SME
Sobota, 21. máj, 2022 | Meniny má Zina

Putin sa vyhráža vojnou, ak NATO nesplní jeho požiadavky. Sú mimoriadne absurdné

Chce, aby USA odstránili z Európy svoj jadrový dáždnik a umožnili Rusku obnoviť svoju sféru vplyvu vo východnej Európe ako za sovietskej éry.

Ruský prezident Vladimir Putin.Ruský prezident Vladimir Putin. (Zdroj: SITA/AP)

Rusko pohrozilo vojnou, pokiaľ USA a ich spojenci v NATO nesplnia – bezpodmienečne – rozsiahle požiadavky na nové bezpečnostné usporiadanie v Európe, píše Soeren Kern v článku uverejnenom na webe Gatestone institute.

Medzi požiadavkami deklarovanými ruským ministerstvom zahraničia je aj to, aby USA odstránili z Európy svoj jadrový dáždnik a umožnili Rusku obnoviť svoju sféru vplyvu vo východnej Európe ako za sovietskej éry.

Ruské ultimátum, ktoré fakticky vyžaduje, aby NATO spáchalo samovraždu, je tak zjavne poburujúce a nesplniteľné, že západní analytici sú ohľadom motívov ruského prezidenta Vladimíra Putina rozdelení.

SkryťVypnúť reklamu

Niektorí sú toho názoru, že Putin kladie rad nesplniteľných požiadaviek ako zámienku na inváziu na Ukrajinu. Iní si myslia, že sa snaží Západ rozdeliť a prebudovať európsku bezpečnostnú architektúru v prospech Ruska, ale že k tomu nedrží v ruke dosť silné karty.

Takmer všetci západní analytici sa však zhodujú v tom, že Putin využíva slabosť amerického prezidenta Joea Bidena, rozpory medzi USA a Európou, nezhody v rámci Európskej únie a bezradnosť lídrov najväčších európskych krajín, najmä Francúzska a Nemecka.

Súvisiaci článok V Bidenovej Amerike majú ilegálni imigranti väčšiu hodnotu ako americkí vojaci Čítajte 

17. decembra 2021 zverejnilo ruské ministerstvo zahraničia dva návrhy zmlúv: zmluvy medzi Ruskom a USA a zmluvy medzi Ruskom a NATO.

Ruský návrh "Zmluvy medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou o bezpečnostných zárukách" obsahuje viac ako tucet požiadaviek, vrátane:

SkryťVypnúť reklamu

- Členstvo v NATO musí byť odoprené všetkým štátom bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), vrátane pobaltských štátov Estónska, Lotyšska a Litvy, ktoré sú členmi aliancie od roku 2004.

- NATO nesmie expandovať ďalej na východ, vrátane krajín ako Švédsko a Fínsko.

- Spojené štáty americké nesmú lietať so strategickými bombardérmi a nasadzovať vojnové lode, a to aj v rámci NATO, v oblastiach mimo ich národného vzdušného priestoru a národnej teritoriálnej vody.

- USA nesmú rozmiestňovať svoje ozbrojené sily a zbrane, a to aj v rámci NATO, v akejkoľvek oblasti, kde by takéto rozmiestnenie mohlo Rusko vnímať ako hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť.

- USA musia z Európy odstrániť všetky svoje jadrové zbrane.

- USA nesmú rozmiestňovať pozemné rakety stredného a krátkeho doletu mimo svojho územia.

SkryťVypnúť reklamu

Ruský návrh "Dohody o opatreniach na zaistenie bezpečnosti Ruskej federácie a členských štátov Severoatlantickej aliancie" predkladá aj ďalšie požiadavky:

- Členské štáty NATO nesmú rozmiestňovať vojenské jednotky v krajinách, ktoré sa stali členmi aliancie po 27. máji 1997, keď NATO a Rusko podpísali Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch. Patrí sem 14 krajín, ktoré sa počas posledných 25 rokov stali členmi NATO: Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Čierna Hora, Severná Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

- NATO nesmie rozmiestňovať pozemné rakety stredného a krátkeho doletu do miest, odkiaľ by mohli tieto rakety zasiahnuť územie Ruska.

- NATO sa nesmie akokoľvek ďalej rozširovať, čo vylučuje pristúpenie Ukrajiny aj akéhokoľvek iného štátu.

