LEVOČA. Receptom na riešenie ekonomickej situácie menších nemocníc môžu byť PPP projekty. Vyplýva to z analýzy Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Informovalo o tom v pondelok na tlačovej besede v Levoči.
Práve levočská nemocnica, ktorá je v stopercentnom vlastníctve mesta, je podľa združenia jednou z tých, kde vidieť výsledky.
A to z hľadiska ekonomickej udržateľnosti, pozitívnych sociálnych dopadov, ale aj dosahu samospráv na obslužnosť územia a dostupnosť verejných služieb.
Zo zadlženej nemocnice je dnes funkčné a ziskové zdravotnícke zariadenie.
Recept na eurofondovú depresiu
„Verejno-súkromné partnerstvá sú reálnou konkurenciou na trhu finančných možností a postupom času majú všetky predpoklady na to, aby sa stali riadnym finančným nástrojom, ktorý bude miestna územná samospráva využívať štandardne, výhľadovo a systematicky,“ uviedol ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Primátor Levoče odkazuje Lengvarskému, že ich PPP nemocnica reformu nepotrebuje Čítajte „Vo výraznej miere ich treba vnímať aj ako prirodzenú reakciu na tzv. eurofondovú depresiu, pri ktorej strata dôvery, individuálne sklamania, nejasnosť z nastavovania procesov, ale aj neopodstatnená byrokratická záťaž nútia samosprávy orientovať svoju pozornosť na iné možnosti financovania rozvojových investičných zámerov,“ doplnil.
Verejno-súkromné, čiže PPP (Private public partnership) projekty sú podľa jeho slov pre mestá a obce oprávnenou investičnou potrebou, ako aj nástrojom rozvoja územia.
Rozhlas v obciach víťazí nad facebookom, rýchly internet mnohé nemajú Čítajte Výsledky v mestskom zdravotníctve
Samosprávy môžu uplatniť PPP projekty v zdravotníctve. Príkladom sú mestá Levoča, Šahy či Partizánske, v ktorých dlhodobo, v ekonomicky priaznivých číslach pôsobia nemocnice zriadené a prevádzkované formou PPP projektu.
„Na našom pätnásťročnom príklade chceme poukázať, ako sa dá postupne zo zadlženého zdravotníckeho zariadenia vytvoriť v spolupráci so súkromným investorom zariadenie, ktoré nevytvára dlhy verejnému sektoru,“ konštatoval primátor Levoče Miroslav Vilkovský (nezávislý).
„Reforma zdravotníctva sa začala v rokoch 2002-2005, poskytovanie zdravotnej starostlivosti je službou rovnakou ako ktorákoľvek iná. V tomto období bola aj Všeobecná nemocnica s poliklinikou Levoča ako príspevková organizácia pretransformovaná na akciovú spoločnosť so stopercentným vlastníctvom mesta Levoča. Za predchádzajúcich 15 rokov prešla rôznymi racionalizačnými zmenami, ktorých výsledkom bolo zvýšenie efektívnosti, hospodárnosti procesov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov širšieho regiónu Spiša, Liptova, Gemera a Šariša,“ povedal primátor.
Partnerstvá stabilizovali financie
V Partizánskom mesto tiež pri prevádzkovaní nemocnice spolupracuje so súkromným sektorom.
Majetok dala do nájmu súkromnej spoločnosti, aby poskytovala zdravotnícke služby namiesto pôvodného subjektu založeného mestom. Nemocnica tak ostala zachovaná a jej finančné hospodárenie sa stabilizovalo.
Podobne je na tom mesto Šahy, ktoré nemocničný areál prenajalo za symbolické nájomné rôznym súkromným spoločnostiam poskytujúcim zdravotnícke služby.
Nemusí tak znášať náklady a zároveň má dostupnú starostlivosť pre chorých. K dispozícii sú okrem odborných lekárov aj špecialisti, a tiež CT, digitálny röntgen či laboratórium.
Samosprávy upozorňujú, že nedostali príspevky na aktivačné práce Čítajte Prieskum: Najviac fičia úvery
ZMOS sa v analytickej štúdii, ktorá sa sústredila na PPP projekty, venuje príkladom z praxe zo Slovenska i z Českej republiky.
Štúdia vychádza z vlaňajšieho prieskumu na reprezentatívnej vzorke starostov a primátorov. Dovedna 466 respondentov odpovedalo na otázku, aké externé zdroje financovania doposiaľ využili ich samosprávy na rozvojové potreby.
Čo ukázal prieskum? Viac ako polovica (53 percent) samospráv využila úver z komerčnej banky.
Viac ako štvrtina (25,5 percenta) v prieskume uviedla, že doposiaľ nevyužili žiadne externé zdroje financovania.
Skúsenosti s úverom zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky má vyše 15 percent samospráv. PPP projekty využilo len jeden a pol percenta miest a obcí.
Celkovo 1,3 percenta z nich odpovedalo, že využili úver z Európskej investičnej banky, prípadne Rozvojovej banky RE.
Zdroje zo Slovak Invest Holdingu nevyužila ani jedna samospráva odpovedajúca v prieskume.
K tejto téme sa celkovo nevedelo vyjadriť 4 a pol percenta oslovených respondentov.
