BERLÍN - Návrh berlínskej senátorky pre integráciu, prácu a sociálne záležitosti Elke Breitenbachovej, aby ľudia s migračným pôvodom boli vo verejnej správe zastúpení aspon z 35 percent, vyvolal veľké vášne.
Koaličná Sociálnodemokratická strana (SPD) sa sťažuje, že senátorka opatrenie oznámila bez konzultácie.
Podľa kritikov je návrh protiústavný a diskriminačný, píše server idnes.cz.
Breitenbachová chce, aby podiel ľudí cudzieho pôvodu vo verejnej správe viac reflektoval ich rozprestrenie v berlínskej všeobecnej populácii.
Podiel jedincov s migračnými koreňmi sa odhaduje na 35 percent, vo verejnej správe je to 12 percent, píše nemecký denník Die Welt.
"Chceme, aby tu každý mal rovnaké príležitosti. Neakceptujeme štrukturálnu diskrimináciu, "uviedla senátorka za stranu Ľavica (Die Linke).
"Pevné pravidlá a jasné financovanie formou kvót sú nevyhnutné na to, aby vo verejnej správe bolo zamestnaných viac ľudí s migračnej históriou," tvrdí.
Ak by jej návrh schválil berlínsky parlament, pri rovnakej klasifikácii by miesto vo verejnej správe získal ten uchádzač, ktorý má cudzí pôvod.
Obhajoba kvót vzbudila v berlínskej ľavicovo orientovanej vládnej koalícii trenice.
"Oznámenie Elke Breitenbachovej a (senátne) integračnej komisie v liste Tagesspiegel, že R2G (označenie pre berlínsku koalíciu troch strán, ktorá sa skladá z SPD, Ľavice a Zelených, pozn. red.) plánuje 35% kvótu pre migrantov vo verejných službách a preferenčné zaobchádzanie pri ich nábore, je celkom opovážlivé. Každopádne, parlamentná skupina SPD sa na tom ešte neuzniesla," napísal na Twitteri hovorca SPD frakcie Frank Zimmermann.
SPD vyčíta senátorke, že si na celej záležitosti pokúša nahnať politické body.
Podľa zástupcov strany Breitenbachová vie, že Senát sa v internej diskusii o aktualizácii zákona o participácii a integrácii dohodol, že nebude obsahovať žiadne kvóty, ale iba "ciele", ktorých má daná úprava dosiahnuť, píše denník Tagesspiegel.
Senátorka odmieta námietky SPD s odkazom na koaličnú zmluvu, ktorá si stanovila "reformu (integračného) zákona za jasnú úlohu".
"Ako zodpovedná senátorka som urobila návrh, o ktorom sme na technickej úrovni diskutovali s koaličnými frakciami," obhajuje sa Breitenbachová.
Podporu našla u Zelených. Hovorca strany pre integráciu a utečencov Bettina Jaraschová považuje návrh za správny.
"Predstavy o spoločenskom usporiadaní tých, ktorí odmietajú mäkké ciele uvedené v návrhu, sú zastarané a nutne potrebujú modernizáciu," povedala Jaraschová na adresu SPD.
Diskriminačný návrh, kritizuje opozícia
Opozícia sa prikláňa na stranu SPD. Podľa pravicovo orientovanej Slobodnej demokratickej strany (FDP) návrh akéhokoľvek preferenčného zaobchádzania bojuje so "symptómami, nie príčinami".
Kresťanskodemokratická únia (CDU) a Alternatíva pre Nemecko (AFD) vnímajú návrh ako "protiústavný" a diskriminačný.
"Tu, pod rúškom antidiskriminácie, je v skutočnosti diskriminovaný každý, ktorého predkovia tu žili dlhšie," vyhlásil špecialista CDU na právnu politiku Sven Rissmann.
Podľa denníka Taggespiegel sa SPD bojí, že návrh zákona neobstojí pred štátnym ústavným súdom.
Právnik Arnd Diringer je presvedčený, že ide o oprávnené obavy.
Článok 33, odsek 2 nemeckého základného zákona totiž stanovuje, že: "každý Nemec má rovnaký prístup ku verejnej funkcii podľa svojej spôsobilosti kvalifikácia a profesionálneho výkonu."
Podľa Diringera sú možné odchýlky od tohto základného princípu vo výnimočných prípadoch, napríklad pre zdravotne postihnutých jedincov.
Avšak preferencie založené na etnickom pôvode sú výslovne zakázané.
"To je tak hrubo protiústavné," hovorí o návrhu právnik, že sa kritici ani "nemusia snažiť" o jeho stiahnutie.
Za zbytočný považujú návrh aj zástupcovia polície.
Podľa hovorcu profesijnej policajnej asociácie "Nezávislí" Jorna Badendicka je proti princípu "výberu najlepších".
Podotýka, že ľudia s migračným pôvodom sú v berlínskej polícii pomerne zastúpení. Ich podiel podľa údajov tvorí 38 percent.
