SME
Nedeľa, 25. júl, 2021 | Meniny má JakubKrížovkyKrížovky
NÁZORY

Marian Kechlibar: O zbraniach, dezinformáciách a svete, ktorý zmenil tvár

Voľné zamyslenie sa nad rozhovormi s eurokomisárkou Věrou Jourovou, či skôr nad kontextom, v ktorom vznikali a jej snahou pripravovať "prípadné právne kroky proti šíriteľom dezinformácií", čo by mala byť skôr doména Moskvy či Pekingu a nie Bruselu.

Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová.Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Eurokomisárka Jourová poskytla Lidovkám dlhý rozhovor pod názvom "Akési romantické predstavy o Rusku nezdieľam. Kremeľ pracuje s dezinformáciami ako so zbraňou ".

V poslednom období je to druhý rozhovor s ňou na podobné témy, ktorý čítam; ten prvý vyšiel na Aktualně.cz pod titulkom "Brusel chce odstrihnúť dezinfoweby od inzercie. Musíme ich vyhladovať, hovorí Jourová ".

Odporúčam najskôr obe dôkladne prečítať, než pôjdeme ďalej, píše Marian Kechlibar v článku uverejnenom na jeho webe kechlibar.net.

Skryť Vypnúť reklamu

Nuž, o Rusku tiež žiadne romantické predstavy nezdieľam a pod Putinom by som v žiadnom prípade žiť nechcel.

Ale skľučuje ma, ako ochotná je predstaviteľka západnej výkonnej moci hovoriť o "polopovinných normách", "neblahom vplyve na vývoj spoločnosti" a "prípadných právnych krokoch proti šíriteľom dezinformácií".

To je totiž mentalita, ktorá mieri podobným smerom ako tá moskovská či pekingská.

Prečo stratil Brusel dôveru v to, že by mohol súčasný ideologický súboj vyhrať aj bez zavádzania represívnych opatrení?

Nemám na to definitívnu odpoveď, ale nejaké dôvody ma napadli.

Hlavný dôvod, ktorý vidím, znie dosť paradoxne, ale politika je plná paradoxov. Ide o dedičstvo deväťdesiatych rokov, tých, na ktoré dnes v strednej Európe často spomíname ako na desaťročie slobody.

Skryť Vypnúť reklamu

Veľká časť súčasnej európskej elity prežila v "deväťdesiatkach" svoju mladosť. Týka sa to aj Věry Jourovej, ktorá je ročník 1964.

Som o štrnásť rokov mladší ako ona, ale tiež som samozrejme tie deväťdesiatky prežil a vnímal ich atmosféru. Nikto už ich z nás úplne nedostane - a to je súčasť problému, ktorý dnes máme.

Pretože deväťdesiatky boli zároveň obdobím historicky vzácne celosvetovej dominancie jednej kultúry. Sovietsky blok sa dezintegroval tak dôkladne, že komunizmus prestal hrať úlohu nebezpečného konkurenta.

Čína síce tvrdo potlačila vlastné študentské hnutie, ale na svetovej scéne ešte nemala žiadne zjavné ambície.

V islamskom svete sa už niečo dialo, ale to sme boli ochotní až do 11. septembra 2001 prehliadať ako nevýznamnú aberáciu, navyše odohrávajúcu sa niekde ďaleko, na primitívnej periférii.

Skryť Vypnúť reklamu

Skrátka, deväťdesiatymi rokmi sa prepletala intelektuálna niť v podobe presvedčenia, že "sme vyhrali natrvalo".

A že budúcnosť bude mať hlavne podobu expanzie našich inštitúcií a myšlienok do cudzích, zaostalejších kútov sveta. U nás samotných potom už malo dochádzať len k drobnému ladeniu rôznych nedokonalostí.

To, čo sa stalo v posledných dvadsiatich rokoch, môžeme nazvať návrat k multipolarite.

Najskôr sa situácia odtrhla z reťaze v tom islamskom svete, čo zasiahlo aj nás. Tento konflikt má samozrejme aj svoju ideologickú rovinu, napríklad medzi moslimskou mládežou na Západe, ale jeho konkrétna krvavá podoba v Iraku alebo vo Francúzsku samozrejme pripútava väčšiu mediálnu pozornosť.

