SME
Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Markéta Šichtařová: Vitajte v centrálne riadenej ekonomike

Šéfkou Európskej centrálnej banky je Lagardeová, ktorá nikdy systematicky neštudovala ekonómiu a nikdy nepracovala v banke. Preto je ochotná podpísať aj to, čo by skutočný ekonóm nikdy nepodpísal.

Na archívnej snímke z februára 2020 šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová v Štrasburgu. Na archívnej snímke z februára 2020 šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová v Štrasburgu. (Zdroj: TASR/AP)

Vládam celého sveta vznikol nový cieľ, ktorý doteraz nemali. V rámci hospodárskej politiky už nebudú bojovať hlavne za nízku nezamestnanosť, ale aj ... za rast cien akcií!

Nejak sa vám to nezdá?

Tak uvážte, že zatiaľ čo predtým boli akcie len záležitosťou hŕstky najbohatších ľudí, dnes sú skrz penzijné fondy, do ktorých sú nahnané masy, záležitosťou skoro všetkých.

Akcie sú vedľa hypotéky novým motorom konzumnej ekonomiky. Prepadom akcií sa motor ekonomiky zadrie, ľudia prídu o úspory v penzijných i iných fondoch, začnú viac šetriť a zamestnávatelia prepúšťať.

Skryť Vypnúť reklamu

To si žiadny politik nemôže dovoliť. Čím dlhšie bude zvrátená politika centrálnych bánk tlačiacich peniaze pokračovať, tým to bude horšie, píše Markéta Šichtařová v článku uverejnenom na jej blogu na serveri idnes.cz.

Málo ľudí to vie, ale akcie začali byť dôležité pre ovplyvňovanie voličov v marci 1988. Vtedy bola svetová ekonomika ešte otrasená prepadom akcií, ktorý prebehol v októbri 1987. Hovorilo sa o Čiernom pondelku.

Americký prezident Ronald Reagan vtedy hľadal cestu, ako pomôcť akciovým trhom, a vytvoril pracovnú skupinu, ktoré sa dodnes hovorí "Plunge Protection team" (teda niečo ako "tím brániaci prepadu finančných trhov").

O tíme sa toho veľa nevie. Nerobí žiadne verejné záznamy z rokovania. A tam, kde nie sú verejné informácie a ide o naozaj veľa peňazí, tam je tiež veľa špekulácií. Sú to takí moderní slobodomurári finančných trhov.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedna z mála verejných informácií je, že tím vedú americký minister financií, šéf komisie pre cenné papiere a šéf centrálnej banky.

Centrálne banky sú síce dnes oficiálne nezávislé na politike, realita je však úplne iná. Centrálne banky opustili svoj prvotný cieľ, ktorým kedysi bola cenová stabilita a teda nízka inflácia.

Teraz už otvorene bojujú za hospodársky rast a za akciové trhy. Niekde to majú dané zákonom, niekde to robia z vlastnej iniciatívy, aby sa zapáčili tým, ktorí centrálnych bankárov menujú do funkcií.

K zmene došlo zhruba v čase pádu Berlínskeho múru a rozpade bipolárneho sveta. Po celom svete dovtedy riadili centrálne banky prední ekonómovia špecializujúci sa na bankovníctvo a menovú politiku.

Zhruba pred tridsiatimi rokmi však dochádza sprvu k nenápadnej zmene.

Skryť Vypnúť reklamu

Centrálne banky začínajú viesť ekonómovia, ktorí už nie sú najlepší pre povolanie centrálneho bankára, ale sú kamaráti politikov, ktorí ich do vedenia bánk nominujú.

Guvernérmi centrálnych bánk tak už nie sú najlepší ekonómovia, ale stále sú to dosť dobrí ekonómovia.

To trvalo nejaký čas. Kvalita centrálnych bankárov ako expertov ale postupne klesala, aby sa jedného dňa začal objavovať názor, že menová politika nie je žiadna veda a vlastne ju ani nemusí robiť ekonóm.

A vlastne to ani nemusí byť kamarát politika - môže to predsa rovno byť politik.

A tak sa na post šéfky Európskej centrálnej banky (ECB) dostáva Christine Lagardeová, ktorá nikdy systematicky neštudovala ekonómiu a nikdy nepracovala v banke.

Jej jedinou relevantnou kvalifikáciou je, že bola francúzskou ministerkou financií a následne šéfkou MMF.

Skryť Vypnúť reklamu

Vďaka tomu sa zrazu stala prezidentkou ECB.

Dnes drží prst na tepe európskej ekonomiky a pritom kvôli tomu, že nemá ucelené základy ekonómie, nechápe ani dopady toho, čo jej jej poradcovia radia.