SkryťVypnúť reklamu

- NATO nesmie vojensky spolupracovať s Ukrajinou a ostatnými štátmi východnej Európy, južného Kaukazu a strednej Ázie.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov vyhlásil, že oba texty sú súčasťou celku a nemožno ich chápať ako "menu, kde si môžete vybrať jedno alebo druhé".

Zatiaľ čo Rusko očakáva, že NATO a USA vyhovejú jeho požiadavkám, Moskva na oplátku ponúkla iba vágny záväzok "nevytvárať podmienky a situácie ohrozujúce národnú bezpečnosť ostatných strán". Návrh zmluvy neukladá Moskve žiadnu povinnosť presunúť svoje ozbrojené sily.

Ruský diplomat Konštantín Gavrilov pôsobiaci vo Viedni 20. decembra 2021 vyhlásil, že vzťahy medzi Moskvou a NATO dospeli k "okamihu pravdy". A dodal:

SkryťVypnúť reklamu

"Naše rozhovory musia byť vážne a každý v NATO musí napriek svojej sile a moci pochopiť, že je potrebné podniknúť konkrétne politické kroky. Alternatívou je vojensko-technická a vojenská reakcia Ruska."

Putin počas svojej štvorhodinovej tlačovej konferencie 23. decembra zopakoval svoj postoj, že "akýkoľvek ďalší posun NATO na východ je neprijateľný". O niekoľko dní neskôr označil Kremeľ rozširovanie NATO pre Rusko za "otázku života a smrti".

Rusko 26. decembra 2021 varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO. "Je úplne zrejmé, že vstup Fínska a Švédska do NATO by mal vážne vojenské a politické dôsledky, ktoré by vyžadovali adekvátnu reakciu Ruska," povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

SkryťVypnúť reklamu

Medzitým Rusko zhromaždilo na svojej východnej hranici s Ukrajinou približne 100 000 vojakov, čo vyvoláva obavy z bezprostredne hroziacej ruskej invázie.

Vyhodnocovanie ruských požiadaviek

Françoise Thom, renomovaná francúzska historička zaoberajúca sa dejinami Ruska, napísala, že Putin sa snaží "zviazať NATO prostredníctvom Spojených štátov a Spojené štáty prostredníctvom NATO." Dodala: "Nie je o čom vyjednávať, musíte všetko prijať ako celok."

Thom v dlhej a dôkladnej analýze ruskej požiadavky popísala ako "premyslené vydieranie":

"Ruské vydieranie je úplne explicitné a je namierené ako na Američanov, tak na Európanov. Ak Západ neprijme ruské ultimátum, bude musieť podľa námestníka ministra zahraničných vecí Alexandra Gruška čeliť 'vojenskej a technickej alternatíve'. Gruško dodal: 'Európania sa tiež musia zamyslieť nad tým , či sa chcú vyhnúť tomu, aby sa ich kontinent stal dejiskom vojenskej konfrontácie. Majú na výber. Buď vezmú vážne to, čo im bude počas rokovaní predložené, alebo budú čeliť vojensko-technickej alternatíve.'"

SkryťVypnúť reklamu

"Po zverejnení návrhu zmluvy potvrdil bývalý námestník ministra obrany Andrej Kartapolov (obranný výbor Dumy) možnosť preventívneho úderu proti cieľom NATO (podobného tým, ktoré Izrael zasadil Iránu): 'Naši partneri musia pochopiť, že čím dlhšie preťahujú skúmanie našich návrhov a prijatie reálnych opatrení k vytvoreniu nami požadovaných bezpečnostných záruk, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ich zasiahne preventívny úder.'"

"Aby to všetko bolo jasnejšie, vypálilo Rusko 24. decembra 2021 'salvu' hypersonických striel Zirkon. Tlačový hovorca Kremľa Dmitrij Peskov túto udalosť komentoval takto: 'Dúfam, že naše návrhy [zo 17. decembra] sú teraz presvedčivejšie.' Redaktor Vladimir Možegov dodal: 'Aké sú naše argumenty? V prvom rade samozrejme naši najspoľahlivejší spojenci - armáda a námorníctvo. je absurdné, aby Spojené štáty mali flotilu lietadlových lodí. Náraz Zirkonu rozbije torpédoborec ako orech. Niekoľko Zirkonov nevyhnutne potopí aj lietadlovú loď. Zirkon jednoducho robí to, na čo je určený: metodicky potápa obrovské a nemotorné lietadlové lode ako keď strieľate pištoľou so radu fliaš od piva.'"