Obciam by pomohlo viac peňazí z podielových daní, tvrdí ZMOS Čítajte Využitie aj pri správe ciest
„Verejno-súkromné partnerstvá v prostredí miest a obcí môžu mať rôznu formu, spôsoby aj zamerania. Majú mimoriadny potenciál, ktorého kvalita závisí od miery odstránenia rizík, pričom priamo súvisí s kvalitou zabezpečovania konkrétnych služieb. Verejno-súkromné partnerstvá je potrebné vnímať ako nástroj rozvoja územia formou externých finančných zdrojov a zhodnotenia verejného majetku,“ uviedol Kaliňák.
Podľa jeho slov môžu byť PPP projekty akýsi alternatívny plán financovania potrieb miest a obcí. Najmä pre obdobie, keď skončia terajšie schémy pomoci z eurofondov.
„Práve alternatívne financovanie rozvoja prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev je príležitosť oproti možnostiam, na ktoré sa mestá a obce najčastejšie orientujú,“ dodal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS.
Široká paleta verejných služieb na komunálnej úrovni otvára možnosti spoločných investičných aktivít v partnerstvách.
Podľa Kaliňáka sa dá využiť napríklad v zdravotníctve, v správe ciest, pri ich zimnej údržbe a podobne.
„Všade tam, kde spolupráca verejného a privátneho sektora môže v dlhodobom horizonte priniesť ekonomickú stabilitu, dostupnosť verejných služieb v požadovanej kvalite a rovnako aj obslužnosť územia. Tento koncept má pozitívny dopad na koordinovaný rozvoj územia, formovanie lokálnej hospodárskej politiky a spoluprácu samospráv,“ dodal.
Spoločné úradovne sa osvedčili. Štát však neprepláca všetko, čo by mal Čítajte Závery analýzy
Združenie miest a obcí Slovenska na základe spracovanej analýzy požaduje:
- Odstrániť falošné mýty, ktoré vytvárajú nedôveru a doposiaľ nechávajú možnosti verejno-súkromných partnerstiev ako marginalizované riešenie sprevádzajúce mimoriadne vysoké riziká.
- Posilňovanie know-how dokáže zvýšiť mieru pripravenosti miestnej územnej samosprávy viesť sociálno-ekonomický dialóg s privátnym sektorom o optimálnom nastavení projektov verejno-súkromných partnerstiev ako relevantného nástroja pre financovanie koordinovaného rozvoja územia vo vzťahu k plneniu mnohých úloh miestnej územnej samosprávy.
- Umocnenie spoločenskej zodpovednosti a príklady dobrej praxe sú najvhodnejšou reakciou na podporu verejno-súkromných partnerstiev na úrovni miestnej územnej samosprávy. Dokazujú oprávnenosť spoločenskej objednávky a dopytu po tomto systematickom riešení.
- Potrebujeme zvýšiť informovanosť o úspešných príkladoch z praxe, kde sa osvedčili verejno-súkromné partnerstvá, nakoľko práve tento prístup dokáže eliminovať tzv. falošné mýty, zároveň umocní dôveru samosprávy voči tomuto finančnému nástroju. V tejto súvislosti ale netreba zabúdať ani na prípadné neúspešné projekty, ktoré môžu pomôcť z hľadiska eliminácie alebo opakovania chýb pre ostatné mestá a obce.
- Na Slovensku potrebujeme jasnú stratégiu riadenia investícií do verejnej sféry, pretože aj v záujme centrálnej vlády musí byť príprava Slovenskej republiky na poeurofondové obdobie, kedy bude naďalej potreba, ale aj nevyhnutnosť investícií do verejnej sféry. Otázne zostane, aká široká konkurencia alternatívnych nástrojov financovania municipálneho rozvoja bude k dispozícii. Práve tu vidíme priestor na komplexný prístup k podpore verejno-súkromných partnerstiev na lokálnej úrovni.
- Štruktúra demografického vývoja, mobilita ľudí a vidiek ako ucelená súčasť územia, ktorého súčasťou zo všetkých samospráv je 96 % dedín a 10 miest s počtom obyvateľov nad 50 000 z celkového počtu 141 miest, predstavujú relevantné impulzy pre dlhodobé a udržateľné verejné investície na lokálnej úrovni.
- Príklady a priame skúsenosti zo slovenských samospráv obohatené o konkrétne príklady z Českej republiky sú podporné argumenty pre závery a odporúčania, ktoré je potrebné vnímať ako východiská pre nadchádzajúce obdobie. Sú zároveň mimoriadne cenným vstupom do serióznej a vecnej diskusie o potrebe podpory verejno-súkromných partnerstiev na lokálnej úrovni.
- Verejno-súkromné partnerstvá majú široké uplatnenie v rámci zabezpečovania mnohých verejnoprospešných činností na úrovni samospráv, pričom dokážu pomôcť v rozvoji medziobecnej spolupráce a formovaní mikroregiónov.
- Verejno-súkromné partnerstvá pomáhajú nastavovať verejné politiky na lokálnej úrovni a podporovať lokálnu hospodársku politiku.
(Zdroj: ZMOS)
