SME
Štvrtok, 26. máj, 2022 | Meniny má Dušan

Okupácia v roku 1968 zastavila proces demokratizácie

Dnes si pripomíname 53. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktoré zrušili "výdobytky socializmu s ľudskou tvárou".

August 1968 a tanky v uliciach Prešova.August 1968 a tanky v uliciach Prešova. (Zdroj: REPROFOTO: ÚPN/ Publikácia August 68)

BRATISLAVA – Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému.

Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa píše na stránke Ústavu pamäti národa, tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli.

Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu.

Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľom viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu.

Keďže k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa na nej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky.

Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo viac ako 500-tisíc vojakov a asi 6 300 tankov, 2-tisíc diel a 800 lietadiel.

Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list podpísaný niektorými dogmatickými československými komunistami, v ktorom títo žiadali „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti „kontrarevolúcii“ a za udržanie socializmu v Československu.

Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.

Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom.

SkryťVypnúť reklamu

Snažili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či názvov ulíc.

Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na ľudských životoch.

Podľa najnovších výskumov zahynulo v dôsledku okupácie v Československu najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšie stovky osôb boli ťažko ranené.

Okupácia tak zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Vojská za sebou nechali zničené cesty, civilné vozidlá a rozstrieľané fasády domov. Škody boli odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.

SkryťVypnúť reklamu

Nielen pre vlnu čistiek, keď o funkcie, kariéru, zamestnanie i obživu prišli desaťtisíce ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


TASR 27. apr
Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


Viktória Žolnová 26. apr
Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


SITA 25. apr
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


kW 25. apr
SkryťZatvoriť reklamu