SkryťVypnúť reklamu

"Článok v digitálnych novinách Svpressa výrečne nazvaný 'Putinovo ultimátum: Rusko... pochovajú celú Európu a dve tretiny Spojených štátov do 30 minút' to rozvádza do detailu: 'Kremeľ bude musieť dokázať svoju pozíciu činmi. Priviesť 'partnerov' k rokovaciemu stolu je pravdepodobne možné iba nátlakom. Ekonomicky nemôže Ruská federácia Západu konkurovať. Takže jedinou možnosťou je vojna.'

Vojenský expert Konstantin Sivkov verí, že 'k privedeniu USA a NATO k rokovaciemu stolu je potrebný nejaký druh super zbrane, aby sme... demonštrovali naše odhodlanie udrieť, ak sa NATO rozšíri a potom vás môžem uistiť, že sa Západ bude báť. .. Je naivné spoliehať sa na diplomatické procedúry [...] Ruská iniciatíva je signálom, že sme pripravení prijať veľmi radikálne opatrenia. Ak odmietnete naše návrhy, tak si za to, čo sa stane, môžete sami.'"

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Rusi prezidentské voľby v USA neovplyvnili. Kľúčový svedok klamal Čítajte 

Oficiálne reakcie

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Len Psaki uviedla, že Spojené štáty budú všetko konzultovať so svojimi spojencami.

Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina dodal: "Rusko nie je členom NATO a nerozhoduje o záležitostiach súvisiacich s NATO."

Ukrajinské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Kyjev má "výhradné suverénne právo" riadiť svoju vlastnú zahraničnú politiku a iba Ukrajina a NATO môžu určovať svoje vzťahy, vrátane otázky ukrajinského členstva.

Fínsko, oficiálne neutrálna krajina, ktorá zdieľa hranicu s Ruskom, zdôraznilo svoje právo kedykoľvek usilovať o členstvo v NATO. "Zopakujem to ešte raz," povedal fínsky prezident Sauli Niinistö. "Manévrovací priestor a sloboda rozhodovania Fínska zahŕňajú aj možnosť vojenského zapojenia sa a podania žiadosti o členstvo v NATO, pokiaľ to sami uznáme za vhodné."

SkryťVypnúť reklamu

Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Linde dodala:

"Je nevyhnutné mať svetový poriadok založený na pravidlách, v ktorom platí medzinárodné právo a v ktorom má každá krajina právo na svoju vlastnú bezpečnostnú politiku. Odmietnutie akéhokoľvek budúceho rozširovania NATO obmedzí možnosti robiť nezávislé politické rozhodnutia."

Tvárou v tvár ruskému nátlaku sa slabým článkom Západu zdá byť Nemecko. Nemecký kancelár Olaf Scholz chce obnoviť vzťahy s Moskvou a plánuje osobnú schôdzku s Putinom v januári 2022.

Súvisiaci článok Europoslanci očakávajú od nového nemeckého kancelára viac zelených tém Čítajte 

Nemecký denník Bild 3. januára 2022 uviedol, že Scholz hľadá vo vzťahoch s Moskvou "nový začiatok". To znepokojilo menšie európske krajiny, ktoré sa obávajú, že sa Nemecko s Putinom dohodne za ich chrbtom. V rozhovore pre Bild bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves povedal:

SkryťVypnúť reklamu

„Všetci sme uvítali Annalenu Baerbock vo funkcii nemeckej ministerky zahraničia a dúfali sme, že presunie zameranie nemeckej zahraničnej politiky na ľudské práva a dodržiavanie základných hodnôt. Európa v podstate dúfala, že nová nemecká vláda bude znamenať koniec merkantilizmu, ale potom, čo sa kormidla chopil pán Scholz, vidíme, že je bohužiaľ len pokračovaním toho, čo už poznáme, a nie je to dobrý začiatok jeho funkčného obdobia. A nie je to dobrý vývoj pre európsku jednotu."

Vybrané komentáre

Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v komentári publikovanom na spravodajskom serveri Politico varoval, že Putin sa usiluje o ruskú kontrolu nad bezpečnosťou strednej a východnej Európy:

"Toto nie je seriózny návrh od človeka, ktorý chce mier."

