SME
Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: Ako Facebook odstavil Austráliu

Kto vyjde zo súboja štátu a firmy ako silnejší?

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Unsplash - Annie Spratt)

Facebook odstavil austrálskych užívateľov od možnosti zdieľať spravodajské články a celý svet od možnosti zdieľať články z austrálskych novín.

Keďže ani programátori zo Silicon Valley nie sú neomylní, pri spúšťaní železnej opony to trochu prehnali a zablokovali zrejme omylom aj zdieľanie stránok niektorých úradov (vrátane zdravotných), charít, a - čo by si snáď ani Jaroslav Hašek nevymyslel - Facebooku samotného.

Vskutku existoval na pár hodín stav, že na austrálskom Facebooku ste nemohli zdieľať Facebook, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Skryť Vypnúť reklamu

Tento typ konfliktu zatiaľ Facebook so žiadnym západným štátom nemal, takže by bolo dobré preskúmať jeho kontext.

Pre začiatok: on to nie je boj austrálskej vlády za práva individuálnych používateľov, čiže nás, malých a ľahko zašliapnuteľných červíkov v zarastenej bažine menom internet.

Ide o spor medzi dvoma obrami: tými digitálnymi na strane jednej a veľkými spravodajskými kanálmi na strane druhej.

Facebook, Google a spol. sú nepomerne bohatší, ale v prípade Austrálie je to zase vyvážené tým, že Murdochov konglomerát News Corp. si veľmi dobre rozumie so súčasnou vládou, ktorá môže hájiť jeho záujmy formou zákonov.

Či nám, bežným jedincom, z tohto zápasu medzi Sarumanom a Sauronom niečo pozitívne vzíde, to si zatiaľ netrúfam odhadnúť.

Každopádne v tejto veci odporúčam šetriť sympatiami, ako by boli na prídel, a len pozorne sledovať, čo sa zomelie.

Skryť Vypnúť reklamu

Základom konfliktu je spor o peniaze, čo iného. Kostra sporu vyzerá takto - a vôbec nie je špecifická len pre Austráliu, podobné námietky majú všade, mnohokrát som ich počul aj od českých novinárov.

Novinári: zabrali ste drvivú väčšinu digitálnej inzercie, nemáme z čoho žiť.

G + F: No a čo, trh rozhodol, alebo nie?

Novinári: Nás to vytváranie obsahu niečo stojí, zvlášť, keď má byť kvalitné. Vy ho potom zdieľate zadarmo a ešte zarobíte na reklame, ktorú u toho zobrazíte.

G + F: Bez zdieľania článkov na našich sieťach vám prepadne návštevnosť do suterénu, prihrávajú vám čitateľov a divákov.

Novinári: Diváci a čitatelia, ktorí si navykli za nič neplatiť, sú nám na dve veci. Začína sa z nás stávať hračka pre miliardára, ktorí kupujú noviny pre zábavu, žijeme z milodarov.

Skryť Vypnúť reklamu

Atď. atď.

Ak sa zamyslíte nad tým chladnou hlavou, v konečnom dôsledku ide o záležitosť autorských práv, ktorá sa u takýchto "hromadných vysielaní" rieši pomerne ťažko, a to už od doby vynálezu rozhlasu (čo je zhruba 100 rokov).

Facebook a spol. nepochybne majú určitý zisk z toho, že si ich užívatelia preposielajú odkazy na zaujímavé správy (aj keď pod pojmom zaujímavé správy sa dosť často skrýva clickbait).

Google by tiež nebol tak zaujímavým vyhľadávačom, keby neindexoval žiadny obsah od novinárov.

Avšak ich, samozrejme pre nich priaznivá, právna interpretácia je tá, že zverejňovať úryvky je férové ​​využitie, za ktoré podľa autorského zákona netreba platiť.