Je ochotná podpísať aj to, čo by skutočný ekonóm nikdy nepodpísal.

Už dokonca aj veľmi neutrálna tlačová agentúra, ako je Reuters, otvorene píše, že sa pod vedením Christine Lagardeovej ECB mení a miesto ekonomických tém akcentuje témy spoločenské, ako je klimatická zmena či rodová rovnosť.

Z apolitickej, odbornej ekonomickej inštitúcie sa ECB stáva inštitúciou rýdzo politickou a vnucuje svoju politickú agendu národným centrálnym bankám, čím ju šíri naprieč kontinentom.

Lagardeová je prvý človek vo vedení ECB bez znalosti ekonómie, a jej priority sú preto iné. Je to politik a byrokrat.

Skryť Vypnúť reklamu

Lagardeová hovorí, že banka sa vraj musí zmeniť s tým, ako sa zmenila doba.

Zrejme sa domnieva, že so zmenou politiky sa mení aj ekonómia ako veda.

Mení sa so zmenou politiky aj fyzika či matematika? Nie? Tak prečo by sa mala meniť ekonómia ako veda?

Ako si niekto s tak povrchnými znalosťami monetárnej ekonómie môže dovoliť vysloviť tak kategorické súdy o pregnantnej vede?

A áno, ekonómia kedysi bola pregnantnou vedou - dnes prevažujúci názor, že je to veda obkecávacia a mäkká, vám vnútili práve neekonómovia ako Lagardeová, ktorí o nej v realite nič nevedia.

Preto tie zelená témy v menovej politike, ktoré boli ešte pred pár rokmi asi tak predstaviteľné ako diskusie na pôde centrálnej banky o novom albume Gojira alebo silikónov Kylie Jenner.

Mnohí zelení členovia Európskeho parlamentu si však v správaní Lagardovej lebedia a plne ju podporujú. Tiež samozrejme nerozumejú ekonómii.

Skryť Vypnúť reklamu

Správanie ECB je dnes na samej hrane zákona a už ďaleko za duchom zákona. Lepšie povedané - zákon nikdy s takým správaním nepočítal.

Súčasná menová politika je zúfalo spolitizovaná. A tento trend politizácie centrálnych bánk vidíme po celom svete.

Preto aj centrálne banky majú rast akcií ako nový, zákonom nevypovedaný cieľ. Vplyv centrálnej banky na ekonomiku je pritom neporovnateľne väčší než vplyv vlády.

A tak časom hrozí náramný prúser. Kvôli centrálnym bankám sa teda burzy úplne odtrhli od fundamentov. Len voliči to zatiaľ nepochopili.

Tým, že sa z rastu akcií stala "tajná", verejne nevyslovovaná politika, nevyslovovaná dokonca ani v samotnej centrálnej banke, skôr len medzi riadkami tušená, odtrhli sa burzy od makroekonomických fundamentov.

Skryť Vypnúť reklamu

To je z ekonomického pohľadu šialené, nezdravé a dlhodobo neudržateľné.

Toto už dávno nie je kapitalizmus. Toto je už skôr variácia na centrálne riadenú ekonomiku.

Skúsenosť ukazuje, že zatiaľ najdlhšie "fungovala", teda lepšie povedané živorila, v Sovietskom zväze, a to zhruba 70 rokov.

Ako dlho to asi čaká dnešnú Európu?

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Slovensko na EURO 2020 / 2021.

Poľsko - Slovensko 1:2 (0:1), Slovensko má prvé tri body do tabuľky E-skupiny na majstrovstvách Európy vo futbale 2020.


SITA 7 h
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová prichádza na summit NATO v Bruseli.

Nie náhodou najväčšie hrozby prichádzajú od tých, ktorí nezdieľajú naše hodnoty. Musíme sa postaviť, keď dôjde k útoku na demokraciu a poriadok založený na pravidlách, doma aj v zahraničí," uviedla


TASR 12 h
Ilustračné foto.

Vedci si doteraz mysleli, že podobné organizmy dokážu v zamrznutom stave stráviť okolo desať rokov, teraz sa však domnievajú, že je ich schopnosť prežiť v podstate neobmedzená.


echo24.cz 10 h
Minister financií Igor Matovič, premiér Eduard Heger a minister vnútra Roman Mikulec.

Dôvod na odvolanie považujú za znôšku nedôkazných a konšpiračných teórií, ktorých cieľom je vo verejnosti vyvolať dojem, že orgány činné v trestnom konaní konajú pod nejakým politickým tlakom.


TASR 14 h