SME
Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky
ZAHRANIČIE

Švajčiari sa kajajú za hriechy kolonializmu. Hoci žiadne kolónie nemali

Zakladateľ banky Credit Suisse, staviteľ Gotthardskej železnice, vizionár prezývaný kráľ Alfred, otec moderného Švajčiarska, predstavte si, vlastnil na Kube plantáž, na ktorej pracovali otroci. Pôjde jeho socha preč z námestia?

Protest v Zürichu.Protest v Zürichu. (Zdroj: SITA/AP)

BERN - Hnutie Black Lives Matter núti k hlbokej historickej sebareflexii nielen Spojené štáty americké, ale aj krajiny starého kontinentu.

Ostrú debatu o vine za otrokárstvo vyvolalo tiež vo Švajčiarsku, píše server idnes.cz.

Do lapidária by mohla zamieriť napríklad socha slávneho staviteľa železníc Alfreda Eschera, píše denník The Guardian.

Zakladateľ banky Credit Suisse. Staviteľ Gotthardskej železnice, najkrajšej rýchlikovej trati sveta. Vizionár prezývaný kráľ Alfred, ktorého nedoceniteľný vplyv na švajčiarsku spoločnosť predminulého storočia dnes reprezentuje monumentálna bronzová socha pred zürišskou stanicou.

Skryť Vypnúť reklamu

Na povesti Alfreda Eschera (1819 - 1882) ako otca moderného Švajčiarska sa avšak teraz objavili škvrny.

Nedávno zverejnená historická štúdia ukázala, že dynastia Escher vlastnila na Kube kávovú plantáž, na ktorej pracovalo asi osemdesiat otrokov. Sám železničný velikán sa vraj podieľal na jej predaji.

Na zürišskej radnici kvôli tomu vznikla komisia zaoberajúca sa otázkou, nakoľko je Escherova socha problematická. Niektorí aktivisti za práva menšín majú jasno: pomník musí zmiznúť.

"Osoba, ktorá sa podieľala na otrokárstve, nemôže byť súčasťou nášho mestského priestoru," povedala britskému denníku Yuvviki Diohová, členka protirasistického kolektívu BIPOC.WOC.

Socha by podľa nej mala byť premiestnená do múzea a opatrená ceduľou vysvetľujúcou historický kontext.

Skryť Vypnúť reklamu

"Nejde o to, aby sme na túto figúru našich dejín zabudli, ale aby bolo absolútne jasné, že rozvoj Zürichu a Švajčiarska si vyžiadal veľmi vysokú cenu," dodáva aktivistka pôsobiaca ako asistentka na miestnej univerzite.

Nová generácia historikov

Nejde len o Eschera. Švajčiarsko síce nikdy žiadne kolónie nemalo, v posledných rokoch však začalo riešiť svoj diel viny na koloniálnej minulosti Západu.

Nová generácia historikov preukázala, že viac ako 170 000 Afričanov bolo do Ameriky zavlečených na lodiach, na ktorých plavbe mali finančný podiel švajčiarske firmy a inštitúcie.

Mesto Bern bolo dokonca v jednej chvíli najväčším akcionárom britskej otrokárskej spoločnosti South Sea Company.

Svoj diel viny nesie aj textilný priemysel, ktorý stál na začiatku industrializácie alpskej krajiny. Potlačené kartúny zo Švajčiarska sa vyvážali do západnej Afriky a za utŕžené peniaze sa na mieste rovno nakupovali otroci.

Skryť Vypnúť reklamu

"Naši predkovia sa dostávali do styku s otrokárstvom pri rôznych príležitostiach. Vyhľadali sme vojakov, ktorí slúžili na otrokárskych lodiach, majiteľa plantáží, úradníkov, kňaza aj jedného kaplána v americkej občianskej vojne," vypočítava historik Marcel Brengard.

Podarilo sa zdokumentovať aj prípady, keď si rodák z Bernu či Zürichu vracajúci sa zo sveta priviezol domov černocha.

"Švajčiarsko bolo súčasťou transatlantického otrokárskeho systému a my potomkom jeho obetí dlhujeme odškodnenie," myslí si historik a aktivista Hans Fässler, ktorý sa teraz švajčiarske úrady snaží dotlačiť k reparáciám za historické krivdy.

Nesmieme zatvárať oči

Nová vlna historického bádania dostala výrazný podnet tento rok v lete, keď Amerikou otriasla vražda Georgea Floyda a následné masové protesty proti rasizmu a policajnému násiliu.

Skryť Vypnúť reklamu

Demonštrácie preskočili aj na druhú stranu Atlantiku a nevyhli sa ani Švajčiarsku.

V polovici júna protestovali v Zürichu či Ženeve tisíce ľudí na podporu hnutia Black Lives Matter. Podľa nich ľudia inej farby pleti čelia každodennej diskriminácii: častejšie ich kontroluje polícia, nemôžu dosiahnuť na kvalitnú prácu či bývanie.

"Vo Švajčiarsku existuje mnoho skrytého, inštitucionálneho rasizmu," vyhlásila pred desaťtisícovým davom v Zürichu Yuvviki Diohová.

Spolu s demonštráciami sa do Švajčiarska preniesla aj kultúrna vojna o pomníky a miestne názvy.

Aktivisti napríklad požadovali premenovanie štvortisícovky Agassizhorn, pomenovanej na počesť biológa a geológa Louise Agassiza, ktorý sa podobne ako rad akademikov 19. storočia klonil k vedeckému rasizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj do zahraničných médií potom prenikol spor o tradičný dezert menom "Mohrenkopf" (hlava černocha).

Zdá sa, že úrady hlas ulice počúvajú. Starostka Zürichu vyhlásila, že najväčšie švajčiarske mesto sa musí k svojmu podielu na otrokárstve postaviť čelom.

"Chceme preskúmať, ako túto tému môžeme zodpovedajúcim spôsobom zviditeľniť vo verejnom priestore," uviedla Corine Mauchová.

"Hoci sme žiadne kolónie nemali, kolonializmus je súčasťou našej spoločnej histórie. Nesmieme pred tým zatvárať oči," myslí si sociálna demokratka, ktorá v čele radnice stojí už jedenásť rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Zahraničie

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Medzi životne dôležité bezpečnostné záujmy SR patrí zachovanie jej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc, právneho štátu a demokratického ústavného zriadenia, ako aj ochrana života a zdravia, základných práv a slobôd jej obyvateľov.

40m
Zásah belgických policajtov proti Jozefovi Chovancovi.

Europoslanca Štefanca (KDH) teší, že sa o prípad zaujímajú aj najvyššie orgány Európskej únie. Verí, že spravodlivosť bude dosiahnutá.

2 h
Bratislava cez víkend vytvorí viacero odberových miest, ponúkne aj niekoľko vozidiel MHD s vlastnými odberovými tímami.

Vyšetrili vyše 88-tisíc osôb. Podiel nakazených PCR testami opäť stúpol nad 20 percent. Celkový počet zaočkovaných občanov je 115 399.

4 h
Lekár sa stará o pacienta v nemocnici v Los Angeles.

Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na prekvapujúcom mieste.

3 h