SME
Streda, 30. november, 2022 | Meniny má Ondrej, Andrej

Remmo, Miri, Abú-Sakra a ďalšie. Nemecko trápia zločinecké arabské klany

Stoja za lúpežou stokilovej zlatej mince i za poslednou lúpežou vzácnych drážďanských klenotov za miliardu eur.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)

BERLÍN - V súvislosti s dolapením posledného podozrivého z krádeže drážďanských klenotov závratnej hodnoty sa v médiách znova objavilo jedno meno - Remmovci.

Rodinný klan pôvodom z Libanonu v nemeckom podsvetí vyčíňa už od 90. rokov a patrí k najznámejším arabským gangom v krajine.

Nie je však jediný. Zločineckých rodín poznajú vyšetrovatelia hneď niekoľko, píše server idnes.cz.

"Rodina Remmovcov nám v Neuköllne pôsobí naozajstné problémy. Páchajú všetko možné od podvodov cez napadnutia až po vraždy. Ich zločiny charakterizuje, že sú masívne a drzé," hovorí v rozhovore pre server NTV berlínsky radný Falko Liecke.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sťažuje sa, že len z tohto klanu pochádzajú viac ako dve desiatky mladistvých kriminálnikov, ktorými sa justícia v nemeckej metropole musí zaoberať.

Vládca rodiny Arafat Abú-Sakra až do roku 2018 robil manažéra rapperovi Bushidovi. Tomu, ktorý s Karlom Gottom prespieval hit Forever young. Ich rozchod bol veľmi dramatický.

A hoci obyčajní občania si podľa neho nemusia nič všimnúť ani v samotnej štvrti Neukölln známej svojou multikultúrnou atmosférou s kebabmi a predajňami tureckých potravín, v podsvetí sú v plnom prúde vojny o moc medzi zavedenými arabskými a čečenskými, ale i novo vznikajúcimi irackými či sýrskymi klanmi a meno Remmo má svoj zvuk.

Rozvetvená rodina s približne piatimi stovkami členov patrí k etnickej skupine nazývanej Mhallami.

SkryťVypnúť reklamu

Tá má svoj pôvod na juhu Turecka, odkiaľ sa rozšírila do Libanonu a odtiaľ potom do Európy, špecificky do Nemecka. Jej členovia sa identifikujú ako Arabi, Kurdi či Asýrčania. Remmovci utiekli pred libanonskými bojmi, kým sa v 80. rokoch usadili v Berlíne.

Prvýkrát pritiahli pozornosť tamojšej polície už v roku 1992, uvádza stanica Deutsche Welle (DW).

Vtedy sa zaplietli do vraždy majiteľa jednej berlínskej reštaurácie a postupne sa "vypracovali" k povesti notoricky známeho klanu, ktorý má na svedomí dlhý zoznam násilných činov, pašovania drog, prania špinavých peňazí a ďalších podvodov.

Medzi ich nejspektakulárnejšie činy DW radí štyri roky starú krádež zlatej stokilovej mince z berlínskeho Bodeho múzea. Na starosti ju mal Wissam Remmo, ktorý už bol aj usvedčený a "sedí", píše Welt.

SkryťVypnúť reklamu

Berlínsky senátor Andreas Geisel vyhlásil, že ide o "jasný odkaz zločincom z klanov".

"Každý, kto si myslí, že môže porušovať naše zákony bez obáv z následkov, týmto zatknutím zisťuje pravý opak," povedal podľa denníka Tagesspiegel.

Tento rok v marci polícia uviedla, že len v Berlíne vie o 388 aktívnych gangstroch z arabských klanov. Tie si za minulý rok údajne pripísali na vrub viac ako tisíc zločinov, napísal vtedy Focus.

Berlín sa oveľa viac ako kedykoľvek predtým snažia nad týmito gangami vyhrať, razií preto v posledných dvoch rokoch pribudlo.

Dopadanie páchateľov sa začína dariť, menej už však nachádzanie ich koristi.

Ulúpená minca mala hodnotu okolo 3,75 milióna eur. Zatiaľ sa nenašla a polícia má za to, že už sa ani nenájde. Domnieva sa, že zlodeji mincu s podobizňou britskej kráľovnej Alžbety II. rozrezali na kusy a tie roztavil.

SkryťVypnúť reklamu

Kúsky zlata i črepov z múzejných vitrín policajti počas jedného z následných záťahov našli v bytoch a autách, ale aj na oblečení Remmovcov.

Dvoch mladých členov rodiny a jedného komplica súdy vlani poslali do väzenia na niekoľko rokov. Podľa Focusu potom polícia tento rok zadržala jedného Remma aj v kauze útoku na transportér s peniazmi.

Vyšetrovatelia navyše veria, že sa im podarí preukázať podiel neslávne známeho gangu aj na lúpeži v Drážďanoch.

