SME
Sobota, 21. máj, 2022 | Meniny má Zina

V parlamentných voľbách v Nemecku tesne zvíťazili sociálni demokrati Olafa Scholza

Po spočítaní hlasov vo všetkých 299 volebných obvodoch mala SPD 25,9 % hlasov, kým blok CDU/CSU prilákal 24,1 % voličov.

Priaznivci SPD oslavujú. Priaznivci SPD oslavujú. (Zdroj: TASR/AP)

BERLÍN - Nemeckí stredoľaví sociálni demokrati získali v nedeľňajších parlamentných voľbách najväčší podiel hlasov.

Tesne tak zdolali stredopravý blok Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) a bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU) kancelárky Angely Merkelovej, ktorá po 16 rokoch končí vo funkcii.

Predstavitelia ústrednej volebnej komisie v pondelok skoro ráno uviedli, že po spočítaní hlasov vo všetkých 299 volebných obvodoch mala Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) 25,9 % hlasov, kým blok CDU/CSU prilákal 24,1 % voličov.

SkryťVypnúť reklamu

V minulosti žiadna víťazná strana nezískala v nemeckých parlamentných voľbách menej ako 31 % hlasov.

„Je to veľmi jasný mandát na zabezpečenie toho, aby sme teraz pre Nemecko zostavili dobrú a pragmatickú vládu,“ povedal kandidát sociálnych demokratov na kancelára Olaf Scholz, odchádzajúci vicekancelár a minister financií, ktorý vytiahol svoju stranu z dlhoročného prepadu.

Napriek tomu, že blok CDU/CSU dosiahol najhorší výsledok v parlamentných voľbách, chce sa obrátiť na menšie strany, aby s nimi prediskutoval zostavenie vlády.

„Samozrejme, je to strata hlasov, ktorá nie je pekná,“ povedal líder CDU/CSU Armin Laschet na margo volebného výsledku.

Dosiaľ najhoršie si tento blok počínal v parlamentných voľbách ešte v roku 1949, keď získal 31 %.

Laschet podotkol, že únia urobí všetko, čo bude v jej silách, aby zostavila vládu pod jej vedením, pretože „Nemecko teraz potrebuje do budúcnosti koalíciu, ktorá bude modernizovať krajinu“.

SkryťVypnúť reklamu

Scholz i Laschet sa teraz budú snažiť presvedčiť na spoluprácu stranu Zelených, ktorá skončila na 3. mieste so 14,8 % hlasov, a stranu Slobodní demokrati (FDP), ktorá získala 11,5 % hlasov.

Zelení sa tradične prikláňajú k sociálnym demokratom a FDP zasa k únii CDU/CSU, no nevylúčili, že pôjdu inou cestou.

Ďalšou možnosťou na zostavenie vlády je zopakovanie doterajšej „veľkej koalície“ tvorenej úniou a sociálnymi demokratmi, ktorá viedla Nemecko počas dvanástich zo 16 rokov Merkelovej vo funkcii kancelárky.

Do Bundestagu sa ešte dostala nacionalistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá získala 10,3 % hlasov. S ňou však nikto spolupracovať nechce.

Krajne ľavicová strana Ľavica podľa prognóz získala iba 4,9 % hlasov, čo by znamenalo, že sa nedostane do parlamentu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


TASR 27. apr
Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


Viktória Žolnová 26. apr
Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


SITA 25. apr
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


kW 25. apr
SkryťZatvoriť reklamu