SME
Nedeľa, 24. október, 2021 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Jiří Weigl: Covidová cesta k inflácii a socializmu

Devastáciou podnikateľského sektora a suspendovaním občianskych slobôd pod zámienkou ochrany spoločnosti proti pandémii na seba štát strhol všetku moc a podriadil jej na zjavne neobmedzenú dobu svojich občanov.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Fotolia)

Covidová kríza už trvá takmer rok a zasiahla nielen zdravotný stav ľudí a fungovanie zdravotníckych systémov.

Stala sa katalyzátorom zmien v ekonomike aj spoločnosti, ktoré smerujú k ďaleko zásadnejšej premene nášho sveta, než si je väčšina z nás ochotná pripustiť, píše Jiří Weigl v analytickom komentári uverejnenom na webe Inštitútu Václava Klausa (IVK).

Pred rokom boli obyvatelia takmer všetkých krajín na našej planéte zaskočení prístupom, ktorý ich vlády unisono zaujali k pred niekoľkými mesiacmi sa vynárajúcou epidémiou nového koronavírusu v ďalekej čínskej provincii Chu-pej.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas niekoľkých týždňov bol prakticky vo všetkých štátoch sveta bez ohľadu na ich politické zriadenie a spoločenské tradície prijatý úplne bezprecedentný jednotný prístup k riadeniu spoločnosti ohrozenej neznámou epidémiou.

Tento prístup vychádza z premisy, že život každého jednotlivca má pre spoločnosť absolútnu hodnotu a jeho záchrane musia byť podriadené úplne všetko.

To je v dejinách ľudskej spoločnosti zásadné nóvum, pretože žiadna ľudská spoločnosť k jednotlivcovi v situácii svojho ohrozenia takto nikdy nepristúpila.

Naopak, smrť človeka bývala chápaná až donedávna ako prirodzená súčasť života, ako jeho nevyhnutné zakončenie, ktoré k normalite sveta patrí.

Zdroje a možnosti ľudskej spoločnosti boli vždy obmedzené a pre ľudstvo bolo preto základným imperatívom zabezpečiť prežitie a reprodukciu spoločnosti, chrániť jej mladú generáciu a produktívne sily.

Skryť Vypnúť reklamu

Život jednotlivca absolútnou hodnotou nikdy nebol, každá ľudská spoločnosť si až doteraz stanovovala morálne právo požadovať od svojich príslušníkov aj obeť najvyššiu, pokiaľ išlo o prežitie celku, jeho záchranu alebo obranu.

To dnes akoby neplatí. Vlády a spoločenské autority sa tvária, že spoločnosť každému svojmu členovi zabezpečuje rovnaký prístup k maximálnej lekárskej starostlivosti a hlavnou katastrofou, ktorá nám vraj hrozí, je situácia, keď by lekári museli voliť, komu sa špičkovej starostlivosti má dostať a komu nie.

To je však absolútna manipulácia, toto dilema musia lekári riešiť neustále a doteraz tak vždy činili a činia.

Žiadna existujúca spoločnosť na svete nie je schopná zabezpečiť dostupnosť špičkovej zdravotnej starostlivosti pre všetku svoju populáciu a nie je pravdou, že polymorbidní príslušníci najstaršej generácie majú u nás či kdekoľvek inde na svete plošne k tejto maximálnej starostlivosti masovo voľný prístup.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani najbohatšie krajiny si nič také nemôžu dovoliť.

V prípade covidovej krízy však vytvárajú oficiálne miesta aj médiá falošný dojem, že štát takúto povinnosť má a celá spoločnosť má imperatívno morálnu povinnosť štátu za cenu akýchkoľvek obetí umožniť zachrániť každý ľudský život, alebo sa o to aspoň pokúsiť.

Proti tejto lživej moralistickej manipulatívnej demagógii zneužívajúcej humanistickéa kresťanské tradície je veľmi ťažké alebo úplne nemožné sa v ére politickej korektnosti otvorene postaviť.