Tu sa autorský zákon ocitá v úzkych, pretože keby na jednej strane "zatrhol" všetky citácie z cudzieho obsahu, stal by sa úplne nepoužiteľným; a ak by boli spoplatnené aj obyčajné odkazy (URL) na články, zmrzačilo by to fungovanie svetovej informačnej pavučiny (webu) ako takej.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane vyššie zmienený problém nie je práve banálny a ide pritom o špeciálny prípad ďaleko všeobecnejšej otázky, komu skutočne patria dáta uložené na serveri spoločnosti X a kto si o nich môže rozhodovať.

Austrália nie je prvým štátom, kde k takémuto vývoju došlo. V Španielsku zablokoval Google v roku 2014 svoju službu Google News z veľmi podobného dôvodu; španielske zákony chceli kompenzáciu pre noviny, ktorých články sa na Google News ukazovali; tento stav trvá dodnes.

Avšak nie je to ani zďaleka taký blackout ako v prípade súčasného sporu Austrália vs. Facebook. Pri bežnom hľadaní na Googli španielskej novinové články ľahko nájdete.

Navrhovanému austrálskemu zákonu o tom, že noviny majú dostávať zaplatené, sa Google napodiv podriadil a napríklad s Murdochovým konglomerátom News Corp čerstvo uzavrel zmluvu v hodnote 30 miliónov austrálskych dolárov.

Skryť Vypnúť reklamu

Je to menej ako to, čo austrálske novinové korporácie pôvodne chceli (10% všetkých tržieb z reklamy), ale zrejme im to stačí.

Facebook na to šiel inak a vyhlásil tomuto zámeru digitálnu vojnu s tým, že hin sa hukáže, kto je na kom závislejší a kto nakoniec prilezie ku krížiku.

Podľa môjho názoru sa tým Zuckerberg & spol. vystavujú poriadnemu riziku, pretože austrálska vláda je v súčasnej dobe pomerne populárna - hlavne kvôli tomu, že udržala úmrtnosť na Covid vo veľmi nízkych číslach a každodenný život tam funguje o dosť normálnejšie ako v iných častiach sveta, o ČR už vôbec nehovoriac.

(Cenou za to bolo razantné obmedzenie medzinárodného cestovného ruchu. Austrálčania majú z anglickjazyčných médií výborný prehľad o tom, ako vyzerajú morové rany v Británii a v USA, takže sa s tým zmierili. Navyše majú veľkú krajinu a môžu si zacestovať aspoň po nej.)

Skryť Vypnúť reklamu

Postup Facebooku, aj keď má svoju vnútornú logiku, vyzerá z hľadiska užívateľov ako určitá forma šikanovania.

A austrálska národná povaha nenesie šikanu moc dobre, v tom sa klokania krajina trochu podobá americkému Texasu, fuck yeah.

Aj preto by som na víťazstvo Facebooku v tomto zápolení nezasadil. No, uvidíme.

Možno mi k tomu austrálski čitatelia niečo napíšu; ak áno a bude to zaujímavé, rád uverejním ich odpovede v ďalšom článku.

Zaujímavým detailom, ktorý sa vo väčšine článkov nezmieňuje, je to, že súčasťou nového austrálskeho zákona mala byť aj povinnosť informovať novinárov o zmenách triediacich a zobrazovacích algoritmov.

To je ďalšia téma, ktoré sa asi v najbližších desiatich rokoch bude riešiť nielen v Austrálii, a ktorá bude v digitálnych korporáciách vyvolávať veľký odpor.

Skryť Vypnúť reklamu

Algoritmy, ktoré vám na vašu "stenu" alebo do zoznamu stránok radí jednotlivé prvky obsahu, sú dnes napospol "čiernej skrinky", samoučiace sa systémy, ktorých detailné správanie už asi nikto živý nechápe.

To isté platí o algoritmoch, ktoré detekujú a mažú zakázaný obsah, preto sa občas nestačíte čudovať, čo všetko zmizlo zo sveta.

(Napríklad na Twitteri, kde sa stále ešte občas vyskytujú, mi upozornenie, že "odpoveď obsahuje urážlivý obsah", ešte nikdy neukázalo skutočne urážlivé odpovede; v sto percentách prípadov to boli úplné banality bez jediného sprostého slova alebo narážky.)

