Komisárka von der Leyenová vzbudila vlnu mediálneho odporu po tom, čo vyšlo najavo, že prúdovým dopravným lietadlom absolvovala päťdesiatikilometrový prelet medzi Viedňou a Bratislavou.
Aj keď je pokrytectvo takéhoto konania vo svetle britského klimatického summitu a rečí, ktoré sa tam viedli, evidentné, pohoršenie by sme mali prenechať klimatickým aktivistom, píše Filip Šebesta v komentári uverejnenom na stránke Inšitútu Václava Klausa (IVK).
Kancelária Leyenovej pre let určite nájde relatívne logické vysvetlenie. Napríklad to, že po zastávke v Bratislave komisárka pokračovala ďalej do destinácie, kde už letieť dávalo oveľa väčší zmysel ako medzi dvoma menovanými podunajskými metropolami, a lietadlo by tak či tak medzi mestami muselo preletieť prázdne. To je však vedľajšie.
Poukazovať na pokrytectvo elít, ktoré na klimatických summitoch kážu niečo, čo nie sú samé ochotné dodržiavať, a dokonca si pre svoje pleasure flights súkromnými tryskáčmi dojednávajú lepšie daňové podmienky, zatiaľ čo lety pre obyčajných ľudí zaťažujú (odkaz), asi cenu má.
Má cenu ukazovať na elitársky prezieravý prístup k obyčajným ľuďom v okamihu, keď sa vďaka konkurencii na liberalizovanom trhu s leteckou prepravou stalo masové lietanie bežnou súčasťou životov európskej strednej triedy, a nie iba záležitosťou úzkej vrstvy najbohatších ľudí.
Nenechávajme si však vnútiť názor, ktorý na pozadí kritiky Leyenovej presvitá, a síce, že lietanie je niečo, za čo sa dnes treba hanbiť, verejne sa kajať a politikom ho vyčítať z iných ako úzko výdavkových dôvodov. Že je to horší spôsob dopravy, než ktorýkoľvek iný.
Bolo by snáď pre nás lepšie, keby Leyenová prešla medzi oboma mestami na jedno nabitie elektrickým autom?
V tej chvíli by sme asi síce len ťažko mohli poukazovať na pokrytectvo bruselských elít, ale nezmyselné klimatické záväzky, ktoré dusia a budú dusiť európsku strednú triedu, by sa tým nijako neumenšili.
Práve naopak, ak môžu oželieť lietanie takí vyťažení ľudia ako vysokí politici či úradníci, prečo nie všetci ostatní, mohlo by sa v tej chvíli povedať.
Kritiku si preto nezaslúži to, že správanie komisárky Leyenovej nie je v súlade s jej slovami a politickými zámermi, ale práve tie slová a tie politické zámery.
Nekritizujme Leyenovú, že napriek jej presadzovanému Green Dealu lieta, kritizujme to, že jej Green Deal fakticky smeruje k tomu, aby nelietali ostatní.
Nabudúce už pôjde poučená Leyenová elektrickým autom a táto plytká kritika pokrytectva sa rozplynie bez toho, aby nám to prinieslo akúkoľvek zmenu k lepšiemu. Sústreďme sa na podstatu.
Len nech si komisárka lieta ďalej. Ale nás nech nechá lietať tiež!