Je príznačné, že rovnaká logika a rovnaké morálne vydieranie spoločnosti boli použité aj v prípade masovej migrácie.

Kategorický imperatív pomáhať - tentoraz masám sťahujúcich sa migrantov - aj za cenu sebazničenia a rozvratu vlastnej spoločnosti a ohrozenia jej budúcnosti bol vládami aj medzinárodnými organizáciami posilnený ako jedine možný.

Skryť Vypnúť reklamu

Nič nevadí, že žiadny štát takto - ako voči migrantom, ako aj v prípade epidémie - v histórii nikdy nepostupoval a vždy doteraz vychádzal z premisy ochrániť predovšetkým prežitie a budúcnosť vlastnej spoločnosti ako celku.

Pri chorobe Covid-19 sa malo už pred rokom za preukázané, že jej epidémie vo väčšej miere neohrozuje deti ani mladých a zdravých ľudí. Naopak, jej rozhodujúca časť prebieha skryto a bezpríznakovo.

Fatálne ohrozená je len veľmi malá časť najstaršej populácie s mnohými polymorbiditami.

Tá je prirodzene ohrozená na živote akýmikoľvek ďalšími zdravotnými rizikami, takže jej zvýšené ohrozenie novou epidémiou nebolo nič výnimočné ani prekvapivého.

Všetky epidémie sa takto správajú a hoci sa ľudstvo vždy snažilo svojich najstarších a najslabších chrániť a liečiť, boli zvyčajne najčastejšími obeťami.

Skryť Vypnúť reklamu

Vždy však bolo jasnou prioritou udržanie a zabezpečenie normálneho fungovania spoločnosti. Dnes nie.

Na novo postulovanej premise morálnej povinnosti štátu ochrániť za cenu akýchkoľvek obetí a spoločenských nákladov každý ľudský život - zrejme inšpirovanou WHO či OSN - vznikol medzinárodný názorový mainstream, ktorý na rozdiel od minulosti od prvopočiatku presadil úplne nečakaný a netradičný prístup k epidémii - totálnu paralýzu spoločenského i ekonomického života s údajným cieľom šírenie vírusu akoby vykoreniť, a to práve pod zámienkou ochrany najstarších a vážne chorých.

Namiesto toho, aby bolo vládam odporúčané posilňovať svoje systémy zdravotníctva, urýchlene doplniť a vyškoliť zdravotnícky personál, zaobstarať potrebnú techniku ​​a lieky a chrániť rizikové skupiny, zavreli v marci 2020 vlády naprieč kontinentmi ako cez kopirák školy, obchody, hranice a firmy, uzemnili lietadlá, umlčali kultúru a všetkým ľudským obyvateľom našej planéty nasadili na tváre rúška a respirátory.

Skryť Vypnúť reklamu

Čím bohatšie a vyspelejšie boli krajiny, tým dôkladnejšie boli tieto opatrenia, a tým väčšie bolo šírenie nového koronavírusu a jeho obetí.

Zodpovedal tomu potom aj drastický hospodársky pokles v nasledujúcom roku, ktorý one krajiny následne zažili.

Dnes vidíme, že Covid-19 a nový koronavírus evidentne nezmizli, ale mutujú a šíria sa náhodne a podľa nejasnej logiky.

Čo však pretrváva, to je podivný prístup mainstreamových štátnych a verejných autorít ako k pandémii, tak s odkazom na ňu k spoločnosti.

Opatrenia sa stále tvária, ako by ich cieľom bolo vírus vykoreniť, aj keď už je dávno jasné, že to nie je možné.

Logické by bolo teda napnúť hlavné úsilie na liečbu choroby Covid-19 a na rozšírenie kapacity zdravotníckeho systému tak, aby bol schopný zvládať liečenie ohrozených skupín obyvateľstva.

Skryť Vypnúť reklamu

To sa však nedeje. Stovky miliárd dolárov sa vynakladajú na program vakcinácie globálnej populácie neodskúšanými vakcínami, zatiaľ čo liečba samotná a vývoj nových liekov evidentne takú globálnu prioritu nemajú.