Bohužiaľ práve tie usekané hlavy a budovy vyhodené do vzduchu zvádzajú k povrchnej a falošne upokojujúcej predstave, že ide len o problém s "pár percentami násilných extrémistov" a odvádzajú pozornosť od jeho myšlienkovej podstaty.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďaleko širšie podhubie tichých sympatií, z ktorého tí násilní extrémisti vyrastajú, nie je tak nápadné. (Ale povedal by som, že práve tá bezuzdná brutalita bude tým, na čo celé to hnutie jedného dňa dôjde. Vo svete usekaných hláv a explodujúcich bômb sa nedá natrvalo žiť. Náboženské masakry v ranne novovekej Európe tiež skončili obojstranným vyčerpaním z utrpených strát. Iná vec je, že ten proces môže trvať sto rokov.)

Ale chaotická islamská vzbura voči západnej moderne bola iba začiatkom vývoja.

Čína roku 2021 má úplne iné strategické zámery a postavenie než Čína roku 1991. Neďaleká Indie, skôr úplne ignorovaná, prejavuje v poslednom čase minimálne ambíciu vyšplhať sa do prvej päťky veľmocí sveta; zatiaľ je nám vcelku priateľská, ale funguje si po svojom a rozhodne nejde o civilizáciu západného typu, aj keď niektoré princípy (napríklad voľby) od nás prebrala.

Skryť Vypnúť reklamu

No a Rusi sa pozbierali z úplného dna, na ktorom ležali práve v tých deväťdesiatkach, a zase v tom klube svetových mocností aspoň "pricmrndujú", aj keď o svojej bývalej sile z čias Sovietskeho zväzu si môžu iba nechať zdať.

Zrazu jednoducho opäť máme konkurenciu a ten konkurenčný boj sa samozrejme z 99% odohráva na ideologickej úrovni.

Ako inak, že?

Veľmoci si nemôžu dovoliť pustiť sa do skutočnej vojny medzi sebou bez toho, aby riskovali vyhladenie celej planéty; na to sú dnešné zbrane príliš ničivé.

Môžu sa púšťať do zástupných konfliktov v chudobných častiach sveta, ale to je zase veľmi logisticky náročné a dosť drahé. Preč sú tie časy, keď ste mohli vystaviť nejaké korzárske listy a nechať aktívnych súkromníkov, nech nepriateľovi (lacno!) vyrabujú námorný konvoj.

Skryť Vypnúť reklamu

Lenže my na tento druh ideologického konfliktu nie sme pripravení. Zaskočil nás, a tým "nás" teraz myslím najmä našich politikov.

Náš leadership, ktorý vyrástol či dozrel v sladkých deväťdesiatkach, nemá žiadne skúsenosti so stretom civilizácií. A tak z jeho návratu na svetovú scénu trochu panikári.

Skoršie generácie západných politikov tie skúsenosti mali.

Adenauer, Churchill, Thatcherová, de Gasperi, Kennedy i Reagan; všetci boli na svet, v ktorom západné civilizácie musia viesť neustály ideologický konflikt so svojimi protivníkmi, zvyknutí ako na prirodzený stav vecí.

A namiesto "umlčať ich propagandu" volili napospol iný postup: "byť skrátka lepší".

(Tretia ríša trestala počúvanie nepriateľského rozhlasu väzením alebo aj smrťou. Britská ani americká vláda počúvanie nemeckej propagandy nijako neobmedzovali.)

Skryť Vypnúť reklamu

Tu si myslím, že je dôvod, prečo Věra Jourová radšej prichádza s návrhmi na potláčanie, sankcie atď., než aby sa spoliehala na našu civilizačné odolnosť.

"Deti deväťdesiatych rokov" nie sú na tento druh konfliktu zvyknuté. Žili v príjemnej atmosfére víťazstva vybojovaného predošlými generáciami a nemajú ani základné prípravu, čo robiť, keď je to víťazstvo zasa ohrozené.

A ich očiam plným strachu sa ten protivník javí ako väčší a nebezpečnejší, než skutočne je.

Potom je prirodzené, že rýchlo siahajú po "veľkom kanóne" v podobe represie.

Keď je niekto okolnosťami prvýkrát strčený do boja, nedôveruje vlastným schopnostiam a snaží sa ich nahradiť hrubou silou.

