OSLO - Cestovanie medzi Nórskom a Švédskom je už viac ako rok výrazne obmedzené, čo stovkám rodín prekazilo pravidelné návštevy.
Sedemdesiattriročné dvojčatá Ola a Pontus však na pandémiu vyzreli. Každú sobotu, za akéhokoľvek počasia, sa schádzajú na starom moste, ktorý obe krajiny spája.
Každý má svoju stoličku, rozostupy dodržiavajú. Unikátny príbeh priniesla agentúra AFP, píše server novinky.cz.
"Prekročiť hranicu nie je povolené. Ja musím byť meter za ňou na svojej strane a on zase meter za ňou na jeho," vysvetľuje Ola, za ktorým vo vetre vlaje malá nórska a švédska vlajočka.
"Takže v podstate medzi nami musia byť dva metre," hovorí, načo si uvedomuje, že sedí príliš blízko, a posúva si tak stoličku ďalej od rodného Švédska.
V súčasnosti býva Ola v meste Halden na juhovýhode Nórska, kam sa pred 40 rokmi presťahoval za svojou láskou.
Pontus býva v asi tridsaťdva kilometrov vzdialenom Strömstad, ležiacom na juhozápade Švédska.
Normálne by išlo o tridsaťminútovú jazdu autom. To im však pandémie prekazila.
Oslávili takto už dvoje narodeniny
Teraz by si pred každou návštevou museli urobiť negatívny test na koronavírus.
Preto sa radšej schádzajú zhruba na polceste: na starom moste vo Svinesunde, ktorý začína v jednej a končí v druhej škandinávskej krajine.
"Je to veľmi zvláštne, ale stala sa z toho taká potreba, naliehavá potreba, pretože sme boli zvyknutí sa vídať každý týždeň, a chceli sme v tom pokračovať," opisuje Pontus.
Vyzbrojení skladacou stoličkou, termoskou a sendvičmi, snažia sa bratia nájsť radostné chvíle aj v tejto prazvláštne dobe. Narodili sa 20. apríla, a tak počas pandémie oslávili ako 72., tak 73. narodeniny.
"Pandémia nám v stretávaní nezabránila, a to je pre nás víťazstvo," dodáva.
Hviezdy i pašeráci
Pre miestnych obyvateľov sú títo fúzatou páni skoro ako celebrity. Tých niekoľko málo vodičov, čo po moste prejde, sa na ne vždy usmeje a zamáva.
Niektorí fanúšikovia vraj dokonca urazili aj päť hodín cesty, len aby sa s bratmi mohli odfotiť.
"To pre nás nie je zas tak dôležité. Hlavné je, že sa môžeme stretnúť a rozprávať sa, o čom chceme," hovorí Ola.
Za posledný rok vynechali sobotňajšiu schôdzku len trikrát - kvôli tvrdošijným policajtom, ktorí ich na "ich" most nechceli pustiť.
Inak zvyk dodržiavajú, nehľadiac na fujavicu alebo sparné horúco.
Občas sa im naskytne možnosť svoju mimoriadnu pozíciu využiť na vykonanie dobrého skutku, ako napríklad keď prepašovali novonarodené šteňa zo Švédska k jeho novej rodine v Nórsku.
Pred začiatkom očkovania sa mnoho seniorov nielen v Škandinávii cítilo osamelo, pretože sa museli izolovať, aby sa nenakazili.
"Každé stretnutie je taká malá párty," hovorí Pontus, ktorý je rozvedený a žije sám.
"Je pre mňa veľmi dôležité sa s Olom vidieť. Bez toho by som prepadol depresii," dodáva.
A či mu chýba bratské objatie?
"Áno, ale vzhľadom k tomu, že sme identickí, tak sa občas objímam sám so sebou," so smiechom odpovedá Pontus.
