SME
Sobota, 21. máj, 2022 | Meniny má Zina

Strana Jednotné Rusko smeruje k víťazstvu vo voľbách

Po zrátaní viac ako polovice hlasov má Jednotné Rusko takmer 48 % hlasov, oproti predošlým voľbám však stratilo zhruba jednu pätinu podpory. Kandidovať pritom nemohli najhlasnejší kritici Kremľa.

Rusi volili dolnú komoru parlamentu.Rusi volili dolnú komoru parlamentu. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA - Strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina smeruje k získaniu väčšiny v parlamentných voľbách.

Volebná komisia po zrátaní 64 percent hlasov uviedla, že Jednotné Rusko získalo takmer 48 percent hlasov. Za ním nasleduje Komunistická strana s približne 21 percentami.

Exit poll predpovedal jednoznačné víťazstvo Jednotného Ruska, informuje spravodajský portál BBC.

Jednotné Rusko sa vyhlásilo za víťaza volieb pár hodín po tom, čo sa v nedeľu večer zatvorili volebné miestnosti.

Napriek tomu, že si Putinova strana udržiava väčšinu v parlamente, čiastočné výsledky ukazujú, že oproti predošlým voľbám stratila zhruba jednu pätinu podpory.

SkryťVypnúť reklamu

Na výsledku strany sa pravdepodobne podpísali obavy o životné podmienky a tvrdenia o korupcii od väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Putin je však stále populárny medzi mnohými Rusmi, ktorí mu pripisujú zásluhy za to, že sa postavil proti Západu a obnovil národnú hrdosť.

Komunisti zaznamenali nárast podporovateľov o osem percent.

Voliči si vyberali 450 poslancov Štátnej dumy, pričom vo viacerých mestách po prvý raz odovzdávali hlasy elektronicky. Na hlasovaní sa zúčastnilo 14 strán. Kandidovať však nemohli najhlasnejší kritici Kremľa.

Tiež sa objavilo mnoho správ o plnení volebných urien a nútenom hlasovaní. Tieto tvrdenia volebná komisia poprela.

Nezávislá skupina Golos, ktorá monitoruje voľby a ruské úrady ju označili za zahraničného agenta, uviedla, že odsledovala viac ako 4 500 správ o porušení volebného procesu.

SkryťVypnúť reklamu

Ruské ministerstvo vnútra naopak novinárom oznámilo, že nezaregistrovalo žiadne „vážnejšie porušenia“.

Po prvý raz od roku 1993 voľby nesledovali pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Dôvodom boli obmedzenia, ktoré prijali ruské úrady.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


TASR 27. apr
Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


Viktória Žolnová 26. apr
Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


SITA 25. apr
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


kW 25. apr
SkryťZatvoriť reklamu