SME
Sobota, 13. august, 2022 | Meniny má Ľubomír

Václav Klaus: Nezabúdajme kvôli covidu na hrozbu masovej migrácie

Camus hovorí, že otupený súhlas s Veľkou výmenou je ohromujúcou rezignáciou pred dejinami" a "žiadna udalosť za posledných pätnásť storočí, pre našu vlasť nepredstavovala tak vážnu definitívnu hrozbu ako výmena národa".

Václav KlausVáclav Klaus (Zdroj: TASR)

Covid a v súvislosti s ním sa vynárajúce ideológie, ktorú zjednodušene nazývam kovidizmom, vytlačili z našej pozornosti katastrofickú hrozbu masovej migrácie.

Tá tu síce s nami je už niekoľko desaťročí, ale novú kvalitu získala v roku 2015, keď Európa úplne rezignovala na ochranu svojich hraníc a ústami nemeckej kancelárky vyhlásila "wir schaffen das", my migráciu zvládneme.

Znamenalo to, že sa masovej migrácii netreba brániť, že je to pozitívna vec, píše Václav Klaus v článku uverejnenom v Lidových novinách a na webe Inštitútu Václava Klausa (IVK).

SkryťVypnúť reklamu

Nielen nemecká kancelárka, ale aj ďalšie vplyvné skupiny ľudí masovú migráciu propagujú a podporujú.

Odbočím ku kovidizmu. Nie je to štandardná, z učebníc známa doktrína. Je to ad hoc vytvorená, veľmi nekoherentná doktrína, ktorej zrod bol pripravený postmodernistickým, postideologickým spôsobom myslenia posledných rokov či desaťročí.

Je to viera v rozum a vládu elít (a na ne napojených odborníkov, tzv. expertov) a viera v ich schopnosť riadiť ľudskú spoločnosť bez donedávna dominujúceho systému demokracie a vlády ľudu (demos), prostredníctvom v minulosti osvedčeného systému parlamentnej demokracie (a s ňou spojených mechanizmov).

Niektorí stúpenci tejto doktríny síce budú zúrivo protestovať, ak budú s ňou ich mená spájané, ale my musíme byť schopní faloš ich obrany demaskovať.

SkryťVypnúť reklamu

Tieto moje vety neboli úkrokom od diskusie masovej migrácie, lebo v jej obhajobe je skryté podobné uvažovanie s expertokraciou spojených elít.

Obrovskou inšpiráciou pre naše uvažovanie o týchto témach je v češtine vydaná kniha známeho francúzskeho spisovateľa Renauda Camusa (niekto môže poznať jeho, aj u nás v roku 1996 vydanú knihu Kráľ Roman), ktorý v poslednom desaťročí vykročil z beletrie a stal sa jedným z najvýraznejších odporcov zmierovania sa s masovou migráciou do jeho milovaného Francúzska (a Európy ako celku).

Nevidí okolo seba len zmierovanie sa, vidí aj súhlas a podporu masovej migrácie.

Vynieslo mu to nenávisť francúzskych elít a súdny proces, v ktorom bol odsúdený na podmienečný trest (a má na krku ďalšie súdne procesy).

Do svojej knihy - v češtine Velká výměna, nakl. Dauphin, 2020 (ktorú som propagoval v predvianočnej ankete Lidových novín) - ktorá je zbierkou rôzne dlhých esejí a prejavov, zaradil aj svoju reč pred súdnym senátom vo februári 2014.

SkryťVypnúť reklamu

Komentátor týždenníka L'Express ju opísal nasledovne: "obžalovaný premenil súd v tribúnu ... verejne žaloval advokáta, ktorý ho obžaloval ... súd z toho onemel "(s. 237).

Renaud Camus v tejto reči vysvetľoval, že "nikdy nevyzýval k niečomu inému ako k politickej akcii" (s. 239).

To - aj v kontexte našich dnešných sporov o "previnení sa" proti covidovému núdzovému stavu - považujem za úplne zásadné a pre mnohých z nás poučné.

