k tomu v práci uvádzajú:

"Nemáme dostatok dát, aby sme posúdili niektoré sľubné opatrenia. Tie by sa mohli stať súčasťou ekonomicky dostupných protiepidemických opatrení, do výskumu sme ich ale nezahrnuli, pretože je ťažké získať robustný dáta o ich implementáciu."

Napríklad pri nariadení nosenia rúšok sú síce dáta k dispozícii, ale je ťažké určiť, aký efekt toto opatrenie má, pretože sú vždy uvádzané s ďalšími opatreniami.

V doplnkových materiáloch k štúdii potom vedci uvádzajú:

"Naše výsledky by mali byť interpretované vo svetle kontextu, v ktorýom boli opatrenia implementované. Inými slovami, naše výsledky opisujú efektivitu opatrení v rámci typickej situácie, v ktorej je toto opatrenie implementované. "

Skryť Vypnúť reklamu

Rozhodovanie na základe dát

Cieľom štúdie bolo poskytnúť dáta ku kvalifikovanému rozhodovanie vlád. Rôzne štáty samozrejme môžu mať na základe situácie rôzne priority.

Štúdia však ukazuje, pri ktorých obmedzeniach verejného života možno očakávať najväčší efekt.

"Naša štúdia by však nemala byť používaná ako jediný nástroj pre rozhodovanie o efektivite opatrení," zakončujú svoj text autori.

"Politické a expertné rozhodovanie by nemalo vychádzať z jedinej štúdie. Naše výsledky sa však väčšinou zhodujú so súčasnou literatúrou," píše k tomu Jan Kulveit.

"Dokonca aj to, čo bolo pri preprint trochu kontroverzné, je teraz celkom mainstream: školy bez veľmi ostražitého prístupu k zastaveniu šírenia, rozostupov, rúšok a početného testovania a karantény sú zdrojom prenosu. Aj keď by si väčšina ľudí želala, aby to bolo inak."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Elke Breitenbachová.

To je hrubo protiústavné," hovorí o návrhu právnik, keďže preferencie založené na etnickom pôvode sú výslovne zakázané.

1 h
Ilustračné foto.

Rozhodnutie o tom, že sa v tomto školskom roku ruší len externá časť maturitnej skúšky považuje aliancia za nie veľmi šťastné.

14 h
Protesty v Rusku sprevádza masívne zatýkanie.

Ruská polícia mlátila ľudí obuškami. Moskva obvinila USA zo zasahovania do vnútorných záležitostí.

15 h
Arcibiskup José Horacio Gomez.

"Nemôžeme mlčať, keď je skoro milión nenarodených detí každý rok zavrhnutých v našej krajine," uvádza sa v liste.

19 h