Pritom nie je vôbec jasné, akú imunitu v tele zaočkovaných vakcinácia naozaj zanecháva, ako dlho bude trvať a ako bude pôsobiť na rôzne mutácie vírusu SARS-CoV-2.

Tento naskrz podivný a málo uspokojivý vývoj má po roku skúseností s pandémiou na atmosféru v spoločnosti a na očakávania verejnosti veľmi negatívny vplyv.

Štát s odkazom na pandémiu fakticky zruinoval podnikateľský sektor, niektoré jeho časti ako turizmus, leteckú dopravu, pohostinstvá a i. fakticky svojvoľne zlikvidoval.

Celú ekonomiku urobil prakticky závislú na štátnych dotačných programoch a diskrétnych rozhodnutiach vlády.

Skryť Vypnúť reklamu

Štát sa chová ako za vojny a roztáča obrie dlhové financovanie svojich explodujúcich výdavkov bez ohľadu na ich udržateľnosť a dlhodobé dôsledky.

Devastáciou podnikateľského sektora a suspendovaním občianskych slobôd pod zámienkou ochrany spoločnosti proti pandémii na seba štát strhol všetku moc a podriadil jej na zjavne neobmedzenú dobu svojich občanov.

V záujme údajnej záchrany najstaršej generácie a vážne chorých, ktorá aj tak zlyhala, nemilosrdne zničil existenciu státisícov a miliónov iných, ktorí novým koronavírusyom vážne ohrození neboli.

Úplne vedome a bez zaváhania vlády prakticky všetkých krajín rozvrátili svoje verejné financie a bez ohľadu na doterajší stav svojho dlhu ho ďalej giganticky zvyšujú.

Možno bez preháňania povedať, že verejné financie boli vládnucimi elitami úplne plánovito obetované s evidentným cieľom zakryť mieru devastácie, ktorú vládami uvalené Lockdowny ekonomike a spoločnosti pôsobia.

Skryť Vypnúť reklamu

Ročné trvanie koronavírusovej krízy už je celkom dlhá doba na to, aby sa v spoločnosti začali vytvárať určité stereotypy správania a začali formovať záujmy a očakávania, ktoré zodpovedajú zmeneným pomerom a znamenajú faktické opustenie princípov slobodne trhovej ekonomiky a politickej demokracie.

Spoločnosti bola vnútená predstava, že štát zodpovedá za podmienky existencie každého človeka, a preto mu musí tiež patriť zodpovedajúca moc nad jednotlivcami.

Sloboda občana a jeho primárna zodpovednosť za svoj život a svoje šťastie boli s prispením horlivo šírenej koronavírusovej paniky odstránené z piedestálu základných spoločenských hodnôt.

Pod vlajkou boja s pandémiou sa zavádza nový model spoločnosti, v ktorom je každý občan púhym závislým klientom všemocného štátu, na ktorého dotáciách existenčne závisí bez ohľadu na to, či je zamestnancom alebo podnikateľom, ktorý je zbavený slobody pohybu, ktorý je možný len so štátnym súhlasom a ktorého podriadenie novej totalite je viditeľne demonštrované verejným zakrývaním tváre a neustálym testovaním.

Skryť Vypnúť reklamu

Zavedenie tohto "nového nevoľníctva" je vykonávané postupne, aby nebudilo masový odpor.

Médiá v spoločnosti šíria pocit, že rovnako ako choroba nesmie viesť k smrti, tak i podnikanie nesmie viesť ku krachu.

Pod ich vplyvom ľudia prestávajú chápať, že existenčné a podnikateľské riziko sú prirodzenou súčasťou slobodného života a že je zodpovednosťou každého s nimi počítať a predchádzať im.

Šíri sa viera, že to má byť štát, ktorý musí jedného každého chrániť, sanovať, dotovať a všetky možné škody mu kompenzovať.