Masovú migráciu do Francúzska označuje Camus za "výmenu národa", Le Grand remplacement.

Nesúhlasí s tým, že - po tom, čo sa vo Francúzsku v poslednej ére stalo - "národ je stále tým istým národom".

Oceňuje, že "za oceánom pretrváva istý patriotizmus, náklonnosť k vlajke, k národu, k jeho rituálom a úspechom", ale hneď dodáva, že po niečom takomto "vo Francúzsku nie je takpovediac ani stopy" (s. 21).

SkryťVypnúť reklamu

Zdôrazňuje, že vo Francúzsku už bola prijatá "perspektíva zmeny národa" (s. 23).

Táto zmena národa, on ju nazýva "výmenizmus", je ideológiou "nahraditeľného človeka" (s. 24).

Tieto texty píše veľký spisovateľ, každá veta je "plná", sú to vycizelované eseje. Preklad musel byť nesmierne náročný, ale úžasne ho zvládol Alan Beguivin, ktorému vďačíme za preklady Houllebecqua do češtiny.

Autor vtipne hovorí, že nás (myslí Francúzov) prezident Sarkozy lákal na "Francúzsko po", na po-Francúzsko, na "Francúzsko po kultúre".

A tým sa dostávam k jeho ďalšie silnej téze: "nie je Veľkej výmeny bez veľkého odkultúrnenia" (s. 26), ktoré navyše označuje za "multikulturalistické odkultúrnenie" (s. 51).

SkryťVypnúť reklamu

Všíma si, že sa "krstné meno Mohamed stalo emblémom etnickej výmeny" (s. 45).

V súčasne prebiehajúcej faktickej likvidácii školskej výučby, spôsobenej nezmyselnými karanténami, je mimoriadne aktuálna desať rokov stará Camusova kritika "hyperdemokratickej školskej politiky, ktorá požaduje, aby sa penzum práce a úsilie donekonečna zmenšovalo, aby mali deti menej hodín, kratší rozvrh, viac prázdnin, ľahšie peračníky, menej kníh, menej dohľadu, menej známok, lepšie známky, aby nemohli prepadnúť ... "(s. 69).

Camus sa prihlasuje k známemu výroku de Gaulla, že "Francúzsko je otvorené všetkým kmeňom ... avšak za podmienky, že zostanú malou menšinou" (s. 86).

Zásadne odmieta dnes presadzovanú módnu tézu, že "Francúzsko bolo vždy prisťahovaleckou krajinou ... Pravda je taká, že zhruba pätnásť stoviek rokov až do konca 19. storočia Francúzsko nepoznalo prakticky žiadnu imigráciu" (s. 94), čo samozrejme neznamená, že neprichádzali "cudzí jedinci ".

SkryťVypnúť reklamu

(Rozdiel masovej a individuálnej migrácie tvorí základný argument našej knihy Sťahovanie národov, nakl. Olympia, ktorú sme v roku 2015 napísali spolu s Jiřím Weiglom.)

Camus veľmi ostro hovorí, že "otupený súhlas s Veľkou výmenou je ohromujúcou rezignáciou pred dejinami" (s. 111) a že "žiadna udalosť za posledných pätnásť storočí, akokoľvek boli niektoré dramatické, ani storočná vojna, ani nemecká okupácia pre našu vlasť nepredstavovali tak vážnu, fatálnu vo svojich dôsledkoch tak virtuálnu definitívnu hrozbu ako výmena národa "(s. 119).

Camus odmieta ono odkultúrňovanie a hovorí, že "intelektuálna biodiverzita sa scvrkáva ešte rýchlejšie ako biodiverzita skutočná" (s. 131) a že vzniká "jedna monopolná kultúrna trieda" (s. 135).

SkryťVypnúť reklamu

Za svoj cieľ považuje "zachrániť z Francúzska, z francúzskej civilizácie a kultúry, čo sa ešte zachrániť dá" (s. 140).