SkryťVypnúť reklamu

"Putin vie vytvárať krízy, aby ich neskôr sám mohol hasiť - chová sa rovnako ako hasič, ktorý sa snaží uhasiť požiar, ktorý sám založil. Putin sa domnieva, že pod hrozbou invázie na Ukrajinu budú USA a ďalšie západné mocnosti rokovať priamo s Kremľom - potenciálne bez svojich východoeurópskych a pobaltských spojencov – a ponúknu mu ústupky. Tak mu umožní udržať si vplyv nad bývalými sovietskymi krajinami výmenou za mier."

"Putin má v ruke mizerné karty, ale hrá s nimi dobre - jeho taktika však bude úspešná iba vtedy, keď mu ustúpime. NATO musí prinútiť Putina, aby prestal blufovať."

"Ohľadom budúceho rozširovania by sa USA a NATO nemali za žiadnych okolností k ničomu zaväzovať – či už skutočne alebo de facto.... NATO nesmie umožniť Putinovi vo veci svojho rozširovania hrať rolu vyhadzovača."

SkryťVypnúť reklamu

"NATO nemôže vyjednávať s pištoľou pri spánku. A ak teraz ustúpime, tak tento signál bude počuť hlasno a jasne ako demokratické krajiny, ktoré sa na nás spoliehajú, tak aj autokrati, ktorí nás veľmi nemusia a boja sa našej slobody."

Americká bezpečnostná expertka narodená v Rusku Rebekah Koffler vyhlásila, že dôkazy o tom, že sa Rusko chystá napadnúť Ukrajinu, sú presvedčivé a že Putin využíva slabosť prezidenta Joea Bidena:

"Ruský líder... verí, že sa mu naskytla príležitosť konať. Obáva sa, že sa riziko vstupu Kyjeva do NATO zvýši, ak sa k moci v USA dostane... silnejší líder. Putin tiež vie, že Pentagon sa ešte len začína preorientovávať z protiteroristických operácií na novú stratégiu zameranú na mocnosti, ako sú Čína a Rusko."

SkryťVypnúť reklamu

"Ruskí vojaci sú ako vždy v minulosti pripravení bojovať v mraze a Putin sa zrejme domnieva, že Západ sa nebude brodiť snehom, aby pomohol Ukrajine. Putin sa chystá Washington vyšachovať z hry, pretože je povzbudený svojou schopnosťou Západ oklamať - napríklad inváziou do Gruzínska a obsadením Krymu - a schopnosťou vydupať si ústupky od Joea Bidena."

"'Experti' Bidenovej administratívy sa asi bohužiaľ opäť chytia do Putinovej pasce - rovnako ako Obamovi 'experti', ktorí ľahkovážne usilovali o 'reset' vzťahov s Ruskom."

Expert na zahraničnú politiku z Brookings Institution Steven Pifer napísal, že podstata ruských požiadaviek a spôsob, akým boli zverejnené, naznačujú, že Putin to s vyjednávaním so Západom nemyslí vážne:

SkryťVypnúť reklamu

"Neprijateľné podmienky v oboch návrhoch dohôd, ich rýchle zverejnenie ruskou vládou a imperatívy používané ruskými predstaviteľmi na opis požiadaviek Moskvy vzbudzujú obavy, že Kremeľ si môže priať zamietnutie svojich požiadaviek. Umiestnenie ozbrojených síl blízko Ukrajiny by potom Moskva mohla uviesť ako ďalšiu zámienku k vojenskej akcii proti svojmu susedovi."

Skúsený geopolitický analytik Andrew Michta, píšuci pre vysoko cenený blog 19fourtyfive, napísal, že Putin sa snaží rozdeliť NATO, ponížiť Západ a vyhnať Spojené štáty z Európy:

"Súdiac podľa rozsahu požiadaviek, ktoré Rusko predložilo v dvoch takzvaných 'návrhoch zmlúv' s NATO a USA, si Moskva nemôže robiť ilúzie, že by jej požiadavky boli akceptované. Tieto požiadavky by totiž vytvorili podmienky, ktoré by podkopali schopnosť NATO a USA spolupracovať sa svojimi spojencami a pretvorili by tak euroatlantickú bezpečnosť. Putin sa možno už rozhodol k vojenskému riešeniu a výzvy Západu na vyjednávanie by mohli byť súčasťou "maskirovky" [1] a mohli by tak poskytnúť Moskve casus belli (dôvod k vojne). Moskva by potom mohla tvrdiť, že Washington odmietol zvážiť jej požiadavky."