Ale to je chyba. Jedna z tých skutočne silných stránok západnej civilizácie - dôvera v silu osobnej slobody a zodpovednosti - je tým zmrzačená a v efektivite represie sa samozrejme s tými tradičnými autoritárskymi režimami nemôžeme merať. (Dúfajme, že to tak aj zostane.)

Skryť Vypnúť reklamu

Mal by som k tomu nejaké protiargumenty. Asi tieto:

1. Sťažujete sa, pani eurokomisárka, že cudzia propaganda podkopáva dôveru ľudí v demokraciu. Zavádzaním zákonov potlačujúcich šírenie určitých typov (dez)informácií rozhodne tú dôveru neposilníte. Máločo hovorí zreteľnejšie "cítime sa neisto v kramflekoch a nedôverujeme vlastnej populácii", než snaha kontrolovať, čo kto môže písať, zdieľať, čítať a počúvať. A nedôvera je samozrejme symetrická. Vy nedôverujete ľuďom a ich úsudku natoľko, že im chcete kontrolovať informačné diétu; prečo by oni vás za to mali odmeniť dôverou? Dôvera je druhom odmeny, nie je to samozrejmý a nárokovať stav, ani v demokracii nie.

2. Toto je Európa, nie Čína. Téma slobody prejavu a odporu k mocenskému dohľadu nad ňou je tu jedným zo stredobodov politickej diskusie minimálne od vynálezu kníhtlače (1450), ak nie dlhšie. Vaša myšlienka sanitizácie informačného priestoru tu bude narážať na tuhý odpor, rovnako ako na neho narážala v tých skorších dobách, keď sa o podobnú kontrolu snažili králi alebo cirkev. A nikdy sa zatiaľ nestalo, že by paternalistické autority zvíťazili na celej čiare a natrvalo. Myšlienka, že mi štát nemá čo kecať do čítania a písania, je tu silne zakorenená a bude umierať tuho.

Skryť Vypnúť reklamu

3. Keď už som v poslednej vete spomenul ten "štát": ten konflikt sa nedá obísť tým, že tú rozhodovaciu moc prehodíte na nejaké iné organizácie a že pod príslušnými rozhodnutiami nebude podpísaná EK alebo iný orgán verejnej moci, ale Chytrí a spravodliví, v.p.s. Bežný človek nie je zas tak hlúpy, aby si neuvedomoval, že takáto organizácia koná vo vašom mene a že je motivovaná s vami byť zadobre.

4. Zmierte sa s tým, že určité percento ľudí bude kverulovať bez ohľadu na situáciu a že ich na svoju stranu nikdy naozaj nezískate. Dokonca, aj keby ste odvádzali perfektnú prácu a tri štvrtiny národa vás milovali, nejaká podmnožina ľudí vás nebude mať rada, ba ani celý ten štát nebude mať rada. Tak ako všetci nepočúvajú jeden typ hudby a nejedia jedno jedlo, tak nebudú všetci spokojní s daným politickým usporiadaním, vrátane demokracie. To je normálny jav a to sú samozrejme tí, ktorí budú "počúvať cudzí rozhlas" najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

5. Ak vašou odpoveďou na "vysielanie cudzieho rozhlasu" je "rušička", rozbiehate nekonečnú hru na mačku a myš, ktorú už predtým rozbehol kdekto, vrátane bývalej ČSSR alebo Iránskej islamskej republiky. A tá hra nemá trvalého víťaza. Aj v tom Iráne je otázka chvíľky zistiť, čo zasa Veľký satan hovoril o skorumpovanom ajatolláhovi. A to aj napriek tomu, že metódy tam používané sú ďaleko drastickejšie, než aké kedy môže zaviesť Európska komisia do svojich polopovinných noriem.

6. Potom je určité, ďaleko väčšie percento ľudí, ktoré môžete získať na svoju stranu, ale tým, že im budete načúvať a pokúsite sa reagovať na to, čo počujete. To je napríklad otázka azylovej a migračnej politiky. Koľko percent Európanov fandí činnosti Carol Racketeovej a rôznych spolkov voziacich plaváčikov od afrických brehov? Koľko percent je proti nej? Viete to aspoň, alebo ste to ani neskúmali? Nie je to náhodou pole, ktoré by nejakí Rusi alebo Číňania nemohli využívať k svojej propagande, keby EÚ začala robiť inú politiku, bližšie k názorom svojho vlastného obyvateľstva? Zdá sa mi, že dánsky postup fungoval v tomto smere celkom dobre; prečo si zbytočne odcudzujete ľudí, ktorí by napríklad boli s vami? Aby nemeckí Zelení mohli aj naďalej snívať svoj multikultúrny sen?

