František Ruščák je významným slovenským básnikom a vysokoškolským docentom.
Jazykovedec, slovakista, básnik, vysokoškolský pedagóg a dnes už senior. Pochádza zo Zemplína, žije v Prešove. Tento rok oslávil významné životné jubileum - 80 rokov.
Konzervatíny web so súhlasom autorom uverejňuje dve básne Františka Ruščáka - Slovensku, V stíšení nádej - a želá všetkým čitateľom šžastné, veselé a požehnané vianočné sviatky.

František Ruščák
S l o v e n s k u
Daj Boh šťastia tejto zemi,
šťastia, Bože, daj,
v krušných chvíľach,
v bôľnych časoch
vždy jej pomáhaj;
odžeň od nej
čierne mraky,
slnka jasu hojne daj,
na Slovensko nezabúdaj,
s dobrom naň dlaň prikladaj;
stvoril si ho veľmi malé,
no s bohatou výbavou,
do tvarov priam dokonalé,
nedovoľ by dakto cudzí
ho zvábil blenom – návnadou...

V stíšení nádej
A život stíšil,
neraz aj mlčí,
nepokoj cítiš
vari aj v žlči,
planéta rázne
spomalila krok,
a v každej vlne
úsmev je
akoby navonok;
človek sa vzdialil
od seba,
už azda slová
netreba?;
stromy skláňajú koruny
ako starý kráľ...;
ak však chceš ďalej
ako doposiaľ,
nepreruš dialóg
so zemskou
príťažou,
ešte vždy
môžeš vidieť
modré nebo
nad sebou
každý deň...,
buď dobrý k Nemu,
nie na protiveň;
pod rúškom tajomné
siločiary bytia
ukazujú zmenu
smeru trasy...;
umy si najprv svedomie,
nestačí iba ruky....