Tam lupiči predvlani v novembri počas iba pár minút vybrakovali klenotnicu zvanú Zelená klenba a odniesli si historické diamanty v hodnote až jednej miliardy eur. Ani tie sa doteraz nenašli.

Na čiernom trhu už sa však objavili ponuky na ich predaji. Izraelská bezpečnostná agentúra CGI napríklad oznámila, že dostala ponuku na odkúpenie dvoch diamantových sád za deväť miliónov eur v Bitcoinoch.

SkryťVypnúť reklamu

Po zdanlivo dlho zamrznutom pátraní si policajti v pondelok došli pre posledného z hlavnej pätice podozrivých.

Je ním mladý Abdul Madžed Remmo, brat-dvojča muža chyteného v decembri minulého roka. Razia sa odohrala na príznačnom mieste - v Neuköllne.

Do rodinného klanu sa agent infiltrovať nedá

Rodinné gangy sa podľa DW na organizovanom zločine páchanom v Nemecku podieľajú len zhruba z 10 percent.

Radný Liecke napriek tomu hovorí, že ide o nezanedbateľné sumy. Klany okrem svojich nelegálnych aktivít, medzi ktorými Focus radí napríklad aj manipulácie s bankomatmi, prevádzkujú početné "normálne" obchody. A svoje bohatstvo potom rady dávajú na obdiv.

"Ak si rodina kúpi sedemdesiatsedem nehnuteľností za pravdepodobne špinavé peniaze, hovoríme o veľkých sumách. Zhruba o 10 až 15 miliónoch eur. V pozadí týchto machinácií je navyše prístup, ktorý náš sociálny systém absolútne odmieta, nerešpektuje naše hodnoty a vytvára paralelnú spravodlivosť," opisuje.

SkryťVypnúť reklamu

Spomínaných sedem desiatok budov však úrady v roku 2018 zhabali pre podozrenie z prania špinavých peňazí.

"Klany chápu štát ako korisť. Snažia sa zo systému vymáčknuť čo najviac peňazí, aby získali vplyv a moc," pokračuje radný s tým, že sa gangy v Nemecku preťahujú o teritóriá už roky.

"Ale politici sa až príliš dlho pozerali bokom. Bolo to odmietnuté čoby problém integrácie (prisťahovalcov), nepovažovalo sa to za obzvlášť dôležité. Až do chvíle, keď spáchané zločiny boli tak závažné, že už sa nedali ďalej prehliadať," myslí si.

Možnosti zatočiť s rodinnými klanmi sú však podľa neho napríklad v porovnaní s motorkárskymi gangmi alebo extrémistickými organizáciami napravo i naľavo obmedzené.

Úlohu v tom zohrávajú práve príbuzenské väzby.

SkryťVypnúť reklamu

"To, či patríte do klanu, sa rozhoduje už pri narodení. Členovia v ňom vyrastajú a stávajú sa súčasťou rodinnej štruktúry. Pre vyšetrovateľa je tak nemožné infiltrovať tam agenta," rozpráva Liecke.

Samotného ho vraj neustále šokuje, že sa Remmovci "očividne nevedia zaobísť bez zločinov".

Napriek tomu upozorňuje, že do rodiny tak veľkej, ako sú napríklad Remmovci, patrí tiež nemalý počet ľudí, ktorí s činnosťou svojich príbuzných nemajú nič spoločné a sú úplne nevinní. Len sa tiež volajú Remmo.

Palestínčania Abú-Šakrovia mali väzby aj na Bushida

V Nemecku sa za posledné dekády presadilo ešte niekoľko rodín. Úrady sa podľa DW už dlhé roky zaujímajú aj o klan Abú-Šakrových. Rovnako ako Remmovci do Európy utiekli za libanonskej občianskej vojny, a to priamo z utečeneckého tábora pre Palestínčanov.

SkryťVypnúť reklamu

Členovia rodiny už boli obžalovaní zo zastrašovania aj ublíženia na tele. Súdy riešili tiež falšované dokumenty, s ktorými sa Abú-Šakrovia snažili predať blok bytov, ktorý im vôbec nepatril. Početne ide o trochu menší klan, napriek tomu aj on si pripísal jeden veľký mediálny "úspech".

Vládca rodiny Arafat Abú-Sakra až do roku 2018 robil manažéra nemeckému rapperovi Bushidovi.

Ak vám jeho umelecké meno (to pravé je Aníz Mohamed Youssef Ferchichi) znie povedome - áno, je to ten, čo spolu s Karlom Gottom v nemčine prespieval hit Forever young.

Rapper s kriminálnou minulosťou a úradne závadnými texty manažérovi odovzdával polovicu svojich príjmov.

