PRAHA - Česko opäť stojí na kľúčovej križovatke, na ktorej začína ísť o všetko. V Míčovni na Pražskom hrade to povedal bývalý prezident Václav Klaus.
Kritizoval politiku Bruselu, ktorý podľa neho sleduje iné ciele, ako sú sloboda, prosperita a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Európy, píše server echo24.cz.
Klaus to vyhlásil na akcii, ktorá pripomína výročie 103 rokov od vzniku samostatného Československa. Spoločne s ďalšími spolkami ju organizuje Český zväz bojovníkov za slobodu (ČSBS). Zúčastnilo sa jej asi 100 ľudí.
Podľa Klausa vznik republiky z 28. októbra 1918 zostáva „trvalou inšpiráciou a posilou“.
„Vieme však, že vyhrané nie je. Práve teraz vznikajúce a nebezpečne sa rozrastajúce nové hrozby od nás vyžadujú nové úsilie o zabezpečenie našej štátnej existencie a jej budúcnosti,“ povedal Klaus.
Celý prejav Václava Klausa nájdete tu.
Na budúcnosť podľa neho nemožno pozerať bez obáv. Hrozbu vidí nielen v obmedzeniach spojených s koronavírusovou pandémiou.
„Čelíme pokusom svet, ktorý naši predkovia vybojovali a v ktorom sme my vyrástli, sociálnym inžinierstvom zmeniť a prerobiť ho podľa predstáv novej generácie ideológov, ktorí svoje antihumánne predstavy a svoje svetovládne ambície skrývajú za frázy o záchrane planéty, za boj proti zmenám klímy, za odstránenie úplne svojvoľne definovanej diskriminácie, za údajne potrebnú globálnu vládu a za ďalšie podobné progresivistické ciele, ktoré nie sú cieľmi našimi,“ povedal.
Vadí im podľa neho existencia národných štátov, rodiny a ľudskej prirodzenosti.
Poznamenal, že „boritelia nášho sveta“ na svoje ciele využívajú predovšetkým medzinárodné inštitúcie ako Organizáciu Spojených národov (OSN) a Európsku úniu.
„Aj v dôsledku toho politika Bruselu sleduje iné ciele, než akými sú sloboda, prosperita a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Európy,“ myslí si Klaus.
Predseda ČSBS Jaroslav Vodička v prejave poukázal na to, že vznik Československa sprevádzala chrípková pandeme, proti ktorej bola vtedajšia spoločnosť prakticky bezradná. Vyzval v tejto súvislosti na dodržiavanie protikoronavírových hygienických opatrení.
Novovzniknutá Československá republika bola podľa neho po všetkých stránkach demokratická, označil ju za ostrov medzi autoritatívnymi a polofašistickými režimami okolitých krajín.
„Československá republika sa ideovo odriekla od aristokratických a dogmatických tradícií. Výrazom nových pomerov boli okrem zrušenia šľachtických titulov aj agrárna reforma a rozsiahle sociálne zákonodarstvo,“ poznamenal.
Povedal tiež, že ČSBS udržiavaním historickej pamäte obhajuje národné a odbojové tradície a samostatnosť českého štátu a udržuje historickú pamäť na československý odboj a na „veľké národné a štátne“ dielo, ktorý začali napríklad Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik alebo Edvard Beneš.