"Ak majú požiadavky na vyjednávanie nejaký väčší cieľ, tak je týmto cieľom snaha Alianciu rozdeliť. A čo je najdôležitejšie - myšlienka, že by Rusko potrebovalo písomnú zmluvnú záruku, aby zabránilo vstupu Ukrajiny a Gruzínska do NATO, je absurdné. Putin dobre vie, že kým bude okupovať Doneck a Luhansk na Ukrajine a Abcházsko a Južné Osetsko v Gruzínsku, tieto krajiny nemajú šancu dostať sa do NATO, pretože hlasovanie o rozšírení aliancie by v skutočnosti bolo hlasovaním o vstupe do vojny s Ruskom. Teda je iba snahou o poníženie Západu."

"Je kriticky dôležité zvážiť, čo by sa mohlo stať, keby Rusko napadlo Ukrajinu, a čo by sa mohlo stať, ak nezačneme premýšľať o dlhodobom vplyve tejto krízy. Ak k druhému ruskému útoku na Ukrajinu skutočne dôjde, tak by tento útok mal Západu poslúžiť ako veľmi oneskorený signál ohľadom ruských plánov na vytvorenie exkluzívnej sféry vplyvu vo východnej Európe a snáh Moskvy o uplatňovanie vplyvu v strednej Európe, v obrannom perimetri NATO. "

"Ak by reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu bola v tom istom duchu ako doteraz, tak by sa bezpečnosť Európy dramaticky zhoršila. Zóna súperenia by sa z východnej Európy presunula do strednej Európy a do pobaltských štátov, kde by ďalšie Putinove požiadavky mohli spôsobiť de ​​facto 'finlandizáciu' Pobaltia a tlak na USA a NATO, aby z krajín strednej a východnej Európy – najmä z Poľska a Rumunska – stiahli svoje ozbrojené sily. V tomto scenári by sa Putin zameral na Nemecko ako svojho 'preferovaného partnera' s očakávaním, že použitím svoje 'energetické zbrane' [2] by Moskva mohla nakoniec presvedčiť Berlín, aby 'neobismarckovsky' ovládol Európsku úniu, čo by Európu rozdelilo na dve sféry vplyvu a v dôsledku toho by sa Spojené štáty stali pre celkovú strategickú rovnováhu v Európe irelevantnými."

Americká expertka na zahraničnú politiku Anne Pierce varovala, že Spojené štáty a Európa sa nachádzajú v "bode zlomu":

"Ak proti Rusku rozhodne nezakročí a nezabráni mu zabrať Ukrajinu, tak vyšlú nebezpečnú správu Číne ohľadom Taiwanu, umožní Rusku vyvíjať nátlak aj na ostatné bývalé sovietske satelity, a ďalej zničí svoju medzinárodnú reputáciu, ktorá už je po zrade Afganistanu a neúspešných diplomatických tancoch s Iránom rovnako v troskách. Okno príležitosti odradiť Rusko od rozpútania veľkej vojny a od dobytia Ukrajiny zintenzívnením jeho súčasnej kampane polovojenských útokov, dezinformácií, energetického vydierania a hrozieb podporovaných eskaláciou situácia sa uzatvára."

"Je už takmer neskoro zmeniť rafinované konanie Vladimira Putina a uprieť Rusku kľúčové geopolitické územie a znemožniť mu historicky významnú porážku demokracie. Západ by mal na Rusko okamžite uvaliť tvrdé sankcie, poskytnúť Ukrajine serióznu obrannú pomoc, demonštrovať jednoznačnú podporu ukrajinskej suverenite a prejaviť svoje strategické odhodlanie. Súčasné trendy a správanie Západu v minulosti však bohužiaľ neposkytujú žiadny dôvod na optimizmus, že sa 'slobodný svet' tejto výzve postaví...."

"Tvárou v tvár alarmujúcemu postupu Ruska a jeho bezostyšnému pohŕdaniu medzinárodnými normami lídri Západu zaváhali a neprinútili Rusko za jeho správanie tvrdo zaplatiť. 'Vyjadrili znepokojenie', súhlasili so zmluvami, ktoré dávajú Rusku výhody, a nedokázali presadiť ani dodržiavanie týchto zmlúv. A potom z času na čas uvalili na Rusko neškodné sankcie. Nečinnosť lídrov Západu je v priamom kontraste s Putinovou akcieschopnosťou...."

"Nedávne reakcie Západu na ruskú agresiu pripomínajú Mníchovskú dohodu. V nádeji, že uspokojí nároky Adolfa Hitlera a odradí ho od toho, aby chcel ešte viac, strčil Západ hlavu do piesku, ignoroval Hitlerove obrovské ambície a eskalujúce zverstvá a donútil Československo k ústupkom, Nemecku uľahčili jeho okupáciu.História a neschopnosť Západu nájsť veľkorysý kompromis, ktorý by Putina zastavil, nám naznačuje, kam to všetko pravdepodobne povedie."

Francúzska historička Françoise Thom vyzvala Západ, aby sa prebudil:

"Človek má pri čítaní západnej tlače dojem, že sa nič nedeje. Zdá sa, že obyvateľstvo Západu nechápe, čo je v stávke. Myslí si, že sa rozhoduje iba o osude Ukrajiny, ktorá ich zaujíma ešte menej ako Arménsko.... Podobajú sa tým, ktorí v roku 1939 verili, že Hitlerove požiadavky budú obmedzené na Gdansk. Stačí sa však pozrieť na texty zmlúv navrhnuté Moskvou, aby sme pochopili, že v stávke je niečo úplne iné...."

"Jedným slovom, Rusko požaduje, aby NATO spáchalo samovraždu, a aby sa Spojené štáty degradovali do úlohy regionálnej mocnosti.... V dôsledku toho bude mať Rusko v Európe navrch. O západoeurópskych krajinách nie je potrebné pochybovať, pričom Moskva počíta s kolaborantmi, ktoré si roky vychovávali v rámci európskych vládnucich elít: práve im vyslala silný signál vymenovaním Françoisa Fillona (bývalého francúzskeho premiéra) riaditeľom petrochemického gigantu. .."

"Keď Moskva hovorí o 'bezpečnosti', tak to musíme chápať ako 'ruskú nadvládu' a 'ruskú beztrestnosť', pretože o tom to celé je. Podľa názoru Kremľa môže všetko, čo nemá pod kontrolou, kremeľský režim ohroziť.... To , čoho sa Moskva obáva na Ukrajine, nie je pár inštruktorov NATO, ale sloboda.Moskva si praje odzbrojenú Ukrajinu, aby mohla zastrašiť kyjevských rebelov a aby mohla na Ukrajine nastoliť režim nenávidený obyvateľstvom, a preto totálne závislý na Kremli...."

"Ak sa Rusku podarí USA vyhnať z Európy, bude sa čoskoro cítiť ohrozené slobodami západoeurópskych krajín a pod zámienkou zaistenia svojej 'bezpečnosti' prejaví v našej krajine [Francúzsku] rovnaké odhodlanie ako v Rusku zotročiť médiá, odstrániť demokratické inštitúcie a nezávislé politické strany...."

"V rokoch 1946-7 sme vedeli, že za slobodu stojí za to zomrieť a to je dnes evidentne už zabudnuté. Po Mníchovskej dohode uzavretej v roku 1938 sa Západ hanbil, že nechal Československo napospas Hitlerovi. Dnes sme zbabelo nechali v štichu Ukrajinu, a neuvedomujeme si ani našu potupu, ani nebezpečenstvo toho, že ustupujeme agresorovi. Správame sa ako Byzantínci, ktorí diskutovali o pohlaví anjelov, hoci osmanské vojsko už útočilo na mestské hradby."

Soeren Kern je významný spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku.

[1] Maskirovka je ruská vojenská doktrína zahŕňajúca širokú škálu opatrení od maskovania cez popieranie až po podvod.

[2] "Energetickou zbraňou" Moskvy je myslená energetická závislosť Nemecka na ruskom zemnom plyne.

Súvisiaci článok Ukrajina: Porošenko nakupoval uhlie od proruských separatistov, podozrievajú ho z vlastizrady Čítajte 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalil na Demirov sankcie.


TASR 27. apr
Animátori sa učili ako pripraviť farské stretnutie detí a mládeže.

V centre v Juskovej Voli školili vyše päťdesiat ľudí.


Viktória Žolnová 26. apr
Emmanuel Macron sa poďakoval všetkým ľuďom, ktorí hlasovali v druhom kole prezidentských volieb.

Slovenskí poslanci europarlamentu vítajú Macronove znovuzvolenie za prezidenta.


SITA 25. apr
Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak.

Pápež František prijal jeho zrieknutie sa pastoračnej služby.


kW 25. apr
SkryťZatvoriť reklamu