Lenže aspoň rámcovo im v tom Facebooku či Googlu rozumieť musia, určite by ich nenasadzovali totálne naslepo, keď im na tom závisia príjmy; a zároveň je pre nich aj to rámcové pochopenie druhom obchodného tajomstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane také algoritmy zasahujú do fungovania čím ďalej viac iných firiem, občas aj existenčne.

Nie je úplne jasné, či je v poriadku, aby takéto algoritmy tajomstvom zostali.

Bývali časy, keď vám lekár či lekárnik mohol namiešať nejaký elixír a nepovedať, čo v ňom presne je; dnes musí byť v príbalovom letáku všetko, a to vrátane informácií, z ktorých potom niektorí pacienti nemajú ľahké spanie.

(Samozrejme tá analógia nie je dokonalá, ja viem.) Toto je zase trochu šedá zóna, ktorú nie je jednoduché rozsúdiť spravodlivo.

Malá poznámka na záver: preskočím z Austrálie k vlastnému blogu.

Model, keď sa určitý server - napríklad práve kechlibar.net - živí buď ukazovaním reklám priamo pri sebe, alebo nejakým druhom monetizácie vlastného obsahu na cudzích serveroch, mi šiel vždy silne proti srsti.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keby nič iné, tak tie reklamy bežného návštevníka pekne štvú, prekážajú na displeji a sťahujú mu do počítača alebo do mobilu desiatky megabajtov úplne zbytočných dát. Ale to by stále bol len ten menší problém.

Ten väčší je v tom, že reklamné mašinériu majú v rukách práve firmy ako Google a Facebook, pričom je očividné, že dosť podstatnú časť toho rozhodovania robia naozaj mŕtve, tupé algoritmy a v prípade "nehody" sa živého človeka ani nedovoláte.

To mi príde asi rovnako bezpečné ako tancovať rejdováka na okraji bazéna naplneného kyselinou sírovou. Jeden krok vedľa a budete zožratí, pričom ste ani nikomu (ničomu ...) neposlúžil ako výživný obed; úplne zbytočný koniec.

V prípade blogu teda "jeden článok vedľa", ktorý nejakým spôsobom spustil záhadný mechanizmus vášho vymazania z tej či onej siete, alebo vás dostal na nejakú čiernu listinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Preto namiesto reklám radšej prevádzkujem Knižničný fond, preto tiež lákam čitateľa na nákup svojich kníh; a preto tiež, bez toho aby som menoval konkrétneho príjemcu, posielam sám mesačne bližšie neurčenú sumu na podporu rôznych iných blogov a projektov, ktoré sú mi sympatické (vydanie kníh a pod).

Niekedy ide o pravidelný príspevok, inokedy jednorazový, napríklad u akcií na HitHite, ale podstata veci je tá istá.

Decentralizovaná sieť typu "národ sebe" je ďaleko odolnejšia, než keď si kvôli pohodlnosti a jednoduchosti necháme de facto určovať svoju informačnú diétu od ľudí, ako je Zuckerberg, a od ich záhadných robotov.

Ak si máme aspoň trochu zachovať vlastnú hlavu, budeme ju potrebovať.

Austrálske informačné embargo nám to teraz celkom dobre ukazuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

"Deti vo veku 10 či 11 rokov by nemali byť sexuálne aktívne a akákoľvek politika, ktorá by takýto nápad podporovala, je zvrátená a a pomáha tým, ktorí chcú sexuálne využívať deti," oponuje jeden z kritikov.


echo24.cz 6 h
Ilustračné foto.

Ak by umierali chorí na covid-19 rovnakým tempom ako počas poslednej vlny, mali by sme na jeseň na Slovensku približne 40-tisíc mŕtvych, tvrdí analytik Smatana.


SITA 4 h
Ilustračné foto.

Ak by umierali chorí na covid-19 rovnakým tempom ako počas poslednej vlny, mali by sme na jeseň na Slovensku približne 40-tisíc mŕtvych, tvrdí analytik Smatana.


SITA 4 h
Ilustračné foto.

Stúpa percento nakazených pri PCR testoch.


9 h