SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Soeren Kern: Po minaretoch zakázali vo Švajčiarsku aj burky. Či to však zastaví vplyv islamu, je otázne

Počas posledných desiatich rokov švajčiarska moslimská populácia vzrástla o viac ako 30 percent, vzrástol aj počet mešít. Podľa prognózy sa moslimská populácia do roku 2050 viac ako zdvojnásobí - v prípade vysokej migrácie viac ako strojnásobí.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)

Švajčiarski voliči tesnou väčšinou schválili návrh zákazu zakrývanie tváre na verejnosti. Toto opatrenie prichádza 10 rokov po tom, čo voliči zakázali výstavbu minaretov, ktoré sú používané na zvolávanie moslimov k modlitbe.

Toto referendum odráža odhodlanie väčšiny švajčiarskych voličov brániť švajčiarske tradície a hodnoty tvárou v tvár prudko sa presadzujúcemu multikulturalizmu a prenikajúcemu agresívnemu politickému islamu, píše Soeren Kern v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Švajčiarsko sa tak pripojilo k Rakúsku, Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Litve, Holandsku a Švédsku - vo všetkých týchto krajinách platí úplný alebo čiastočný zákaz zakrývania tváre z náboženských i sekulárnych dôvodov.

Skryť Vypnúť reklamu

Toto záväzné referendum, ktoré sa uskutočnilo 7. marca 2021 a zúčastnilo sa ho 51,2% voličov, sa hovorovo označuje ako "Burkova iniciatíva", hoci návrh výslovne nezmieňuje ani burky, ani nikab, tvár zakrývajúce časti oblečenia používané niektorými moslimkami.

Zákaz zahŕňa väčšinu spôsobov zakrývanie tváre, vrátane šatke a masiek používaných pri násilných pouličných protestoch, a vzťahuje sa na všetky verejné priestory, vrátane parkov, reštaurácií, obchodov a verejnej dopravy.

Opatrenie pripúšťa niektoré výnimky: zdravie (ochranné rúška); počasie (šály), bezpečnosť (motocyklové prilby) a miestne zvyky (karnevalové kostýmy). Tvár sa tiež smie zakrývať vo vnútri budov, k modlitbám.

V súlade so švajčiarskym systémom priamej demokracie, bude tento zákaz zakomponovaný do ústavy krajiny ako príslušný dodatok. Vláda má teraz dva roky na vypracovanie príslušnej legislatívy.

Skryť Vypnúť reklamu

Táto kampaň bola iniciovaná a vedená politickou iniciatívou Egerking Committee napojenou na konzervatívnu Švajčiarsku ľudovú stranu (Schweizerische Volkspartei, SVP), najväčšiu politickú stranu vo Švajčiarsku.

Predseda výboru pre referendum iniciatívy Egerking Committee a člen SVP Walter Wobmann opísal moslimské zahaľovanie ako "symbol extrémneho politického islamu, ktorý sa v Európe rozšíril a ktorý nemá vo Švajčiarsku miesto". A dodal: "Zahaľovanie tváre do Švajčiarska nepatrí."

Člen SVP Jean-Luc Addor prisúdil úspech v referende schopnosti propagovať idey strany aj mimo verných voličov vrátane feministiek a progresívnych moslimov.

A povedal: "Aj niektorí moslimovia vidia v nikábe symbol radikálneho islamu."

Skryť Vypnúť reklamu

Jemensko-švajčiarska politologička Elham Manea, ktorá pred nebezpečenstvom práva šaría varuje už dlho, švajčiarskej rozhlasovej stanici Swiss Radio povedala, že nikáb je zrejmým "symbolom náboženskej fundamentalistickej ideológie."

A dodala: "V slobodnej spoločnosti musia byť ženy rešpektované a ich práva a dôstojnosť musia byť ochraňované."

Mohamad Hamdaoui, alžírsko-švajčiarsky advokát z kantónu Bern, označil výsledok volieb za "veľkú úľavu".

Povedal, že výsledok je "príležitosťou povedať NIE islamizmu", nie však moslimom, ktorí majú právoplatné miesto v tejto krajine. "

Zakladateľka a prezidentka iniciatívy Fórum za progresívny islam Saïda Keller-Messahli uznala, že schválenie návrhu v referende je pozitívnym výsledkom.

Skryť Vypnúť reklamu

Saïda Keller-Messahli - občianka Švajčiarska pôvodom z Tunisu, ktorá už roky varuje pred nebezpečenstvom islamistickej subkultúry vo Švajčiarsku - povedala, že "povedať áno zákazu zahaľovania tiež znamená povedať nie totalitnej ideológii, pre ktorú nie je v demokracii miesto."

Švajčiarske feministky sú v tejto otázke rozdelené, niektoré hovoria, že burka a nikáb sú symbolom útlaku, iné tvrdia, že ženy by mali mať možnosť sa slobodne rozhodovať, čo si vezmú na seba.

Švajčiarska spisovateľka a dramatička Gisela Widmer niektoré feministky za nesúhlas s týmto zákazom skritizovala:

"Úplné zahalenie tváre, ktoré zo ženy urobí bytosť bez tváre a bez identity, je symbol politického islamu nenávistného k ženám. Je to najviditeľnejší symbol totálnej fašistickej ideológie, ktorá zahŕňa segregáciu pohlaví, ale aj antisemitizmus a nenávisť k homosexuálom ..."

Skryť Vypnúť reklamu

"Niektoré feministky hovoria, že iniciatíva vychádzajúca zo strany SVP je výsmechom. Majú pravdu! Pretože táto iniciatíva by nemala vychádzať od SVP, ale od zapálených feministiek. Ešte viac ako toto zlyhanie na strane ľavice je neodpustiteľné to, že bojujú proti" Burkovej iniciatíve ".

Členkám Sociálnodemokratickej strany Švajčiarska (SP) by pristalo menej naivity a viac medzinárodnej ženskej solidarity. Schválením" Burkovej iniciatívy "nemôžeme zmeniť realitu žien v šariátských štátoch, ale môžeme im ísť príkladom a ukázať, že to myslíme veľmi vážne so ženskými právami a sebaurčením."

Maya Graf, spolupredsedníčka feministickej skupiny Aliancie F, odpovedala:

"Feministky bojujú za práva a slobodu žien. Sem patrí aj právo slobodne sa obliekať."

Skryť Vypnúť reklamu

Právnik a člen Fóra za progresívne islam Emrah Erken tweetoval:

"Šaría a feminizmus sú vo vzájomnom protiklade. Nie je možné nosiť hidžáb a súčasne tvrdiť, že ste feministka. Takéto tvrdenie jednoducho nie je pravdivé."

Švajčiarska vláda bola proti tomuto opatreniu. Ministerka spravodlivosti Karin Keller-Sutter vyhlásila, že zakrývanie celej tváre je "okrajový problém" a že zákaz by mohol poškodiť turizmus, pretože podľa vlády väčšinu moslimiek so zakrytou tvárou tvoria návštevníčky z bohatých štátov Perzského zálivu.

Proti tomuto návrhu sa postavil tiež švajčiarsky turistický sektor.

"Zákaz burky by poškodil náš imidž otvorenej a tolerantnej turistickej destinácie," povedala Nicole Brandl Schlegel z bernského koalície hotelierov a turistických kancelárií HotellerieSuisse.

Skryť Vypnúť reklamu

Riaditeľka Švajčiarskej turistickej asociácie Barbara Gisi dodala: "Chceme ukázať krajinám, z ktorých prichádza do Švajčiarska veľa zahalených turistiek, že sme ešte stále pohostinná krajina."

Povedala, že dúfa, že švajčiarska vláda začne v príslušných krajinách "osvetovú a propagačnú kampaň".

Federácia zastrešujúcich islamských organizácií vo Švajčiarsku (FIDS) vyhlásila:

"Sme výsledkom hlasovania veľmi sklamaní. Naše sklamanie ide ruka v ruke s veľkým pohoršením. Predpokladali sme, že švajčiarsky ľud zavrhne politiku symbolov, ktorá ide proti niektorým moslimkám. Táto politika symbolov je namierená proti moslimom ... zakotvenie spôsobu obliekania v ústave nie je bojom za slobodu žien, ale návratom do minulosti. "

Skryť Vypnúť reklamu

Ferah Ulucay, tajomníčka Ústrednej rady moslimov vo Švajčiarsku (Islamischer Zentralrat Schweiz, IZRS), povedala, že schválenie zákazu v referende bolo "pre Švajčiarsko čiernym dňom", pretože "uspelo zakotvenie šíriacej sa islamofóbie do ústavy."

Slávnostne sľúbila, že sa pokúsi tento zákaz súdne zvrátiť, a že zaplatí pokuty ženám, ktoré tento zákaz porušia a budú za to pokutované.

Zákaz bol schválený v 20 kantónoch z celkových 26; bol zamietnutý v šiestich kantónoch, vrátane tých, ktoré zahŕňajú tri najväčšie mestá - Bazilej, Ženevu, Zürich a hlavné mesto Bern.

V dvoch švajčiarskych kantónoch - Ticino a St. Gallen - už platí miestny zákaz zakrývania tváre. Zákaz zakrývania tváre pri protestoch a športových zápasoch momentálne platí v 15 kantónoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Zákaz výstavby minaretov - po 10 rokoch platnosti zákazu sú výsledky zmiešané

Politická iniciatíva Egerking Committee bola tiež hnacou silou referenda za zákaz stavby minaretov usporiadaného v roku 2009. Cieľom tohto zákazu bolo spomaliť šírenie politického islamu vo Švajčiarsku obmedzením vplyvu Turecka a ostatných moslimských krajín na švajčiarskych moslimov.

Vplyv referenda pred desiatimi rokmi je nejednoznačný. Od dátumu platnosti tohto zákona nebol vo Švajčiarsku postavený žiadny ďalší minaret, ale zdá sa, že zahraničný vplyv na švajčiarsku islamskú komunitu je dnes väčší ako kedykoľvek predtým.

Zákaz výstavby minaretov, pre ktorý v referende 29. novembra 2009 hlasovalo 57,5% švajčiarskych voličov, je uzákonený v článku 72 Ústavy Švajčiarskej konfederácie, ktorý teraz znie: "Stavba minaretov je zakázaná."

Skryť Vypnúť reklamu

SVP tvrdila, že minarety sú "majáky džihádu" a "symbolom nábožensko politických požiadaviek na moc a dominanciu, ktoré ohrozujú - v mene údajnej slobody náboženstva - ústavné práva všetkých ostatných občanov."

Strana SVP argumentovala citáciou poznámky tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý raz naznačil, že stavba mešít a minaretov je súčasťou stratégie islamizácie Európy.

Erdoğan recitoval báseň tureckého nacionalistického spisovateľa Ziya Gökalpa (1876-1924): "Minarety sú naše bajonety, kupoly sú naše prilby, mešity sú naše kasárne a veriaci sú naši vojaci."

Spor o minarety vypukol v septembri 2005, keď Turecké kultúrne združenie v malom meste Wangen bei Olten v severnom Švajčiarsku, požiadalo o povolenie na výstavbu minaretu pri miestnej mešite.

Skryť Vypnúť reklamu

Väčšina miestnych obyvateľov bola proti stavbe minaretu a tento projekt bol mestskou stavebnou a plánovacou komisiou v septembri 2006 zamietnutý.

Turecké kultúrne združenie - pravdepodobne podporované tureckou vládou - sa následne odvolalo a tvrdilo, že miestny stavebný úrad bol motivovaný náboženskými predsudkami.

Prípad sa nakoniec dostal k švajčiarskemu najvyššiemu súdu, ktorý v júli 2007 rozhodol, že stavba minaretu môže pokračovať. Šesťmetrová veža bola postavená v januári 2009.

Tento reťazec udalostí viedol k vzniku združenia Egerking Committee a podnietil aktivistov na získanie 100 000 podpisov potrebných na zorganizovanie ľudového referenda proti výstavbe minaretov.

Odvtedy vplyv islamu vo Švajčiarsku stabilne rastie. Podľa Think tanku Pew Research Center počas posledných desiatich rokov švajčiarska moslimská populácia vzrástla o viac ako 30% a teraz ju tvorí viac ako pol milióna osôb, čo je približne šesť percent obyvateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Pokiaľ budú pokračovať súčasné migračné trendy, tak sa podľa prognózy spoločnosti Pew Research Center moslimská populácia do roku 2050 viac ako zdvojnásobí na viac ako milión a v prípade vysokej migrácie sa viac ako strojnásobí na viac ako 1,5 milióna.

Od referenda v roku 2009 vzrástol vo Švajčiarsku tiež počet mešít. Podľa Lucernskej univerzity sa v krajine teraz nachádza prinajmenšom 240 mešít.

Predpokladá sa, že niektoré z tých väčších sú financované cudzími vládami, okrem iného Tureckom, Saudskou Arábiou a niektorými štátmi Perzského zálivu:

Jún 2020. Saïda Keller-Messahli, jedna z najprominentnejších expertiek na islam vo Švajčiarsku, odhalila, že výstavba albánskej megamešity postavenej v mestečku Rainach v kantóne Aargau bola financovaná Tureckom a Kuvajtom. Povedala, že po celom Švajčiarsku rastú ako huby po daždi albánske mešity, ktoré sú Tureckom a ostatnými moslimskými krajinami využívané k šíreniu "ultrakonzervativního islamu".

Skryť Vypnúť reklamu

Január 2020. Švajčiarsko-moslimská správna rada prevzala riadenie ženevskej mešity - najrozsiahlejšej mešity vo Švajčiarsku - potom, čo švajčiarske a francúzske úrady zistili, že štyria tam zamestnaní imámovia sú moslimskí extrémisti. Mešitu postavila Saudská Arábia a financovala ju Moslimská svetová liga (Muslim World League). V budúcnosti musí byť mešita financovaná výlučne švajčiarskymi moslimami.

November 2019. Výskum Švajčiarskeho centra pre islam a spoločnosť Fribourgskej univerzity zistil, že vo Švajčiarsku aktívne pôsobí 130 zahraničných imámov. Takmer všetci to sú sunniti a takmer polovica z nich je tureckého pôvodu.

O albánsky hovoriacu komunitu - hlavne z Kosova a zo Severnej Macedónsko - sa stará 40 imámov, z ktorých 30 pracuje na plný úväzok. Je tu tiež 13 imámov bosnianskeho pôvodu a 15 až 20 imámov z arabských krajín.

Skryť Vypnúť reklamu

Apríl 2019. Francúzski novinári Christian Chesnota a Georges Malbrunota vo svojej knihe "Quatar Papers" (Katarské dokumenty) napísali, že medzi rokmi 2011 a 2014 charitatívne organizácie Quatar Charity a neziskové organizácie financované katarskou kráľovskou rodinou poskytli viac ako 4 milióny švajčiarskych frankov na financovanie piatich islamských megaprojektov vo Švajčiarsku.

Medzi týmito projektami je aj Múzeum islamskej civilizácie v La Chaux-de-Fonds (kantón Neuchâtel) postavený za 22 miliónov frankov, Islamské kultúrne centrum v Lausanne (kantón Vaud) a Islamské centrum v Bieli (kantón Bern).

Potom, čo sa jeho aktivity týkajúce sa švajčiarskych moslimov stali verejne známymi, tak Katar údajné financovanie islamských projektov vo Švajčiarsku zastavil.

Skryť Vypnúť reklamu

Mohamed Karmous, zakladateľ Švajčiarskeho moslimského kultúrneho inštitútu, organizácie skrz ktorú tiekli peniaze z katarských fondov, povedal, že toto financovanie skončilo.

September 2018. Švajčiarska televízna a rozhlasová spoločnosť Schweizer Radio und Fernsehen (SRF) oznámila, že Islamská komunitná nadácia Zürich (Stiftung Islamische Gemeinschaft Zürich, SIGZ) dostáva 200 000 švajčiarskych frankov ročne zo Spojených arabských emirátov. Mešita prevádzkovaná Islamskou komunitnou nadáciou Zürich je vlastnená Spojenými arabskými emirátmi, ktoré tiež vyberajú imáma do tejto mešity.