Pojem podnikateľské riziko zmizol zo sveta, bankrot nie je prirodzenou súčasťou hospodárskeho života, ale neprijateľnou anomáliou, ktorú - pokiaľ nemá byť riešená nástrojmi trestného práva - musí sanovať a kompenzovať štát z verejných prostriedkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre parciálne záujmy rôznych vplyvných podnikateľských skupín môže byť tento vývoj priaznivý, a preto proti etatizácii ekonomiky a jej poštátňovanie nikto neprotestuje.

Pomocou štátnych "protikovidových" dotačných programov je vytváraná Potemkinova dedina zakrývajúca pred verejnosťou šírku hospodárskeho rozvratu.

Všetky "kurzarbeity" a ďalšie dotačné schémy umelo udržujú zamestnanosť na pracovných miestach, ktoré už fakticky neexistujú, a tak aj v najväčšej hospodárskej kríze od vojny trvá nedostatok pracovných síl.

Zombie firmy ďalej vegetujú a sajú verejné prostriedky. Celkový vplyv tohto vývoja na devastácii podnikateľského prostredia a slobodný trh je fatálny.

Verejnosť pritom nadobudla presvedčenie, že každý podnikateľský neúspech musí byť z verejných zdrojov pokrytý a sanovaný a že je to tak správne.

Skryť Vypnúť reklamu

Opozícia sa s vládou predháňajú v požiadavkách na ešte štedrejšie subvencie a kompenzácie všetkého všetkým.

Odovzdanie všetkej moci v spoločnosti do rúk štátu a jeho byrokracie neprebieha na rozdiel od komunistickej minulosti cestou revolučnou, ale evolučnou.

Už sa nehovorí o revolúcii, ale o "resete" západnej spoločnosti. Avantgardou novej spoločnosti už nie je robotnícka trieda, ale samozvané elity zaštítené najväčším nadnárodným biznisom.

Dnes sú to tí najbohatší, ktorí volajú po obmedzení súkromného vlastníctva a financujú protikapitalistické hnutia.

Katalyzátorom zásadnej spoločenské premeny nie je rozvrat spôsobený svetovou vojnou ako v minulosti.

Jej úlohu prevzala globálna pandémie a umelý spoločenský a hospodársky rozvrat, ktorý bol okolo nej umelo vyvolaný.

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho špecifickou vlastnosťou je, že je vytváraný a udržiavaný na dlh za verejné peniaze.

Vlády eskalujú svoje deficity nad rámec predstaviteľného a centrálne banky v rozpore so všetkými predchádzajúcimi pravidlami tento dlh prefinancovávajú.

Menová zásoba napučiava, ale inflácie sa nikto nebojí. Má sa za to, že to je hrozba minulých generácií.

Kvantitatívne uvoľňovanie, kurzové záväzky, odkup dlhopisov centrálnymi bankami, záporné úrokové sadzby, to všetko patrí do arzenálu postupného zničenia ekonomickej základne starého poriadku.

Západné vyspelé ekonomiky v ich dôsledku dávno stratili dynamiku, nie sú schopné reštrukturalizácie a strácajú konkurencieschopnosť.

Všadeprítomné sú rastúce cenové bubliny na trhoch aktív, predovšetkým nehnuteľností a akcií. Zrýchľujúce sa tlačenie extrémne lacných peňazí udržiava toto lietadlo pri živote.

Skryť Vypnúť reklamu

Náraz koronavírusovej recesie tieto problémy ďalej zosilňuje. Nielen preto, že tí zadlžení sa stávajú ešte zadĺženejšími.

Úrokové sadzby v tejto situácii stratili akýkoľvek význam regulačného nástroja hospodárskej politiky. Ich zvýšenie by znamenalo devastujúcu pohromu pre verejné rozpočty i firemné financie.

Kedysi vzývaná nezávislosť centrálnych bánk sa dnes stala fikciou. Boli podriadené progresivistickej politike, rezignovali na snahu o vytváranie a udržiavanie zdravého finančného prostredia a plne sa podieľajú na progresivistickom ekonomickom aktivizme.