"Arafat o všetkom rozhodoval. Samozrejme nie som len obeť, som komplic a podieľal som sa na tom, celé tie roky som sa pozeral inam," priznal úspešný hudobník po tom, čo sa jeho pracovný vzťah s manažérom po desiatich rokoch rozpadol.

SkryťVypnúť reklamu

A rozchod to bol dramatický. Bushido Abú-Sakra obvinil z donucovania, vyhrážok a obťažovania. Do súdnej siene potom chodil zadným vchodom a s policajnou eskortou.

"Sme voľní. Samozrejme sa bojíme, že nás niekto z pomsty zastrelí. Ale už nie sme zastrašení," opísala potom Bushidova manželka s tým, že exmanažér rozhodoval aj tom, ako bude vyzerať pohreb rapperovej matky a kto na neho smie prísť.

Al-Zein a "Kmotor Berlína"

Jednou z pravdepodobne najväčších a najmocnejších kriminálnych rodín v Nemecku potom sú al-Zeinovci, rovnako z etnika Mhallami.

Klan má vyše desať tisíc členov. Pašovanie drog i zbraní, pranie špinavých peňazí, predávanie žien, podvody, krádeže ani násilie gangu nie sú cudzie.

Jeho hlavou je Mahmúd al-Zein. Sám za pašovanie drog a ďalšie zločiny strávil v nemeckých väzniciach osem rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Príkaz na vyhostenie pritom prišiel už v roku 1988, al-Zeinovi sa však v Nemecku podarilo zostať až do tohto roku, keď krajinu opustil dobrovoľne.

Keď si kupoval letenku z Berlína do Istanbulu, použil svoje pravé meno Mahmut Uca. Tak sa prišlo na to, že nie je Libanončan, ale Turek.

Sám v minulosti požiadal o turecký azyl, známeho kriminálnika však pri sebe nechcelo ani Turecko. Teda až doteraz. Po pristátí muž prezývaný El Presidente alebo Kmotor Berlína zmizol niekde na tureckom pobreží.

Boss o svojom živote dokonca vlani napísal pamäti. V knihe nazvanej Kmotor Berlína: Moja cesta, moja rodina, moje pravidlá odhaľuje, že sa svet zločinu od čias slávneho Puzovho Kmotra zase toľko nezmenil.

Stále ho definujú hodnoty, ako je česť a lojalita voči vedeniu rodiny, alebo pevne vybudovaná hierarchia.

SkryťVypnúť reklamu

Mocný gangster tiež údajne priznáva, že nikdy nemal v pláne riadiť sa pravidlami svojej hostiteľskej krajiny.

V Nemecku podľa DW mnohí veria, že sa televízna séria 4 Blocks zakladá práve na živote Mahmúda al-Zeina. Príbeh sa totiž točí okolo libanonského zločineckého klanu a drogového kartelu v Berlíne.

M-Clan sa dal dokopy s Mongolmi

Veľkým klanom potom sú aj Miriovia či M-Clan. Tvoria ho údajne asi dve desiatky rodín s niekoľkými tisíckami členov. Aj oni patria do etnickej skupiny Mhallami a do Nemecka utiekli v 80. rokoch z Libanonu.

Ich revírom je predovšetkým Dolné Sasko, ale poznajú ich tiež v Berlíne, Brémach a Severnom Porýní-Vestfálsku.

Ich špecializáciou je pašovanie drog, vydieranie a kupliarstvo. Miriovia údajne udržiavajú blízke vzťahy tiež sa zakázaným motorkárskym gangom Mongols MC.

SkryťVypnúť reklamu

O šéfovi klanu Ibrahimovi Mirim, predtým šesť rokov zavretom vo väzení, písali nemeckí novinári hojne v lete a na jeseň roku 2019.

Podarilo sa mu totiž vrátiť do Nemecka po tom, čo ho tamojšie úrady deportovali do Libanonu. Pár mesiacov po odlete sa zrazu objavil v Brémach a žiadal o azyl.

Namiesto schválení žiadosti bol však zatknutý a o mesiac neskôr znova vyhostený.

Minister vnútra Horst Seehofer vtedy špeciálne kvôli nemu prišiel s návrhom nového zákona prezývaným "Lex Miri", ktorý mal prípadných ďalších navrátilcov rovno poslať za mreže.

Ibrahim Miri však svojim kolegom odkázal, že bude čoskoro späť a Seehofera nechal pozdravovať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie články

          SkryťVypnúť reklamu
          SkryťVypnúť reklamu

          Neprehliadnite tiež

          Ilustračná fotografia.

          Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


          TASR 27. apr
          Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

          V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


          Viktória Žolnová 26. apr
          Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

          Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


          SITA 25. apr
          Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

          Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


          kW 25. apr
          SkryťZatvoriť reklamu