Stále dúfa, že "sa náš ľud prebudí z otupenosti, kam ho uvrhlo zrútenie vzdelávacieho systému" (s. 141).

Trápi ho "masová, neustála zábava bez možnosti úniku ... mediálna imbecilizácia, priemysel otupenosti ... politika, ktorá sa stala šou, šoubiznis, ktorý sa stal ideologickou autoritou" (s. 155).

"Médiá sú moc, ktorá nezabúda ani neodpúšťa" (s. 163), za zmienku stoja jeho úžasné slová "pedagogisti" (s. 167) či "imbecilizačná televízia" (s. 176), jeho viera "verte vlastným očiam, nespoliehajte sa na novinárov "(s. 207), jeho kritika" civilizácie, skôr necivilizace, krstných mien "(s. 211).

SkryťVypnúť reklamu

Už prestanem citovať, kniha sa musí čítať. Camus je veľký spisovateľ. Toto jeho dielo sa nedá štandardne recenzovať. Je to zborník textov, v niektorých veciach sa opakujúcich, ale myšlienkovo ​​úplne konzistentných.

Je ale - pre mňa, pre moju nefrancúzskosť - až príliš francúzsky. Som skôr zvyknutý na anglosaský spôsob argumentácie.

Kniha je to však úžasná, nesmierne obohacujúca, otvárajúca myslenie. Je to gejzír myšlienok, niektoré z nich som radšej ani nespomenul.

Je to v každom prípade pohľad človeka, ktorého prebiehajúca Veľká výmena a odkultúrnenie (a množstvo ďalších spomínaných vecí) strašne trápi a je ochotný proti nim bojovať.

Stretol som sa s ním, keď som v decembri 2017 v Paríži predstavoval francúzske vydanie našej knižky "Migration des peuples" (nakl. L'Harmattan).

SkryťVypnúť reklamu

Bol v publiku, veľmi zdvorilo položil dve otázky, s mojím pohľadom na vec súhlasil. Ja súhlasím v mnohých veciach s ním a nechápem, že môže byť za tieto svoje názory súdený.

Malo by byť dovysvetlené, že Camus nevidí - na rozdiel od mnohých iných autorov a v zhode so mnou - základný problém v islame, ale v tom, že sa do existujúcich európskych národov neprijímajú len jednotlivci, ale celé národy.

Nemá nič spoločné s extrémnou pravicou, nie je ani žiadnym obdivovateľom strany Front national (Národného frontu).

Svoju vlastnú stranu, s trochu zvláštnym názvom Strana ne-škodnosti, založil do značnej miery preto, že sa "osobne nikdy nemohol žiadnym spôsobom pripojiť" k strane, ktorú pôvodne predstavoval Jean-Marie Le Pen (s. 116), aj keď si je vedomý toho, že táto strana od tej doby prešla "očividnou fázou premeny" (s. 115).

SkryťVypnúť reklamu

Jednu poznámku si na záver nemôžem odpustiť. Prežívame veľký spor o užitočnosti či oprávnenosti sprisahaneckých (či konšpiračných) teórií vzniku covidu a kovidismu.

Ja tieto teórie - rovnako ako Renaud Camus - odmietam. (Trošku egoisticky - uráža to moje celoživotné pobývanie vo humanitne zameranom svete, popiera to samotné základy môjho myslenia.)

Renaud Camus podobne hovorí: "V teóriu sprisahania neverím. Neverím, že sa jedného dňa zišlo dvanásť či pätnásť veľkých "zvierat" ... a tí rozhodli, že je potrebné odkultúrniť svet, a umožniť Veľkú výmenu, výmenu určitých národov národy inými "(s. 154).

Ja si myslím, že to spôsobila bezprostredne zmätočná, hoci všelijako podporovaná synergia rôznych ideí, vplyvov a záujmov, ktoré možno opísať štandardnou spoločenskovednou terminológiou.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu