ISTANBUL. Napriek vojne na Ukrajine Turecko naďalej rokuje s Ruskom o dodávke druhej série jedného z najmodernejších systémov protiraketovej obrany S-400, ktoré vyrába Rusko.
Informovala o tom v stredu agentúra AFP, pričom pripomenula, že prvú sériu rakiet zem-vzduch ruskej výroby prevzalo Turecko v roku 2019.
Riaditeľ tureckej agentúry pre vojenské obstarávanie (SSB) Ismail Demir v utorok večer v tureckej štátnej televízii vyhlásil, že zmluva uzavretá medzi Ankarou a Moskvou v roku 2017 vždy predpokladala, že Turecko dostane dve batérie ruského zbraňového systému.
"Vždy išlo o jeden projekt. Nehovoríme o druhom projekte," spresnil Demir.

Washington v posledných týždňoch úradovania amerického prezidenta Donalda Trumpa v reakcii na nákup ruského protiraketového systému S-400 Tureckom uvalil na Demira a ním vedený úrad sankcie. Turecko aj Rusko vtedy uvalenie amerických sankcií odsúdili.
Vzťahy medzi Tureckom a USA sa v posledných týždňoch zlepšili vďaka vedúcej úlohe Ankary v snahách sprostredkovať ukončenie konfliktu na Ukrajine prostredníctvom priamych rokovaní.
Aj na základe toho administratíva prezidenta USA Joea Bidena začiatkom apríla skonštatovala, že teraz už verí tomu, že dodávka stíhačiek F-16 Turecku ako to vlani navrhol turecký prezident Recep Tayyip Erdogan bude slúžiť strategickým záujmom Washingtonu.

AFP vysvetlila, že Turecko sa snaží modernizovať svoje letecké sily po tom, ako bolo pre nákup ruského systému S-400 vyradené z programu vývoja "neviditeľnej" stíhačky F-35 a zo súvisiaceho výcvikového programu.
Podľa AFP Demir vo vysielaní televízie poznamenal, že Turecko s okamžitou dodávkou druhej série ruských S-400 nesúhlasilo pre zmluvné spory.
"Mohli sme prevziať dodávku druhej série hneď, ale jeden z dôležitých parametrov projektu zahŕňal určitú technologickú spoluprácu a spoločné výrobné parametre," vysvetlil s tým, že si to vyžiadalo čas, a preto sa dodávka systému sa časovo rozložila.
Systém protiraketovej obrany S-400 je nekompatibilný s vojenským vybavením NATO, ktorého je Turecko členom, a predstavuje možnú hrozbu pre bezpečnosť Aliancie, na čo dlho upozorňovali mnohí americkí predstavitelia.