Príkladom nech je aplikácia zelenej ideológie na reguláciu fungovania komerčných bánk.

Extrémna menová aj fiškálna expanzia umožňujú maskovať a zakrývať rozmer hospodárskej katastrofy, ktorú umelé globálne zastavenie ekonomiky prinieslo a prinesie.

Skryť Vypnúť reklamu

Obnovenie rovnováhy a rastu doterajšími nástrojmi bude nesmierne ťažké, ak nie nemožné. Všetko smeruje k novej, trvalej dominantnej úlohu štátu v ekonomike - štátu, ktorý na seba vedome berie úlohu "resetovať" hospodárstvo a presadiť zmeny doterajších princípov, na ktorých stálo.

Inflácia je v tejto situácii nevyhnutnou budúcnosťou, ktorá jediná môže redukovať dlh a obnoviť rovnováhu na úkor úspor obyvateľstva.

Bolo tomu tak vždy v prelomových časoch a dobre vieme z histórie, že žiadny nadmerný vojnový vládny dlh nebol nikdy neinflačne splatený.

Zadlžené sú všetky hlavné západné veľmoci, veriteľom je naopak nový globálny rival Čína. Doba pre roztočenie inflačnej špirály je teda priaznivá.

Inflácia nie je jediným nástrojom, ktorý silám usilujúcim o globálny reset hrá do kariet. Pády firiem, bankroty a krachy, ktoré nastanú či budú hroziť po zastavení či obmedzení vládnych dotačných peňazovodov vyvolajú potrebu priameho vstupu štátu do ekonomiky.

Znárodnenie či iné formy vstupu štátu do konkrétnych firiem už však nebudú považované za akt revolučného násilia, ale za zodpovedný a široko schvaľovaný krok, ktorý umožní nastoliť spoločenskú zodpovednosť, nediskrimináciu a rovnosť, rovnako tak ako ekologické štandardy.

Kapitalistickému sebectvu bude za potlesku všetkých urobená prietrž.

Všetko smeruje do pomerov, z ktorých sme pred viac ako tridsiatimi rokmi s námahou dostali. S novými heslami, novým náterom, ale rovnakou podstatou.

Bumážky, pasy, doložky a najrôznejšie povolenia a doklady - ako rýchlo už okolo nás znovu bujnia.

Cenzúra, udavačstvo, trasovanie, testovanie, hlásenie, prelustrovanie - my starší si to stále ešte dobre pamätáme.

Je to všetko okolo nás znovu a všetko smeruje k tomu, že to s nami znova zostane.

A je to pri tom tak jednoduché, stačí iba strašiť dočasným zvýšením úmrtnosti najstarších a chorých občanov.

Na cestu do nového otroctva sa už vydáme sami.

PhDr. Ing. Jiří Weigl, CSc., je výkonný riaditeľ Inštitútu Václava Klausa.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Ešte závažnejšie pre ľavičiarov je zistenie, že iba jedno percento sôch je venované ľuďom inej ako bielej pleti.


echo24.cz 4 h
Václav Klaus, bývalý prezident Českej republiky, na snímke z marca 2017.

Rozhodnutím poľského ústavného súdu boli spochybnené jednostranné názory a postoje, ktoré už roky presadzujú európski úradníci, aktivisti a časť politikov, pripomína český exprezident.


institutvk.cz 9 h
Boris Kollár.

S novou verziou návrhu súdnej mapy nie je líder Sme rodina spokojný. Pri reforme národných parkov sa podľa jeho slov blížia ku kompromisu. Tvrdí, že nejde svojimi postojmi proti vláde.


TASR 9 h
Testovanie na nový koroanvírus.

Podiel nakazených Pri PCR testoch znovu prekročil 25 percent. Počet hospitalizovaných pacientov sa za sobotu nezvýšil, momentálne ich je 1 141.


SITA 11 h
Skryť Zatvoriť reklamu