K útokom Ursuly von der Leyenovej na Poľsko po rozhodnutí jeho Ústavného súdu reagoval Inštitút Václava Klausa, ktorý vydal nasledujúce vyhlásenie.
"Keď dochádza v Európe, resp. v Európskej únii, k zjavnému ohrozenia demokracie, je potrebné, aby európski demokrati hlasno protestovali.
Dnes nejde o maličkosť. Pani Leyenová v Európskom parlamente vyhlásila - citované médiami, u nás napr. okamžite Českou televíziou - že "rozhodnutie poľského ústavného súdu ohrozuje základy Európskej únie. Európska komisia musí chrániť občanov únie a bude preto konať."
To je bezprecedentný výrok.
Poľský ústavný súd si pred časom položil otázku, ktorú si kladú už niekoľko desaťročí všetci skutoční demokrati - má európsky integračný proces vyústiť do vytvorenia nadnárodnej entity, ktorá je nadradená jednotlivým členským štátom, alebo majú mať aj naďalej tieto štáty svoju suverenitu a len jej časť eventuálne odovzdávať do Bruselu?
O tom je od 50. rokov celý problém európskej integrácie. Každý to vie, alebo by vedieť mal. A nikto pred touto otázkou nesmie zatvárať oči. Ani pani Leyenová.
Poľský ústavný súd po mesiacoch vážnych rokovaní okrem iného povedal, že časť zmluvného základu Európskej únie "nie je kompatibilný s ústavou Poľskej republiky" a vyslovil názor, že poľská ústava má pred európskymi zmluvami prednosť.
To sa niekomu v Bruseli páčiť nemusí, ale je to názor legitímneho ústavného orgánu členského štátu EÚ (niečo podobné pred časom urobil nemecký ústavný súd v Karlsruhe).
Názor tejto inštitúcie nemá právo nikto, ani úradníčka Európskej komisie, ktorú pani Leyenová je, nerešpektovať. Určite si nesmie dovoliť povedať, že sú tým "ohrozené základy Európskej únie".
Rozhodnutím poľského ústavného súdu však boli spochybnené jednostranné názory a postoje, ktoré už roky presadzujú európski úradníci, európski aktivisti a časť európskych politikov.
Pani Leyenová suverénne prehlasuje, že "Európska komisia musí chrániť občanov únie a bude preto konať".
Aj my sme občanmi jedného z členských štátov EÚ, ale rozhodnutím poľského ústavného súdu sa ohrození necítime. Nikto nás pred ním chrániť nemusí.
My, naopak, cítime potrebu "chrániť sa" pred likvidáciou zvrchovanosti štátov EÚ.
Sme presvedčení, že ochranu komisárky Leyenovej určite nepotrebujú ani občania Poľskej republiky. Mnohokrát v dejinách preukázali, že im o suverenitu svojej krajiny nesmierne ide.
Mimoriadnu necitlivosťou je to, že sa pani Leyenová vo svojom prejave odvoláva na poľskú Solidaritu pred štyridsiatimi rokmi.
Tá odmietala, aby Poľsko zostávalo v područí Sovietskeho zväzu. Poľsko sa tohto postavenia zbavilo nie preto, aby - pod zdanlivo demokratickými heslami - strácalo svoju zvrchovanosť znova.
Toho si bol poľský ústavný súd vedomý a práve o tom bolo jeho rozhodnutie. Je povinnosťou nás, Čechov, aby sme Poliakov v tejto veci vo vlastnom záujme podporili."
Václav Klaus krátko pred výpadom pani Leyenovej odoslal list Jaroslawovi Kaczyńskému, v ktorom s podobnými argumentmi osobne podporil poľský postoj, píše sa vo vyhlásení.
