BRATISLAVA - Sviatok Zjavenia Pána, známy aj pod názvom Traja králi, slávia v dnes katolíci i ďalší veriaci kresťanských cirkví.
Obe pomenovania spája zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí nasledovali hviezdu na oblohe.
Tá ich mala priviesť k dieťaťu narodenému v Betleheme.
Sviatok Zjavenia Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom, oslavuje sa už od 3. storočia.
Ide o sviatok zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna.
Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala "tri zázraky" - príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ, kde sa dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú známi aj pod pomenovaním traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.
O troch kráľoch sa toho nevie veľa. Biblia spomína mudrcov z východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia.
Keďže v tých časoch to bolo významné povolanie, nazývali ich aj kráľmi.
V Biblii sa ich presný počet nespomína, odvodzuje sa len z troch darov, ktorými boli zlato, kadidlo a myrha.
Nie sú známe ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár.
O krajine, z ktorej prišli, sa vedú len dohady. Najpravdepodobnejšie ide o Arábiu, Perziu alebo Chaldejsko.
Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda.
V tom čase sa totiž zblížili jasné planéty Saturn a Jupiter v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Astronomický úkaz bol dobre viditeľný práve v Stredomorí.
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov.
"Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone," poznamenala KBS.
Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú výsady vyvoleného ľudu.
Za bežných okolností mimo pandémie nového koronavírusu je počas tohto sviatku tradičným posvätenie domov. Počas sviatku sa posväcuje voda, soľ a krieda.
Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok.
Počas tohto sviatku sa okrem toho v kostoloch požehnáva aj voda, ktorú si veriaci berú do svojich príbytkov.
Tento rok je však slávenie tohto sviatku iné, dôvodom je zhoršujúca sa situácia v súvislosti s ochorením COVID-19.
Vo všetkých slovenských diecézach a eparchiách sú od 1. januára do 24. januára pozastavené verejné slávenia bohoslužieb.
Slovenskí biskupi toto nariadenie zobrali na vedomie a kňazov i veriacich žiadajú o jeho dodržanie, zároveň tiež prosia o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.