SRF tiež oznámila, že turecká vláda platí vo Švajčiarsku mzdu za plný úväzok 35 imámom. Činnosť týchto imámov koordinuje turecká ambasáda v Berne a Turecko-islamská nadácia pre Švajčiarsko (türkisch-Islamischen Stiftung für die Schweiz, tissu) sídliaca v Zürichu, ktorá je pod kontrolou tureckého vládneho direktoriátu pre náboženské záležitosti, známeho ako Diyanet.

Máj 2018. Dolná komora švajčiarskeho parlamentu tesnou väčšinou odmietla (96: 90) postaviť mimo zákon priame aj nepriame financovanie mešít, islamských modlitební a iných islamských centier vo Švajčiarsku štátmi podozrivými z podpory teroristických skupín alebo porušovania ľudských práv.

Federálna rada, sedemčlenný výkonný výbor, ktorý predstavuje federálnu vládu Švajčiarska, tvrdila, že takýto zákaz by vrhol podozrenie na všetkých moslimov v krajine a že moslimské komunity "musia mať slobodu uplatňovať svoju slobodu náboženstva a združovania za rovnakých podmienok ako ostatné náboženské komunity."

Zahraničné imámovia vo Švajčiarsku tiež musia byť pod zvýšeným dohľadom.

4. decembra 2019. Štátny zástupca v Berne začal kriminálne vyšetrovanie 66-ročného líbyjského imáma Abu Ramadana, kvôli údajnej sprenevere sociálnej podpory.

Abu Ramadan v rokoch 2003 až 2017 dostal sociálnu podporu vo výške viac ako 590 000 švajčiarskych frankov. Bol žalovaný mestským úradom v Nidau ​​a je obvinený zo zatajenia príjmov rádovo desiatok tisíc frankov, kvôli ktorým by dostal nižšiu sociálnu podporu.

15. októbra 2019. Federálny najvyšší súd potvrdil rozhodnutie súdu v St. Gallene neobnoviť povolenie na pobyt imáma z Kosova, ktorý bol uznaný vinným z fyzického a sexuálneho zneužívania svojej manželky, ktorej tiež bránil vo vychádzania z domu bez jeho súhlasu.

Súd rozhodol, že imám si neosvojil švajčiarske sociálne a právne hodnoty a nerešpektoval ich.

8. októbra 2019. Generálna prokuratúra v Luzerne začala vyšetrovanie 38-ročného irackého imáma mešity Dar Assalam v Kriens. Je obvinený z navádzania veriacich k bitiu neposlušných žien.

Vyšetrovanie sa začalo po tom, čo noviny Sonntags Zeitung napísali, že muž údajne navrhol trestať ženy fyzicky, ak nenásilné metódy zlyhajú.

Imám tiež údajne vyzýval k dodržiavaniu práva šaría. Vyšetrovanie bolo neskôr kvôli nedostatku dôkazov zastavené.

Následne po tomto incidente, organizácia Dar Assalam, ktorá reprezentuje islamskú komunitu v centrálnom Švajčiarsku, odporučila, aby boli bohoslužby a modlitby nahrávané a uchovávané počas 12 mesiacov.

Soeren Kern je významný spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Covid automat platný od pondelka 27. septembra.

Najviac okresov sa zafarbí do červena, bordových bude päť.


TASR 10 h
Sviečky a kvety pred čerpacou stanicou v meste Idar-Oberstein.

Podozrivý sa počas vyšetrovania vyjadril, že opatrenia proti koronavírusu odmieta. Popierači opatrení vrahovi fandia, politici sú zhrození.


SITA/AP a 1 ďalší 10 h
V nemocnici sa naplno rozbieha testovanie.

Prvú dávku vakcíny uplynulý deň dostalo 2 703 Slovákov.


SITA 13 h
Ruské voľby sprevádzajú aj volebné podvody.

V Štátnej dume, dolnej komore parlamentu, obsadí 324 z celkových 450 kresiel


TASR 18 h
Skryť Zatvoriť reklamu