SME
Piatok, 28. január, 2022 | Meniny má Alfonz

Pred 80 rokmi zaútočil Hitler na Sovietsky zväz

Príslušníci sovietskej rozviedky od júna 1940 do júna 1941 celkove viac ako 420-krát upozorňovali vedenie krajiny na zvyšovanie vojenskej hrozby zo strany Nemecka, avšak v Moskve tieto hlásenia nevyvolali náležitú pozornosť,

Stalingrad bol dejiskom jednej z kľúčových bitiek druhej svetovej vojny.Stalingrad bol dejiskom jednej z kľúčových bitiek druhej svetovej vojny. (Zdroj: WIKIMEDIA)

BERLÍN/MOSKVA - Podľa pôvodných predstáv fašistického vodcu Adolfa Hitlera malo ísť o "bleskovú vojnu" (Blitzkrieg), počas ktorej chcel v priebehu štyroch až piatich mesiacov poraziť Sovietsky zväz.

Plán Barbarossa – tak sa operácia volala – sa však nekonal a Veľká vlastenecká vojna napokon trvala 1418 dní.

V utorok 22. júna uplynie 80 rokov odvtedy, čo nacistické Nemecko napadnutím Sovietskeho zväzu otvorilo východný front.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny a podrobení si veľkej časti Európy bolo iba otázkou času, kedy Hitler zaútočí aj na svojho dovtedajšieho spojenca – Sovietsky zväz.

Skryť Vypnúť reklamu

Ministri zahraničných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Viačeslav Molotov podpísali totiž 23. augusta 1939 v Moskve za prítomnosti Stalina pakt o neútočení, známy ako Pakt Ribbentrop – Molotov.

Obsahoval aj tajný dodatkový protokol, na základe ktorého si obidve strany rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe: vrátane útoku na Poľsko, ktorý 1. septembra 1939 znamenal začiatok druhej svetovej vojny v Európe.

Hlavným nepriateľom nacistického Nemecka však bolo svetové židovstvo a boľševizmus.

Hitler o napadnutí Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) písal už vo svojej knihe Mein Kampf ako o zákonitom práve na životný priestor nemeckého národa (Lebensraum).

Popri likvidácii Sovietskeho zväzu ako geopolitického a ideologického nepriateľa ho lákalo najmä nerastné bohatstvo a úrodná pôda.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj nemecký poľný maršal a hlavný stratég Wehrmachtu Erich von Manstein po víťazstve nad Francúzskom vyhlásil, že hlavné ciele Hitlera sa nachádzajú na Východe.

Rozhodnutie o vojne so Sovietskym zväzom oznámil fašistický vodca na porade s najvyšším velením armády 31. júla 1940, práve po víťazstve nad Francúzskom. Príslušnú direktívu číslo 21, čiže plán Barbarossa, podpísal Hitler 18. decembra 1940.

Išlo o plán vojenskej operácie s cieľom napadnúť a obsadiť európsku časť Sovietskeho zväzu. Červenú armádu plánoval rozdrviť za štyri až päť mesiacov a európsku časť ZSSR obsadiť na línii Archangeľsk – Volga – Astrachaň.

Operácia bola nazvaná na počesť cisára Fridricha I. Barbarossu, ktorý bol v 12. storočí považovaný za jedného z najvýraznejších vládcov a neskôr stelesňoval ideál pravého nemeckého panovníka.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasne s prípravami na plán Barbarossa sa rozbehla na plné obrátky rozsiahla dezinformačná kampaň so zámerom utajiť vojenské plány nacistického Nemecka proti Sovietskemu zväzu. Úspech operácie spočíval totiž podľa Hitlera v tajnosti operácie a v jej neočakávanom začiatku.

Ruský historik Vladimir Lota tvrdí, že veleniu nemeckej armády sa nepodarilo skryť presun vojsk k hraniciam Sovietskeho zväzu.

Poukázal pritom na to, že príslušníci sovietskej rozviedky od júna 1940 do júna 1941 celkove viac ako 420-krát upozorňovali politické vedenie krajiny na zvyšovanie vojenskej hrozby zo strany Nemecka.

"Avšak v Moskve tieto znepokojujúce hlásenia nevyvolali náležitú pozornosť," konštatoval ruský historik Lota.

Samotný útok na Sovietsky zväz sa začal bez vypovedania vojny 22. júna 1941 v skorých ranných hodinách.

Skryť Vypnúť reklamu

Po boku nacistického Nemecka bojovali aj armády Fínska, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Talianska a tiež Slovenského štátu.

Na hraniciach ZSSR sústredili podľa ruských zdrojov 182 divízií v počte viac ako päť miliónov vojakov, okolo 4400 tankov, približne 4500 lietadiel a vyše 190 bojových plavidiel.

Počas prvého dňa bojov zničil protivník 1200 sovietskych lietadiel, mnohé z nich na zemi, pretože ani nestačili vzlietnuť.

Prvý oficiálny predstaviteľ Sovietskeho zväzu, ktorý v rozhlase oznámil napadnutie krajiny, bol minister zahraničných vecí Viačeslav Molotov.

Svoje vystúpenie zakončil napoludnie 22. júna 1941 pamätnou vetou: "Naša vec je správna. Nepriateľ bude porazený. Zvíťazíme."

Rýchle počiatočné úspechy na fronte viedli nacistov k presvedčeniu, že "blesková vojna" bude úspešná.

Skryť Vypnúť reklamu

Avšak už počas nadchádzajúcej zimy 1941/1942 narážali na odpor sovietskych vojsk.

Bitky o Rostov nad Donom a o Moskvu znamenali pre Červenú armádu prvé víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, až napokon zaviala v noci z 30. apríla na 1. mája 1945 nad Ríšskym snemom (Reichstagom) v Berlíne sovietska zástava.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie články

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Arcibiskup Ján Babjak udelil nižšie svätenia.

Benedikt XVI. spravil z Prešovskej eparchie archieparchiu.


Michal Pavlišinovič 11 h
Dmitrij Medvedev (vpravo) a Vladimir Putin (Vľavo).

V žiadnom prípade nesmie dôjsť k vojne, vraví.


TASR 27. jan
Štokholm (ilustračné foto).

Švédska národná rada pre prevenciu kriminality po 16 rokoch zverejnila novú správu obsahujúcu štatistiky etnického pôvodu oficiálne zaregistrovaných páchateľov trestnej činnosti. Priaznivcov migrácie nepotešia.


cs.gatestoneinstitute.org 26. jan
Väzenský ústav v Prešove.

Bývalý prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa deň predtým v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.


SITA 25. jan
Skryť Zatvoriť reklamu