Skryť Vypnúť reklamu

7. Tak ako tak, podstatou demokracie je, že občas dopadne hlasovanie proti vám. V rozhovore pre Aktuálne si, pani Jourová, sťažujete, že "bezškrupulózna lož vyhráva voľby a referendá" a spomínate pritom brexit. Prosím Vás, úplne ten istý názor o bezškrupulóznej lži vyhrávajúcej voľby má veľa ľudí na víťazstvo hnutia ANO s Babišom na čele. To určite dobre viete - veď v ANO ste od roku 2013 členkou. Aby ste bola konzistentná, môžete urobiť len dve veci: buď priznať bezškrupulóznym luhárom právo vyhrávať voľby a referendá (a po svojom víťazstve napríklad... nominovať eurokomisára), alebo nejako zaškrtiť Babišovi nadchádzajúcu volebnú kampaň a potom sa vzdať kresla, do ktorého vás dosadil. Neviem si totiž predstaviť spravodlivý hodnotiaci systém, v ktorom by britskí Leavers boli za väčších klamárov a demagógov ako váš pán predseda.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak, pre dnešok som hotový - a zvedavý na to, na akých zoznamoch sa zase ocitnem.

Update 13.6.2021 o 19.00: Upozornil ma hneď skraja jeden čitateľ, aby som veľmi neidealizoval správanie západných spojencov za druhej svetovej vojny, a to konkrétne poukazom na Rooseveltovu internácii Japoncov. Boli medzi nimi aj vlastní občania japonského pôvodu a nikto veľmi neskúmal ich skutočnú lojalitu, čo bolo pekné svinstvo.

Touché, je to pravda. Zase tak čiernobiela tá história nie je. Ale nepriateľská rádiová propaganda skutočne nebola potláčaná zákonom, a to ani medzi vojakmi na fronte.

(Británia bola v dosahu celá; do kontinentálnych USA nemecké rádiá nedoliehali, ale k americkým vojakom v Európe a severnej Afrike pochopiteľne áno.) Čo si podľa môjho názoru zaslúži pochvalu. Koniec update.

Skryť Vypnúť reklamu

Update 2, 13.6.2021 vo 21.15: Áno, Věra Jourová malo v roku 1989 práve 25 rokov, to nie je ťažké spočítať. Ale myslím si, že človek sa intelektuálne formuje cca do tridsiatich rokov veku. Navyše ľuďom, ktorí sledovali západné zdroje, muselo byť najneskôr od roku 1987 zrejmé, že ten sovietsky blok je nestabilný. Trvalý trend rozhodne nebol v prospech Biľakov, Živkovov a Honeckeov, aj keď ešte boli pri moci. Koniec update.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Očkovanie vakcínou Pfizer.

Úradu verejného zdravotníctva SR umožní reflektovať digitálne očkovacie preukazy pri tvorbe protipandemických opatrení.


SITA a 1 ďalší 7m
Prvé verejné vystúpenie pápeža po pol roku sprevádzali prísne hygienické a bezpečnostné pravidlá.

V zatiaľ najpodrobnejšie správe o stave svojich financií oznámil, že vlastní viac ako päť tisíc nehnuteľností, väčšinu z nich v Taliansku. Vlastní tiež nehnuteľnosti ako investície v luxusných oblastiach Londýna, Ženevy, Lausanne a Paríža.


idnes.cz 1 h
Pápež František.

Rozhodnutie umožniť prítomnosť pri bohoslužbách pápeža len zaočkovaným osobám vníma publicista ako možné porušenie ústavy a zároveň ako porušenie protipandemických opatrení.


TASR 38m
Účastníci protestu proti povinnému očkovaniu a testovaniu v súvislosti s COVID-19 pred Národnou radou.

Podľa odborníkov sú len dve možnosti, a to dať sa zaočkovať, a tak sa pred nákazou ochrániť, alebo ochorieť s rizikom ťažkého priebehu, dlhodobých až trvalých následkov po ochorení COVID-19 a v najhoršom prípade s rizikom úmrtí.


TASR 14 h